Práca počas sviatkov, dní pracovného pokoja a pamätných dní je na Slovensku upravená zákonom č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v spojení so Zákonníkom práce. Pre zamestnancov je kľúčové rozlišovať medzi sviatkom a štátnym sviatkom, hoci z pracovnoprávneho hľadiska sú tieto dni pre účely odmeňovania a voľna zväčša stotožnené.
Zákaz maloobchodného predaja počas sviatkov
Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce platí prísny zákaz nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s tým súvisiacich prác (tzv. maloobchodný predaj) počas vybraných dní v roku. Tento zákaz sa vzťahuje na nasledovné dni:
- 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok;
- 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 15. september, 1. november, 17. november;
- 24. december po 12:00 hodine, 25. december a 26. december.
Z tohto zákazu existujú zákonom stanovené výnimky (príloha č. 1a k Zákonníku práce), ktoré sa týkajú napríklad čerpacích staníc, lekární, obchodov na letiskách či v nemocniciach, ako aj predaja kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta v špecifických termínoch.
Nariaďovanie práce vo sviatok a dni pracovného pokoja
Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť prácu v deň pracovného pokoja alebo vo sviatok iba výnimočne, a to spravidla po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Práca musí byť nevyhnutná a nie je možné ju vykonať v pracovných dňoch. Medzi takéto práce patria napríklad:
- Práce v nepretržitej prevádzke;
- Naliehavé opravárske a inventúrne práce;
- Práce potrebné pri strážení objektov;
- Práce nevyhnutné na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva.
V dňoch 24. decembra po 12:00, 25. decembra a 1. januára je nariaďovanie práce v maloobchode absolútne vylúčené.
Nároky zamestnanca pri práci vo sviatok
Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, vzniká mu právny nárok na:
- Dosiahnutú mzdu za odpracovaný čas.
- Mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % jeho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce).
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna. Ak k tejto dohode dôjde, zamestnanec za každú hodinu práce vo sviatok získa jednu hodinu náhradného voľna. V takom prípade zamestnanec stráca nárok na mzdové zvýhodnenie, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
Osobitné podmienky pre vedúcich zamestnancov
S vedúcim zamestnancom (§ 9 ods. 3 ZP) možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. V takom prípade mu mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok nepatrí.
| Situácia | Nárok zamestnanca |
|---|---|
| Práca vo sviatok (bez náhradného voľna) | Mzda + príplatok min. 100 % priemernej mzdy |
| Dohoda na náhradnom voľne | Mzda + náhrada mzdy za čas voľna (bez príplatku) |
| Sviatok pripadol na deň voľna | Zamestnancovi mzda neušla, nárok na náhradu nemá |
Sviatky a mesačná mzda
U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný čas. Zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj keď v tento deň nepracoval. Výnimkou je situácia, ak sa v pracovnej či kolektívnej zmluve dohodne, že sa mzda za dobu sviatku kráti a zamestnancovi sa poskytuje náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.