Sviatok všetkých zosnulých, ľudovo známy ako Dušičky, je pre mnohých chvíľou, keď sa zastavia, spomínajú a v tichosti zapaľujú sviece. Dušičky sú časom, keď sa môžeme stíšiť a vrátiť v myšlienkach k tým, ktorí tu boli pred nami a navždy zostávajú v našich srdciach. Tento čas spomienok však prináša aj diskusiu o moderných prejavoch úcty a ich vplyve na životné prostredie, ako aj o celkovom vnímaní a prežívaní sviatkov v 21. storočí na Slovensku.
Historický a kultúrny kontext sviatkov Pamiatky zosnulých
V kalendári za sebou nasledujú dôležité jesenné sviatky: Halloween (31. október), Sviatok všetkých svätých (1. november) a Pamiatka zosnulých - „Dušičky“ (2. november). Ako to však u nás bolo pôvodne?
Kulturológ PhDr. Lukáš Šutor, PhD. uvádza, že „Pamiatka zosnulých sa u predkresťanských Slovanov konala niekoľkokrát ročne.“ Dodáva, že prvýkrát to bolo štyridsať dní po pohrebe, druhýkrát na výročie smrti. „Z jej tradície vznikol pod vplyvom kresťanstva v 10. storočí jediný sviatok, dnes známy ako Dušičky, ktorý bol - už ako kresťanský - presunutý na jeseň (2. novembra).“ Sviatok všetkých svätých je u nás úzko zviazaný s Dušičkami a takisto má kresťanský základ: „Spája ich privátny priebeh rodinných obradov, historicky však už ide o kresťanský sviatok. Vznikol v 4. storočí vo východnej kresťanskej cirkvi a bol zasvätený svätcom bez vlastného miesta v cirkevnom kalendári. Neskôr sa rozšíril na 1. november ako Sviatok všetkých svätých.“
Environmentálny prístup k Dušičkám: Iniciatíva Materskej školy v Tvrdošíne
S pripomínaním pamiatky zosnulých na cintorínoch je každý rok spojené aj čoraz väčšie množstvo budúceho plastového odpadu. Naša Materská škola v Tvrdošíne sa aktívne venuje environmentálnej výchove, ktorá je jedným z nosných pilierov ich Školského vzdelávacieho programu. Ako budúci dospelí, si teda deti MŠ uvedomujú to, že musia pristupovať s rešpektom nielen k ľuďom, ale aj k prírode. Vďaka tomu prišli s myšlienkou, ktorá môže inšpirovať verejnosť k znižovaniu množstva odpadu na cintorínoch.
Obchody aj trhoviská ponúkajú obrovské množstvo plastových vencov, ktoré sa časom stanú nerecyklovateľným odpadom a záťažou pre životné prostredie. Preto namiesto kupovaných plastových vencov a dekorácií vyrobili vlastné venčeky a ikebany. Príroda je nekonečným zdrojom inšpirácií a materiálov, vďaka čomu bol materiál nazbieraný výlučne v okolí MŠ. Deti vytvorili množstvo originálnych, čisto prírodných vencov zo sušených kvetov, čečiny, konárikov a iného prírodného materiálu.
Nakoniec sa rozhodli ísť príkladom aj verejnosti, a tak svoje výtvory zaniesli k centrálnemu krížu na cintorín v Tvrdošíne. Zároveň si týmto počinom uctili pamiatku všetkých, ktorí už nie sú medzi nami, ale ostávajú navždy v našich srdciach. Prežijme budúce Sviatky všetkých svätých a Dušičky v pokoji a úcte k našim blízkym mŕtvym, ale i k živým a prírode.
Regionálne tradície a ponuka: Chryzantémy od miestnych pestovateľov
Ak hľadáte kvalitné, odolné a nádherné chryzantémy, je najlepšie spoľahnúť sa na miestnych, skúsených záhradkárov z regiónu. Práve chryzantémy sú tradičným symbolom jesene. Ich pestré farby od žiarivej žltej cez jemnú ružovú až po elegantnú fialovú prinesú do domova pravú jesennú atmosféru. Kým vyrastú, vyžadujú si pravidelnú starostlivosť.
Vo Vyšných Valiciach v okrese Rimavská Sobota sa pestovaniu chryzantém desaťročia venuje rodina Kertészovcov. V týchto dňoch im rozkvitajú najkrajšie chryzantémy, ktoré majú viaceré farebné prevedenia a sú dostupné ako črepníkové aj rezané. Tieto kvety prinesú potešenie širokej verejnosti, ktorá si nimi spestrí okolie hrobov.
„Sú náročné na pestovanie a nie hocikomu sa to podarí. Tento rok sme vysadili okolo štyritisíc priesad. To budú len rezané, veľké kvety na jednej stopke. Okrem toho máme aj veľa črepníkových chryzantém v rôznych veľkostiach a cenách,“ uvádza Csilla Kertész. Chryzantémy nájdete v predajnom stánku na Ulici B. Bartóka v R. Sobote, alebo priamo u pestovateľov vo Vyšných Valiciach.
„Ďakujeme všetkým, ktorí podporujú domácich a regionálnych pestovateľov. Nákupom chryzantém od regionálnych záhradkárov podporujete nielen kvalitu a tradíciu, ale aj miestnych ľudí, ktorí svoju prácu robia srdcom,“ dodáva Csilla Kertész. Ak máte záujem, tie najkrajšie chryzantémy si môžete dopredu zarezervovať na číslach 0910998670, alebo 0908104737. Kvetinárstvo v R. Sobote na Ulici B. Bartóka (búdka vľavo - najbližšie pri RS Parku) je otvorené v pondelok až piatok od 8:00 hod. do 17:00 hod. a v sobotu od 8:00 do 12:00 hod.
Dušičky z Nového zámku: Kultúrne podujatie k Pamiatke zosnulých
V piatok 31. októbra 2025 sa uskutoční už 11. ročník podujatia Dušičky z Nového zámku, ktoré ponúka jedinečnú príležitosť na spomienku v historickom prostredí. Dvere zámku zostanú otvorené aj po 17:00 h, aby návštevníci mohli zažiť zaujímavý program.
O 18:00 h. večer ho otvorí archeológ Tadeáš Macko prednáškou „Karner sv. Michala - tajomstvá stredovekých kostníc“, v ktorej prezradí, prečo vznikali karnery a prečo sa pozostatky zosnulých ukladali mimo bežných cintorínov. Psychologička a mentorka Renáta Hovorka Taligová sa v rozprávaní na tému „Stopy predkov v našich životoch“ tiež obzrie do minulosti.
Nebude chýbať ani hudobné umelecké vystúpenie - v závere večera vystúpi tenor Marek Tokoš s klavírnym sprievodom Mareka Matavu z Hudobnej a umeleckej akadémie Jána Albrechta. V prostredí Nového zámku má toto zastavenie zvláštnu silu - je pokojné, úprimné a blízke. Podujatie sa koná 31. októbra 2025 od 17:00 do 22:00 h.
Sviatok v 21. storočí na Slovensku: Etnologický pohľad
V centre pozornosti knihy s názvom „Čo je to sviatok v 21. storočí na Slovensku?“ je prostý fakt, že ľudské spoločenstvá zvyknú deliť čas na obyčajný, bežný, každodenný a na ten druhý - výnimočný, nekaždodenný, sviatočný. Niektorým momentom, dňom či obdobiam pripisujú osobitný význam, s ich prežívaním spájajú zvláštne praktiky. Spravidla cyklicky si ich pripomínajú a dbajú na opakovanie spôsobov tohto pripomínania.
Delenie času pomocou významných momentov - symbolických medzníkov - je takpovediac univerzálnym znakom ľudskej kultúry. Nie všetky výnimočné momenty však priamo súvisia s plynutím biologického, rodinného či pracovného života jednotlivca. Oveľa viac z nich súvisí s jeho príslušnosťou k spoločnosti či spoločenstvám, do ktorých sa buď rodí, alebo ktoré si vyberá, považujúc ich za dôležité a príťažlivé. Nie je tomu inak ani v súčasnosti v prípade obyvateľov Slovenska, ktorí takéto výnimočné príležitosti najčastejšie nazývajú sviatkami.
V roku 2011 vznikol na pôde Ústavu etnológie SAV projekt základného výskumu s názvom „Čo je to sviatok v 21. storočí na Slovensku? K otázke sociálneho kontextu rituálov“ (VEGA č. 2/0069/11). Už prvé výskumné sondy priniesli zistenie, že početnosť príležitostí označovaných ako sviatky v 21. storočí v porovnaní s predchádzajúcim obdobím prudko narástla a že javy s nimi súvisiace - najmä význam, aký im ľudia pripisujú, a spôsoby ich prežívania - zasahujú širokú sféru života súčasnej spoločnosti.
Škála siaha dnes od sviatkov kreovaných, udržiavaných, sankcionovaných a distribuovaných inštitúciami ako štát a cirkev až po sviatky, ktoré považujú za dôležitú súčasť svojho spôsobu života teritoriálne, sociálne, profesijné spoločenstvá až po úroveň rodiny. Životnosť si uchovávajú sviatky a spôsoby ich slávenia známe desiatky alebo dokonca stovky rokov, pričom si v rôznej miere buď určité prvky udržiavajú, alebo sa aktualizujú. Súčasne sme svedkami kreovania nových príležitostí považovaných za sviatky a takto aj prežívaných.
Výskumy potvrdili všeobecné predpoklady, že vývoj fenoménu sviatkov a sviatkovania v poslednom desaťročí 20. storočia výrazne zasiahli sociálne a ekonomické transformácie, ktoré odštartoval pád komunistického režimu v roku 1989, rozšírenie komunikačných kanálov a technických prostriedkov. Ich využívanie zrýchlilo distribúciu informácií o tradičných i nových sviatkoch a ich dynamický rozptyl v spoločnosti.
V rámci tohto projektu bol pojem sviatok definovaný ako príležitosť alebo cyklicky sa opakujúci rozlične dlhý časový úsek, v ktorom sa odohráva či pripomína niečo významné alebo mimoriadne, počas ktorého sa predpokladajú alebo vyvolávajú konkrétne, do istej miery normatívne spôsoby správania a ktorému sa v rozličnej intenzite pripisujú symbolické významy.
Prostredníctvom výskumu sviatkov bolo možné študovať i mechanizmy pôsobenia ekonomických, politických a iných činiteľov ovplyvňujúcich sociálne procesy v spoločnosti a tak získavať poznatky o distribúcii moci, existencii a formách manifestovania vnútrospoločenských hierarchií a príslušností, mechanizmoch kolektívnych a individuálnych identifikácií, ako aj o spôsoboch komunikácie faktických či symbolických informácií v kultúre.
tags: #vnimat #atmosferu #regionalnych #sviatkov #dusicky #ms