Vladimír Černý, známy ako Vlado Černý, je významnou postavou slovenského herectva. Narodil sa 21. júna 1951 v Bratislave a vyrastal u svojich starých rodičov, nakoľko jeho rodičia, ktorí boli vrcholovými športovcami, žili prevažne v Prahe.
Rodinné zázemie a vplyvy
Jeho mama bola plavkyňa a otec Vladimír Černý takisto plával, bol držiteľom sedemnástich titulov majstra Československa, vodný pólista a legendárny päťbojár. V modernom päťboji patril k absolútnej svetovej špičke, zúčastnil sa na desiatich olympijských hrách a získal 11 titulov majstra Československa. Mladý Vlado Černý sa tiež začal venovať päťboju a zúčastnil sa na dvoch Majstrovstvách sveta. Jeho babka, ochotnícka herečka, ho však primäla aj k recitácii, čo zužitkoval ako detský herec.
Bratom Vlada Černého bol uznávaný hudobník a zakladateľ kapely Tublatanka, Juraj Černý (1961 - 2016).
Začiatky hereckej kariéry
Už v desiatich rokoch sa prvýkrát postavil pred kameru v krátkometrážnom filme Havko (1961). Osudovým pre ďalšiu hereckú dráhu Vlada Černého bolo práve prvé stretnutie s režisérom Paľom Bielikom. Keď ako malý chlapec rozbil Bielikovi okno, ten ho namiesto potrestania zavolal na konkurz na hlavnú detskú postavu vo filme Jánošík (1962). Túto úlohu napokon aj získal, išlo o úlohu malého Jurka Jánošíka vo filme Jánošík I., II. (1962). Už ako študent účinkoval nielen vo filme, ale aj v televízii a divadle, pričom popri tom stíhal tiež šport.
Definitívne rozhodnutie stať sa hercom urobil po prijatí na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Hneď v prvom ročníku ho však zo školy vyhodil profesor Karol L. Zachar, nakoľko nedodržal nariadenie, že počas štúdia nesmie ako študent účinkovať vo filmoch. Zachránilo ho divadlo, v ktorom hral v hre Herodes a Herodias a po úraze Olda Hlaváčka prišiel za ním profesor Zachar s ponukou, aby ho zaskakoval. Zachar ho takisto pozval aj na opätovné pohovory na VŠMU, ktorými úspešne prešiel.
Divadelné a filmové pôsobenie
Divadlo
Ešte pred ukončením štúdia herectva hral v Poetickom súbore Novej scény (1974 - 1981). V sezóne 1975 - 1976 bol členom hereckého súboru v Revue Bratislava a potom bol dlhoročným členom činohry Novej scény v Bratislave. Hosťoval i na doskách iných bratislavských divadiel, napríklad v Štúdiu S a Divadle na korze. Táto originálna bratislavská divadelná scéna sa od roku 1990 zmenila na súčasné Divadlo Astorka Korzo 90 a Vlado Černý je od roku 1995 jej riaditeľom a súčasne externým hercom. V divadelných kreáciách sa zameriava na výraznú kresbu typu a charakteru, prevažne s tendenciou ku komediálnemu umocneniu či karikatúre a je mu blízka poetika groteskného realizmu. Často ukázal zložitejší a mnohoznačnejší výraz. Za divadelné herectvo získal v roku 2009 Výročnú cenu literárneho fondu za stvárnenie postavy Leva Nikolajeviča Tolstého v hre Jána Nováka Tolstoj a Peniaze.
Film a televízia
Filmaři před kamerou Karel Lamač a Anny Ondráková 1928
Vo filmoch väčšinou hrával svojrázne, vyhranené typy, buď smiešne, či poznamenané charakterovými chybami. Režisér Július Matula ho obsadil do poviedky Motiv pro vraždu (1974), kde stvárnil mladíka Petra Cyrila, ktorého dievča Vieru znásilnil sused z chatovej osady. V ďalšom Matulovom krimi filme Muž na drátě (1985) hral podporučíka Verejnej bezpečnosti (VB) Bajgara, vyšetrujúceho bankovú lúpež. Pomocníka kata Mydláře stelesnil v Lutherovom životopisnom filme o lekárovi Jánovi Jesseniusovi Svědek umírajícího času (1990) i v jeho seriálovej verzii Lekár umierajúceho času (1983).
Herce Vladimíra Černého často obsadzuje aj televízia do inscenácií, filmov i seriálov. Zahral si v známych tituloch ako Straty a nálezy (1975), Sváko Ragan (1976), Americká tragédia (1976), Tisícročná včela (1983), Kára plná bolesti (1985) alebo Portrét Doriana Graya (1988).
Osobný život a rodina
Vlado Černý je druhýkrát ženatý. Spolu s manželkou sa starajú o jej dve deti z prvého manželstva. Z prvého manželstva má herec dnes už dospelého syna. Ako bývalý športovec inklinuje k športu vo svojom voľnom čase aj dnes.
V súvislosti so smrťou jeho brata Ďura Černého, ktorej sa stalo osudným prasknutie hrubého čreva, sa herec vyjadril so smútkom v hlase. Bubeníkov brat počas smútočného príhovoru, plného emócií, neudržal slzy. „Keď si pomyslím, koľko sme toho mohli ešte spolu zažiť... Hlavne ho už teraz nič nebolí,“ povedal zronený herec. Rodina chápala rozhodnutie ich otca Vladimíra Černého staršieho neprísť na poslednú rozlúčku s Ďurom. „Jednoducho je v zlom zdravotnom stave. O mesiac bude mať deväťdesiat rokov, tak sme to v rodine zvážili a zhodli sme sa, nech nepríde. To je všetko,“ vyjadril sa Vlado Černý. Otec muzikanta sa prekvapivo neobjavil na poslednej rozlúčke s obľúbeným bubeníkom, hoci Juraj často chodieval do Bratislavy, ktorú mal na skok. Otec muzikanta pritom uviedol: „Na všetko vám odpovie Vlado, obráťte sa na neho.“ Samotný Černý starší po smrti syna veľmi hovoriť nechcel. „Je to ťažké,“ vyjadril sa krátko po jeho skone, pričom dodal, že Juraja nevidel štyri roky. Či mali medzi sebou nedorozumenia, však už ostane tajomstvom. „Každý mal svoje zamerania,“ dodal.