Chronológia plynových kríz a histórie tranzitu plynu cez Slovensko

V súčasnosti je téma plynu a jeho dodávok mimoriadne aktuálna. Prinášame vám chronológiu udalostí, ktoré formovali energetickú bezpečnosť Európy, s osobitným zameraním na situáciu na Slovensku. Tento článok sa venuje nielen nedávnym krízam, ale aj dlhodobej histórii tranzitu zemného plynu cez naše územie.

Plynová kríza 2008-2009

V závere roka 2008 a na začiatku roka 2009 sa Európa ocitla v centre vážnej energetickej krízy spôsobenej sporom medzi Ruskom a Ukrajinou o dodávky a cenu zemného plynu. Táto situácia mala priamy dopad aj na Slovensko.

Chronológia udalostí

  • 22.12.2008: Koncern Gazprom začal zvyšovať nátlak na Ukrajinu, aby uhradila svoj dlh za dodávky plynu.
  • 24.12.2008: Zmluvy medzi SPP, eustream a Gazprom export mali zabezpečiť energetickú bezpečnosť EÚ od 1. januára 2009.
  • 28.12.2008: Rusko a Ukrajina pokračovali v spore. Gazprom uviedol 50% pravdepodobnosť zastavenia dodávok na Ukrajinu, ak dlh nebude uhradený.
  • 29.12.2008: Gazprom prisľúbil dodržanie záväzkov voči európskym odberateľom.
  • 30.12.2008: Ukrajinský prezident Viktor Juščenko oznámil splatenie dlhu, Gazprom však tvrdil, že peniaze nedostal.
  • 31.12.2008: Gazprom stanovil presný čas zastavenia dodávok na Ukrajinu: 1. január 2009 o 8:00 SEČ.
  • 31.12.2008: Gazprom informoval o liste od Naftogazu, v ktorom sa uvádza, že Ukrajina bude čerpať plyn z tranzitných potrubí do Európy, ak nedôjde k dohode.
  • 01.01.2009: Gazprom úplne zastavil dodávky zemného plynu na Ukrajinu, dodávky do Európy však garantoval v pôvodnom objeme.
  • 01.01.2009: Ukrajina znížila objem prepravovaného ruského plynu cez svoje územie, čo Gazprom označil za krádež.
  • 02.01.2009: Rusko obvinilo Ukrajinu z odčerpávania plynu určeného pre európskych zákazníkov.
  • 03.01.2009: Niektoré európske štáty zaznamenali pokles dodávok ruského plynu (Rumunsko, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko).
  • 04.01.2009: Pokles dodávok zaznamenalo aj Turecko a Česká republika. Na Slovensku problémy neboli hlásené.
  • 05.01.2009: Gazprom znížil dodávky do Európy cez Ukrajinu o objem, ktorý si Kyjev neoprávnene odobral (65,3 milióna m3).
  • 06.01.2009: Dodávky plynu cez Ukrajinu na Balkán boli prerušené. Bulharsko, Macedónsko, Grécko a Turecko nedostali žiadny plyn, Rumunsko o 75 % menej.
  • 06.01.2009: Na Slovensku nastal krízový stav v dodávkach zemného plynu, dodávky klesli o 70 %.
  • 06.01.2009: SPP - Distribúcia, a.s., vyhlásila stav núdze.
  • 06.01.2009: Spor o cenu plynu sa vyostril, Gazprom zredukoval dodávky cez Ukrajinu o 78 %.
  • 06.01.2009: Minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek vyhlásil, že dodávky plynu pre slovenské domácnosti, nemocnice a školy budú zabezpečené.
  • 07.01.2009: SPP - distribúcia, a.s., vyhlásila pre veľkých odberateľov obmedzujúci odberový stupeň číslo 8.
  • 07.01.2009: Zásobníky zemného plynu začali so zásobovaním celého územia Slovenskej republiky.
  • 07.01.2009: Premiér Robert Fico začal hovoriť o možnosti opätovného naštartovania jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
  • 07.01.2009: Diskutovalo sa o alternatívnom dodávaní nórskeho plynu.
  • 07.01.2009: Robert Fico absolvoval sériu politických rozhovorov s cieľom obnoviť dodávky plynu.
  • 07.01.2009: Rusko bolo pripravené obnoviť dodávky plynu okamžite po zabezpečení tranzitu cez Ukrajinu.
  • 08.01.2009: Šéfovia Gazpromu a Naftogazu rokovali v Moskve. Dohodli sa na obnove dodávok po rozmiestnení monitorovacích zariadení.
  • 08.01.2009: Niektoré slovenské podniky nevylúčili obmedzenie výroby.
  • 08.01.2009: Minister Jahnátek varoval pred kolapsom systému, ak veľkoodberatelia nebudú rešpektovať obmedzenia.
  • 08.01.2009: Pokračovala diskusia o znovuspustení Jaslovských Bohuníc.
  • 08.01.2009: Rusko odmietlo návrh EÚ na vyslanie pozorovateľov, neskôr však súhlasilo.
  • 09.01.2009: Očakávalo sa obnovenie dodávok plynu do Európy po začatí monitorovania na Ukrajine.
  • 09.01.2009: Slovensko preverovalo možnosti získania zemného plynu z okolitých krajín.
  • 09.01.2009: Ruský premiér Vladimir Putin obvinil z krízy "zločinecké" vedenie Ukrajiny.
  • 09.01.2009: Pozorovatelia EÚ začali svoju činnosť len obmedzene v Kyjeve.
  • 10.01.2009: Minister Jahnátek obhajoval spustenie Jaslovských Bohuníc, podporil ho aj premiér Fico a vláda.
  • 11.01.2009: Ukrajina a EÚ podpísali dohodu o monitorovaní tranzitu ruského plynu.
  • 11.01.2009: Napriek neobnoveným dodávkam sa SPP darilo udržiavať plynárenský systém stabilným.
  • 11.01.2009: Prezident Medvedev vyhlásil dohodu o monitorovaní za neplatnú.
  • 12.01.2009: Správanie sa Moskvy naznačovalo, že Rusko nemá dostatok plynu na splnenie záväzkov.
  • 12.01.2009: Dohodu riešiacu spor podpísali všetky zainteresované strany. Očakávalo sa obnovenie dodávok v priebehu pár dní.
  • 13.01.2009: Gazprom mal o 8:00 SEČ obnoviť dodávky plynu do tranzitného plynovodu.
  • 13.01.2009: Najhoršia situácia pre priemysel bola na Slovensku, pre obyvateľov v Bulharsku.
  • 13.01.2009: Ruský plyn sa nedostával na Ukrajinu ani k európskym spotrebiteľom.
  • 13.01.2009: Ukrajinskí predstavitelia oznámili, že ruský plyn napĺňa ukrajinské siete a odmietli obvinenia Moskvy.
  • 13.01.2009: Hovorilo sa o spustení Jaslovských Bohuníc.
  • 14.01.2009: Medzinárodní monitori potvrdili, že tranzit zablokoval Kyjev.
  • 14.01.2009: Ukrajinská premiérka Julia Tymošenková uviedla, že dodávka do Európy sa začne po tom, ako Rusko začne plyn dodávať na Ukrajinu.
  • 14.01.2009: EÚ a EK opäť vyzvali Rusko a Ukrajinu na okamžité obnovenie dodávok.
  • 14.01.2009: Gazprom súhlasil s návrhom Roberta Fica na swapovú operáciu medzi Ukrajinou a Ruskom.
  • 15.01.2009: Ukrajina odmietla žiadosť Ruska o prepravu plynu.
  • 16.01.2009: Po stretnutí Fica s českým premiérom Topolánkom sa Slovensko mohlo dostať k plynu z plynovodu Jamal cez Česko.
  • 16.01.2009: Ukrajina tvrdila, že je pripravená prepravovať plyn do Európy, ak Rusko dodá plný objem.
  • 17.01.2009: Dmitrij Medvedev potvrdil postoj Moskvy: Ukrajina musí súhlasiť s cenami na európskej úrovni.
  • 18.01.2009: Ruský premiér Putin oznámil, že dodávky ruského plynu cez Ukrajinu do Európy sa zakrátko obnovia.
  • 19.01.2009: Skončili sa dohady o spustení Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice.

Robert Fico v roku 2009 ako premiér SR riešil plynovú krízu, pričom rokoval s vtedajšou ukrajinskou premiérkou Juliou Tymošenkovou. Jeho výrok z roku 2019: „Ukrajina nám nikdy nepomohla, Ukrajina nás hrubo oklamala,“ odkazuje na udalosť z januára 2009.

Infografika s časovou osou hlavných udalostí plynovej krízy 2008-2009

História tranzitu zemného plynu cez Slovensko

Slovensko má dlhodobú históriu ako kľúčová tranzitná krajina pre zemný plyn z Ruska do západnej Európy. Táto úloha sa začala pred 50 rokmi.

Medzinárodný tranzitný plynovod

  • Pred 50 rokmi, koncom decembra 1972, bola spustená prevádzka medzinárodného transkontinentálneho plynovodu, ktorý privádzal zemný plyn z východných častí ZSSR do západnej Európy.
  • Oceľové rúry s dĺžkou 2 300 kilometrov, položené v hĺbke asi jeden meter, boli sprevádzkované v roku 1972.
  • Slovensko ako tranzitná krajina má zodpovednosť za plynovod, ale aj profituje z neho. V prvých desaťročiach tranzitu sme dostávali mimoriadne lacný plyn, čo viedlo k vysokej plynofikácii.
  • Dnes je Slovensko druhou najplynofikovanejšou krajinou v Európe po Holandsku.
  • Pôvodne sieť slúžila len ako tranzit v smere z východu na západ. Dnes je systém obojsmerne prepojený s Ukrajinou, Maďarskom, Českou republikou, Rakúskom a Poľskom.
  • Zemný plyn sa na Slovensku aj ťaží.
Mapa plynovodov na Slovensku a v strednej Európe

Súčasné výzvy

Medzinárodný transkontinentálny tranzit má svoje najlepšie časy za sebou. Udalosti posledných mesiacov, ako vojna na Ukrajine a sankcie voči Rusku, spôsobili, že plyn z Ruska nahrádzajú iné zdroje a cesty dodávok.

Veľký írsky hladomor ako historická paralela

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať nesúvisiaca, diskusia o hladomore v Írsku v rokoch 1845-1852 poskytuje historický kontext k tomu, ako môžu ekonomické a politické systémy reagovať (alebo nereagovať) na katastrofy, čo môže byť relevantné aj pri pochopení komplexnosti energetických kríz.

Príčiny a priebeh írskeho hladomoru

  • Hlavnou príčinou bola pleseň Phytophthora infestans, ktorá zničila úrodu zemiakov, základnú potravinu v Írsku.
  • Na rozdiel od kontinentálnej Európy, kde boli následky menšie, v Írsku hladomor spôsobil smrť približne milióna ľudí a masové vysťahovalectvo.
  • Reakcia britskej vlády, najmä liberálnej vlády lorda Johna Russela a ministra Charlesa Trevelyena, bola kritizovaná za nedostatočnú pomoc a dodržiavanie princípov laissez-faire (nezasahovanie štátu do ekonomiky).
  • Zatiaľ čo konzervatívny premiér Robert Peel sa snažil situáciu riešiť nákupom obilia a vytvorením podporných úradov, jeho nástupcovia preferovali minimálne štátne intervencie.
  • Trevelyan považoval hladomor za "priamy úder múdrej a milosrdnej Prozreteľnosti" a "ostrý, ale účinný liek" na nápravu írskeho hospodárstva.
  • Napriek zhoršujúcej sa situácii vláda pokračovala v politike nečinnosti.

Politické a sociálne dôsledky

  • Hladomor viedol k masívnemu vysťahovalectvu, najmä do Spojených štátov a Austrálie.
  • Zníženie počtu obyvateľov Írska malo dlhodobé demografické a sociálne dôsledky.
  • Kritici poukazujú na to, že protikatolícke nálady vtedajšej vlády mohli tiež zohrať úlohu v nedostatočnej pomoci írskemu obyvateľstvu.
  • Príklad írskeho hladomoru je často uvádzaný ako ukážka zlyhania liberálnych ekonomických doktrín v krízových situáciách.
Ilustrácia z 19. storočia zobrazujúca írskych vysťahovalcov opúšťajúcich prístav

Stručná história ropy: 1700-1870 // Veľrybí olej, petrolej, Drake Well a Rockefellerov dokument

tags: #vins #den #za #dnom #roky #plynu