Vianoce predstavujú jeden z najkrajších a najvýznamnejších sviatkov v roku na Slovensku. Je to čas, kedy nádej a radosť prenikajú do našich životov a atmosféra obklopuje srdcia všetkých.
Rodinná hra „Kúzlo Vianoc“
Hra Kúzlo Vianoc dokonale doplní vaše pokojné vianočné dni. Je vhodná pre celú rodinu a prinesie vám zábavu aj ponaučenie. Je určená pre 2 a viac hráčov a zábavu si pri nej užijú všetky vekové generácie, pričom je ideálna aj ako darček pod stromček.
Spoločne s Máriou a Jozefom sa vydáte do Betlehema a po ceste budete za rôzne úlohy zbierať dary pre Ježiška. V priebehu hry na vás čakajú úlohy, za ktoré potom získate dary pre Ježiška. Môžete spoznať sviatočné koledy, predviesť vianočné rozprávky alebo si zasúťažiť o to, kto pripraví ten najlepší vianočný nápoj. Zistíte zaujímavosti o Vianociach a zažijete pohodové rodinné chvíle.
Hra vás obohatí radom nových informácií, ktoré ste cez Vianoce možno doteraz nevedeli. Dozviete sa, prečo sa na Vianoce zapaľujú sviečky, prečo k Vianociam patrí vianočný stromček, prečo sa pečivo pečie na malé kúsky a aké veľké boli v minulosti vianočky, alebo koľko kilometrov musela Mária s Jozefom prejsť cestou z Nazareta do Betlehema. „Kúzlo Vianoc“ vám spríjemní čas adventu a vianočných sviatkov a stane sa inšpiratívnou a stmeľovacou aktivitou pri stretnutiach s užšou aj širšou rodinou.
Vianoce na Slovensku: Historické korene a tradície
Vianoce majú svoj pôvod v pohanskej kultúre, kde sa vnímali ako oslavy zimného slnovratu. Neskôr tieto sviatky prebrali kresťania po celom svete a Vianoce sa stali symbolom narodenia Ježiša Krista. Oslava Vianoc je čas radosti a rodinnej pohody. Každá rodina na celom svete má svoje vlastné vianočné zvyky a tradície, pričom niektoré z nich pochádzajú ešte z dávnej minulosti a niektoré sa rokmi zmodernizovali.
Príprava na Vianoce v minulosti
To, že Vianoce u našich predkov boli spájané s tradíciami a zvykmi, nikoho neprekvapuje. Mnohé z nich sa v domácnostiach zachovali dodnes. Príprava na Vianoce začínala už v lete, keď sa odkladali tie najlepšie sušené hríby, sušené ovocie a med, aby bolo na Vianoce. Aj najchudobnejšie rodiny sa snažili, aby aspoň počas Vianoc mali plný stôl dobrôt. Gazdovia pred Štedrým dňom nachystali dostatok krmiva pre dobytok, aby cez sviatky nemuseli pracovať.
Štedrý deň - 24. december
Štedrý deň - 24. december je začiatkom Vianočných sviatkov. Na východe, ale čiastočne aj na strednom Slovensku, je tento deň známy ako vilija, či vigílija (predvečer sviatku). Staršie generácie si iste spomenú na Kračún - čiže krátky deň. V mnohých rodinách bol tento deň pôstnym; ráno sa zjedol doma upečený chlieb s maslom a mliekom a potom až štedrovečerné jedlo. Počas štedrého dňa do domu nemala vstúpiť cudzia žena a pozor bolo treba dávať aj na rozbitý tanier - neveštilo to nič dobré. Ľudia sa mali v tento deň správať s pokorou a láskou.
Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady a úkony, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím. Celá rodina sa zoradila za gazdom, ktorý sa vybral po gazdovstve s kadidlom v rukách. Gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali deti a všetci odriekali otčenáš.
Štedrá večera - vrchol Vianoc
Štedrá večera je vrcholom Vianoc. Po večernom zvonení kostolných zvonov sa rodina sviatočne oblečená zišla k spoločnému sviatočnému stolu. Gazdiná pod obrus položila drobné mince, aby ich bol celý rok dostatok. Niekde dávali aj čierne korenie, aby boli zdraví. Večera začala zapálením sviečky na stole a spoločnou modlitbou. Jedli sa oblátky s medom a cesnakom, opekance s makom alebo bryndzou, varené sušené slivky a hrušky a kapustnica s hríbmi. Po kapustnici nasledovala ryba z potoka. Vo Vlkolínci sa namiesto kapustnice jedávala hrachová polievka. V niektorých rodinách sa na zdravie pripilo pálenkou. Od sviatočného stola okrem gazdinej nesmel nikto vstať.
Štedrá večera bola výlučne rodinnou záležitosťou a mala byť veru štedrá. Podľa dávnej tradície sa malo na stole objaviť „devätoro jedál“ zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Jedlám sa pripisoval magický význam. Jeden z najznámejších - v mnohých rodinách dodržiavaný dodnes - je šupinka z kapra, alebo peniaze pod obrusom na štedrovečernom stole. Štedrý večer bol odjakživa tajomný a plný vianočných povier. Párny počet tanierov na štedrovečernom stole bol dôležitý - inak by si pre posledného stolovníka prišla smrť. V niektorých regiónoch bolo zvykom prestierať o jeden tanier a príbor navyše - pre prípad náhodného hosťa.
Na slávnostnom štedrovečernom stole nesmeli chýbať oblátky, med, cesnak a jablko. To sa vždy krájalo priečne na polovicu. Tradičné štedrovečerné hodovanie sa začínalo jedením oblátky s medom, niekedy aj s cesnakom. Nechýbal prípitok a kapustnica, prípadne šošovicová či hrachová polievka. Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať, inak by vraj „vinník“ do roka zomrel.
Zvyky po štedrej večeri
Po večeri nasledovalo poďakovanie modlitbou a v niektorých rodinách si zaspievali koledu. Potom sa už deti rozbehli pod stromček pozrieť, čo im priniesol Ježiško. Po štedrej večeri sa väčšie deti rozbehli do dediny spievať koledy. Ešte pred večerou bolo potrebné aj dobytku pripomenúť sviatočné dni. Gazda spolu s deťmi šli do maštale a jablkom potrel kravu, aby bola pekne guľatá ako jablko. Potom vošiel do záčina a ovciam dal chleba, oblátky a pri odchode rozsypal po záčine mak, aby bolo oviec „ako maku“. Aj omrvinky zo stola po večeri vysypali hydine na dvor, aby aj domáce vtáctvo malo sviatky.
Keď deti pospali, ostatní sa pripravovali na polnočnú svätú omšu. Pred odchodom do kostola za vchodové dvere pripravili vedro s vodou. Po príchode z polnočnej prvý do bytu vstúpil gazda so slovami: „Prv voda než oheň. Narodil sa Kristus Pán v tento deň.“
Príbeh štedrosti: Vianočný večer s nečakaným hosťom
Za oknami tancovalo svetlo vianočného stromčeka, ktorý zdobí skoro každý dom. Mária, Eva a Adam sa obliekli do svojho najkrajšieho oblečenia. Otec dokončoval vianočný šalát a mama chystala vianočnú rybu. Zo starého rádia v drevenom obale vyhrávali vianočné koledy a v krbe praskal oheň. „Oci? Otec sa na ňu pozrel, rukou ju pohladil po vlasoch a povedal: „No, a čo ak by k nám niekto chcel prísť?“ Samozrejme, deti vedeli, že otec vtipkuje, ale aj tak to nechápali a radšej pokračovali vo svojej vianočnej nálade.
Konečne nastal štedrovečerný čas a večera mohla začať. Na stole horel plamienok sviečky a vianočná koleda hrala z rádia na okne. Pustili sa do spoločných debát, deti spomínali skromné darčeky, ktoré si želali pod vianočný stromček a otec im rozprával svoje veselé príhody z detstva. Čas na hodinách plynul, večera sa pomaly blížila ku koncu, keď sa odrazu ozvalo klopanie na vchodové dvere. Všetci za štedrovečerným stolom stíchli a upriamili svoj pohľad na otca. Len vianočná koleda sa ozývala po miestnosti.
Otec sa postavil a šiel sa pozrieť k dverám. Otvoril dvere a pred prahom stál chlapec. Vonku snežilo, mrzlo a chlapec mal oblečené staré nohavice s množstvom dier a jedno tenké tričko. Pleť mal krásne hnedú ako vianočný medovník. Na pohľad bol veľmi špinavý, ale otec nemal to srdce nevpustiť ho dnu, keď je čas Vianoc a opýtal sa ho: „Ahoj, chceš sa k nám pridať na vianočnú večeru? Máme jedno miesto stále voľné.“ Umrznutému chlapcovi zasvietili oči od radosti. Nesmelo prikývol a vkročil cez prah dverí dovnútra. Zo susedného domu kričal sused na otca, aby chlapca nepúšťal dnu, že je to špinavý žobrák. Chlapca usadil na voľné miesto, ktoré vždy z vtipu pripravoval.
Prvá vianočná reklama 2018: Čo by boli Vianoce bez lásky?
Súčasné vianočné tradície a zmeny
Vianočný stromček sa stal súčasťou Vianoc až v druhej polovici 19. storočia. Najskôr sa tento zvyk ujal v mestách, až neskôr na vidieku. V súčasnosti sa vianočné zvyky menia a prispôsobujú modernému životnému štýlu. Mnohí ľudia cestujú počas sviatkov do zahraničia, aby unikli stresu a zažili Vianoce inak. Napriek tomu sa mnohé rodiny snažia zachovať tradičné zvyky a rituály, ktoré im pripomínajú detstvo a spájajú ich s minulosťou.
K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Počas Vianoc by mal bohato zdobený vianočný stromček svietiť v každej jednej slovenskej domácnosti. V minulosti sa ozdoboval jabĺčkami, orechmi, hruškami či slamenými ozdobami a figúrkami. V kresťanskom ponímaní Vianoc pribudol pod stromčekom aj vianočný betlehem ako miesto narodenia malého Ježiška. Ďalší element Vianoc, na ktorý sa tešia najmä detičky, sú darčeky, ktoré po štedrej večeri nájdeme pod vianočným stromčekom. Mnohí z nás si bez darčekov nevedia vianočný čas ani predstaviť.
Vianočné jedlá v súčasnosti
K Vianociam neodmysliteľne patria špecifické vône a chute, na ktoré sa netrpezlivo tešíme počas celého roka. V mnohých rodinách slávnostne rozvoniava sviatočná kapustnica, ktorá sa môže pripravovať so sušenými hubami či slivkami. Ako druhý chod sa podáva pečený vianočný kapor s poriadnou porciou zemiakového šalátu s majonézou. Večera sa začína vianočnými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré symbolizujú kresťanskú hostiu, čiže Božie telo. Nasleduje kapustnica. V niektorých častiach Slovenska sa namiesto kapustnice servíruje rybia alebo hubová polievka.
Asi najznámejšími vianočnými sladkosťami na Slovensku sú medovníčky. Výroba a pečenie medovníkov má u nás bohatú tradíciu a slovenské gazdinky sa predbiehajú, ktorá ich ozdobí krajšie či originálnejšie. Vianočné pečivo nesmie chýbať na žiadnom sviatočnom stole.
Magické vianočné zvyky a povery
K najkrajším sviatkom roka zaiste patria aj rôzne zvyklosti a povery siahajúce do ďalekej minulosti až k našim dávnym predkom. V mnohých rodinách sa napríklad dodnes traduje krásny vianočný zvyk rozpolenia jabĺčka. Ten spočíval v tom, že sa náhodne vybralo jedno jablko a prerezalo sa na dve polovice. Ak bol jeho stred v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu hojnosť, zdravie a šťastie počas celého nasledujúceho roka, no ak sa nedajbože v strede jablka objavil kríž, rodinu čakalo nešťastie v podobe choroby alebo smrti.
Ďalším zo zvykov je aj tanier za štedrovečerným stolom navyše. Ten charakterizoval akt milosrdenstva a spolupatričnosti. Prestieral sa pre náhodných hostí alebo pre zosnulých v rodine. Na Vianoce zvykli slobodné dievčatá hádzať za hlavu topánku smerom k dverám. Ak sa topánka otočila špičkou k nim, znamenalo to, že sa do roka vydajú. Ak sa obrátila špičkou dnu a pätou k dverám, veštilo to, že dievča zostane rok slobodné.
| Zvyk | Význam |
|---|---|
| Rozkrojenie jablka | Predpoveď zdravia a šťastia v rodine |
| Tanier navyše na stole | Spolupatričnosť a milosrdenstvo |
| Hádzanie topánkou | Predpoveď vydaja pre slobodné dievčatá |
| Šupiny z kapra pod obrusom | Zabezpečenie hojnosti a peňazí |
| Pôst až do večere | Možnosť uvidieť zlaté prasiatko |
Vianoce v modernej dobe: Rozprávky a filmy
Všetko staré nahrádza nové, a tak sa vianočným zvykom stalo aj pozeranie rozprávok a vianočných filmov v televízii či na DVD. Medzi obľúbené patria napríklad Princezná so zlatou hviezdou na čele, Pyšná princezná či Tri oriešky pre Popolušku s legendárnou Libušou Šafránkovou, ktorá sa stala asi najznámejšou tvárou slovenských a českých televíznych Vianoc. Ak nie ste na rozprávky, sú tu pre vás známe vianočné filmy. Určite vás pobaví Kevin zo Sám doma a príjemnú nostalgiu navodí český film Pelíšky.
Vianoce sú sviatkami pokoja, mieru, rodiny a lásky k blížnym. Sú však aj sviatkami jedla, pitia a hodovania. Vianočné jedlo je možno viac kalorické ako zdravé a my si ho radi užívame do prasknutia.