Na Slovensku si Nový rok často spájame s bujarými oslavami, ohňostrojmi a hostinou, pričom má aj duchovný význam. V iných oblastiach sveta sa k tomuto dňu pristupuje inak a hlavne - inokedy, určujú ho rôzne kalendáre a náboženstvá. Židovská komunita vníma príchod nového roka, nazývaného Roš Hašana, ako hlboko duchovné obdobie, ktoré sa zásadne líši od sekulárnych osláv plných veselia.
Zatiaľ čo mnohé kultúry oslavujú príchod nového roka smiechom a veselím, u Židov je to inak. Ich nový rok, trvajúci desať dní, je obdobím vážnosti, sebareflexie a pokánia, nie bujarej zábavy. Ich smútok má podstatnú príčinu - je to čas zastavenia, keď sa obzrú naspäť a skúmajú sami seba: „Žil som dobre? Konala som správne? Rozhodoval som sa múdro? Nemárnila som príliš veľa času?“
Roš Hašana: Hlava roka
Oslava židovského nového roka sa volá Roš Hašana (doslova „Hlava roka“) a jej dátum sa určuje podľa hebrejského kalendára. Väčšinou pripadá na skorú jeseň, teda na prvé dva dni hebrejského mesiaca Tišri. Roš Hašana je podľa tradície dňom účtovania za skutky predchádzajúceho roka. Zároveň je pripomienkou stvorenia sveta, kedy Boh stvoril človeka.
Prečo trvá Roš Hašana dva dni?
Roš Hašana trvá dva dni hebrejského mesiaca Tišri, aj keď väčšina ostatných židovských sviatkov trvá len jeden deň (s výnimkou mimo Izraela). Dôvodom je skutočnosť, že v staroveku vždy určitú dobu trvalo, než bolo možné potvrdiť, že skutočne nastal mo’ed (presne stanovený čas Novolunia). Dva dni sviatku sú nazývané „jedným dlhým dňom“, aramejsky joma arichta. Keďže Roš Hašana je podľa kalendára zároveň novoluním, tento problém sa prejavoval aj v Izraeli a riešenie bolo podobné - Roš Hašana je aj v Izraeli dvojdenným sviatkom.
Židovský kalendár je lunárny, a preto sú dátumy sviatkov pohyblivé v našom gregoriánskom kalendári. Je zaujímavé, že mesiac Tišri, v ktorom začína nový rok, je siedmy a nie prvý v poradí. Súvisí to s príkazom, ktorý dal Hospodin Izraelcom po odchode z otroctva v Egypte, kedy im nariadil zmeniť poradie mesiacov pre určité účely (Nisan ako prvý mesiac).
Duchovný význam a príprava
Židia sa na Roš Hašana pripravujú už počas posledného mesiaca starého roka, mesiaca Elul. Táto príprava má ľudí vytrhnúť z náboženskej ľahostajnosti a obrátiť ich myslenie k Bohu, ktorý je nielen ich Otcom, ale aj Sudcom, Stvoriteľom a Kráľom. Veria, že Boh zapisuje do kníh, a to, ako sa človek správa počas desiatich dní, určí Božie správanie k človeku počas nasledujúceho roka.
Ľudia činia pokánie, čo je zmena smeru. Keď konali zle a chcú prosiť o odpustenie, musia svoj hriech najskôr priznať a oľutovať, potom ho vyzvať Bohu. Ak sa hriech vykonal voči Najvyššiemu, odprosuje sa On. Ak sa však krivdilo aj inému človeku, je dôležité ospravedlniť sa priamo jemu. Bez tejto časti to nie je skutočné pokánie. Napokon je tu náprava škody a zmena smeru - otočiť sa a ísť späť k Bohu. Toto Židia robia počas nového roka a dávajú si na tom záležať.
Zvyky a symboly Roš Hašany
Novoročný deň je pre Židov vážny, no napriek tomu slávnostný. Oslavy trvajú dva dni a sú sprevádzané bohoslužbami v synagógach.
Šófar - Volanie k pokániu
Súčasťou Roš Hašana je trúbenie na tradičný roh muflóna - šófar. Podľa hebrejskej tradície majú ľudia počúvať zvuk šofaru, ktorý im pripomína Boha Izraela, Jeho Slovo, prebúdza srdcia a znie ako volanie k pokániu a obráteniu sa k Bohu. Trúbenie na šofar vyjadruje hold Božiemu kráľovstvu, je pripomienkou na dobu praotcov, zvlášť Abraháma, a konečne na dar Tóry na Sinaji, kde sa ozýval práve zvuk šofaru. Židovská novoročná slávnosť je tak mnohými spôsobmi spojená s božským prikázaním, Tórou.
Sviatočné pokrmy a priania
- Jedlo býva symbolické: sladké ďatle a ovocie, ktoré sa máčajú do medu, aby bol nový rok rovnako sladký. Jablká s medom sú nevyhnutnou súčasťou sviatočného stola.
- Ďalším symbolickým pokrmom je okrúhly chlieb (chala), ktorý zosobňuje cyklus nového roka, a rovnako sa namáča do medu (nie do soli, ako po zvyšok roka).
- Jedávajú sa aj ryby, mäso a mäsová polievka, koláče a orechy.
Medzi sebou si Židia prajú šťastný nový rok frázou „Šana tova“ alebo „L'Šana tova umetuka“ (Dobré a sladké). Tradične sa zdravia aj prianím: „Nech ste zapísaný pre dobrý rok!“, lebo podľa židovskej viery sú mená dobrých zapísané do knihy života, ktorá je v nebesiach.
Obrady a bohoslužby
Súčasťou slávenia Roš Hašana sú dve sviatočné večere a dva sviatočné obedy. Zvyky v rodinách sú dosť rozdielne podľa jednotlivých regiónov a krajín. Aj úplne nenábožensky založení Židia navštívia synagógu v dobe, kedy znie šófar, aby aspoň z časti okúsili slávnostnú náladu Roš Hašana.
Synagóga je počas sviatku vyzdobená do biela, čo je v židovstve znakom čistoty a neviny. Bielo vyzdobená synagóga a biely odev symbolizujú snahu o očistenie duše. V Izraeli sa počas sviatku život takmer zastaví, ulice a diaľnice ostávajú bez áut a zaplnia ich aj sekulárni občania na bicykloch.
Tashlich
Zo synagógy sa popoludní vychádza a tí najbožnejší sa vydávajú ku vode, kde sa modlia tašlich. V ňom sú citované slová proroka Micheáša (Mi. 7: 18-20): „Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Nezostáva navždy pri svojom hneve, lebo v tom má záľubu, že udeľuje milosť. Zľutuje sa opäť nad nami, rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy.“
Desať Dní Pokánia a Jom Kipur
Roš Hašana stojí na začiatku obdobia sviatočných dní nazývaných Vysoké sviatky (Jamim Nora'im - Dni úcty). Je spojený s najvýznamnejším sviatkom židovského kalendára - Jom Kipur (Deň zmierenia), ktorý sa slávi 10 dní po začiatku Roš Hašany.
Desať dní medzi Roš Hašana a Jom Kipur sa nazýva Dni pokánia. V tejto vážnej dobe sa vo zvýšenej miere dbá na starostlivosť plnenia príkazov, predlžuje sa čas venovaný dennému štúdiu Tóry, hovoria sa ranné ospravedlňujúce modlitby slichot a prosby za odpustenie. Mnohí majú vo zvyku sa postiť. Ľudia vyhľadávajú priateľov aj nepriateľov a snažia sa ich odprosiť za všetko, čo im v uplynulom roku spravili zlého, a tak dochádza k všeobecnému zmiereniu. Stará tradícia hovorí, že od tejto chvíle až do konca Jom Kipuru je otvorená nebeská kniha, v ktorej sú zaznamenané dobré a zlé činy každého človeka.
Obdobie medzi týmito sviatkami je obdobím vnútornej meditácie. Roš Hašana a Jom Kipur sa spoločne nazývajú sviatkami pokánia a sú to čisto religiózne sviatky. Jom Kipur je najvyšší židovský sviatok, deň úplného pôstu, intenzívnych modlitieb a očisty duše. Dni zastavenia slúžia nielen na spätné rozvažovanie, ale zároveň na prípravu na božské určenie budúceho údelu.
Pochopenie Dňa zmierenia alebo Jom kipuru
Širší kontext židovských sviatkov
Židovské sviatky sú dni alebo viac dní, ktoré Židia dodržiavajú ako sväté alebo svetské pripomenutie dôležitých udalostí židovskej histórie. Sviatky možno deliť na biblické, historické a tzv. moderné sviatky súvisiace s novodobým Štátom Izrael.
Roš Hašana a Jom Kipur, ako sviatky pokánia, sú čisto religiózne sviatky. Ostatné sviatky židovského kalendára majú často väzbu na historické alebo prírodno-poľnohospodárske udalosti.