Prijatie pravoslávneho krstu

Sviatosť krstu je v kresťanstve považovaná za jednu z najdôležitejších udalostí v živote veriaceho. Je vstupnou bránou do Cirkvi, ktorá robí z človeka člena Kristovho Tajomného tela. Je to prvá zo siedmich sviatostí a v určitom slova zmysle aj najdôležitejšia, lebo bez nej nie je možné prijať ďalšie sviatosti. Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní.

Význam sviatosti krstu

Odpovede na otázky o význame krstu dáva samotný Kristus. V rozhovore so starcom Nikodémom vysvetlil: „Kto sa nenarodí z vody i Ducha, nemôže vstúpiť do Božieho kráľovstva.“ Z tohto rozhovoru je jasné, že krst, ktorý sme prijali, je nové narodenie z vody i Ducha. Je to narodenie nie telesné, ale duchovné pre nový život v Kristovi a s Kristom. Preto aj Cirkev počas udeľovania svätej tajiny krstu prikazuje spievať oslavný hymnus: „Jelicy vo Christa krestistesja, vo Christa oblekostesja. Aliluia“. Všetci, ktorí sme pokrstení, prijali sme do svojho vnútra Krista a v Kristov odev čistoty sme sa obliekli. To reálne manifestuje „križma“, biely odev čistoty.

Zmysel trojitého ponorenia

Trojným ponorením do vody v mene Svätej Trojice: Otca, Syna i Ducha Svätého, zomrel starý človek a narodil sa nový. Každý, kto sa narodil od telesných rodičov, sa pod vplyvom hriechu Adama a Evy v raji rodí ako starý človek, zaťažený prvotným hriechom. Prijatím krstu sa zbavujeme tohto hriechu a aj ostatných hriechov, ak sme ich učinili svojím konaním. Cirkev vykonáva svätú tajinu krstu v mene Svätej Trojice z toho dôvodu, že takto ju prikázal vykonávať samotný Kristus.

Písmo svedčí, že keď posielal svojich učeníkov na misijnú činnosť, povedal im: „Choďte do celého sveta, krstite národy v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“. Cirkev teda nekoná podľa ľudského príkazu, ale podľa príkazu Božieho. Krst sa vykonáva v mene Svätej Trojice, pretože krstom sa začleňujeme do života s trojjediným Bohom, respektíve vo svätej tajine krstu sme sa narodili pre tento život v jednote s naším Stvoriteľom, ktorým je Boh Trojica. Tento život sa uskutočňuje vo Svätom Duchu cez Krista k Otcovi.

Krst Jána Krstiteľa a Kristov krst

Zo Svätého Písma vieme, že krst vykonával aj svätý Ján Predchodca Krista, ktorého nazývame Krstiteľom, pretože od neho prijal krst aj Ježiš Kristus v rieke Jordán. Ján krstil vodou. Táto udalosť je sprítomňovaná vo sviatku Bohozjavenia, kedy Cirkev vykonáva tzv. veľké svätenie vody.

Jánov krst však nebol krstom nového narodenia, ale krstom pokánia. Preto Ján aj povedal: „Ja vás krstím vodou na pokánie, ale prichádzajúci za mnou (rozumej Ježiš Kristus) je silnejší než ja, ktorému nie som hodný niesť jeho obuv. On vás bude krstiť Svätým Duchom“. Tento prorok vyzýval Izrael, aby činil pokánie, lebo sa priblížilo Kráľovstvo nebeské. Každému, kto s vierou v Boha, v pokore a pokání sa dal pokrstiť, Boh odpustil hriechy.

Kristus, ako Boží Syn, však bol bez hriechu. Prečo teda prijal krst od Jána, keďže odpustenie hriechov ako vtelený Boží Syn nepotreboval? Odpoveď na tieto úvahy nájdeme v evanjeliu podľa Matúša. Ježiš Jánovi, ktorý sa zdráhal ho pokrstiť, povedal: „Nám je dané naplniť každú pravdu“ (Mt 3, 15), čo znamená, že úlohou Krista bolo naplniť Zákon. Preto prijal krst pokánia od Jána. Jeho prijatím posvätil vody, aby sa voda stala opäť nositeľkou života, aby mala takú istú kvalitu ako pri stvorení sveta, kedy „Duch Boží sa vznášal nad vodami“ (Gen 1, 2). Tým, že Kristus posvätil vody, dal nám reálnu možnosť sa nanovo narodiť pre nový život, lebo voda sa znovu stala živlom, ktorý je nositeľom života. V tom spočíva kontinuita Jánovho krstu s naším krstom. Ak by sa Kristus nedal pokrstiť od Jána, voda by nemala kvalitu pre nový život. Aj tu vidíme, že Duch Boží vo forme holubice sa vznáša nad vodami, tak ako to bolo pri stvorení.

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku nadväzuje na dedičstvo, ktoré bolo našim národom dané slovanskými apoštolmi, svätými Cyrilom a Metodom. Po potlačení ich diela na území Veľkomoravskej ríše v 9. storočí sa ešte udržiavala slovanská bohoslužba do začiatku 12. storočia v Čechách a na Slovensku, kde v jeho východnej oblasti pretrvala až do našej doby. Na tomto fakte nič nezmenilo ani zavedenie únie v roku 1649.

Počiatky obnovenia pravoslávnej Cirkvi v Čechách, na Slovensku a Podkarpatsku spadajú do druhej polovice 19. storočia. V Prahe sa konali pravidelné pravoslávne bohoslužby od roku 1874 v chráme sv. Mikuláša na Staromestskom námestí a to kňazom Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorý bol ustanovený taktiež pre chrámy v Karlových Varoch, Františkových Lázňach a Mariánskych Lázňach.

V uhorskej časti rakúsko-uhorského štátu sa pravoslávie udržalo vo svojej liturgickej podobe s cirkevnoslovanským jazykom a osobitými karpatoruskými spevmi, aj keď veriaci ľud bol od polovice 17. storočia násilím nútený formálne prijímať cirkevnú úniu s Rímom. Svedčí o tom i to, že tu nebola porušená kontinuita jestvujúcej pravoslávnej Cirkvi. Iba pravoslávni Srbi v Uhorsku mali ako obrancovia štátu proti Turkom cirkevnú slobodu a udržali si pravoslávie.

Priebeh pravoslávneho krstu

Samotný obrad sv. Krstu má svoje špecifické prvky a symboliku. Krst sa podľa možnosti udeľuje v nedeľu. Vtedy si totiž Cirkev pripomína veľkonočné tajomstvo. Krst sa vysluhuje za účasti veriacich, najmä príbuzných.

Príprava na krst

Príprava na krst sa líši v závislosti od veku krsteného. Pri krste dieťaťa sú to rodičia a krstní rodičia, ktorí preberajú zodpovednosť za jeho výchovu vo viere. V prípade dospelého človeka je príprava rozsiahlejšia a zahŕňa katechumenát.

Krst dieťaťa

1. Kontaktovanie farského úradu: Dohodnutie termínu krstu a predloženie potrebných dokumentov (rodný list dieťaťa).
2. Výber krstných rodičov: Krstní rodičia by mali mať prijaté všetky iniciačné sviatosti (krst, birmovka), viesť kresťanský život a môžu byť jedna osoba alebo dvojica (muž a žena). Krstným rodičom nemôže byť nekatolík (okrem pravoslávneho veriaceho), rozvedený a civilne znovu zosobášený, a ten, kto žije pohoršlivým životom. Musí mať najmenej 16 rokov a byť pobirmovaný. Medzi krstným rodičom a dieťaťom vzniká duchovné príbuzenstvo.
3. Príprava krstových doplnkov: Krstová košieľka a krstová sviečka.
4. Krstná náuka: Rodičia a krstní rodičia musia pred krstom absolvovať krstnú náuku, ktorá sa koná po dohode s kňazom, väčšinou deň pred krstom na farskom úrade.

Krst staršieho dieťaťa (od 7 rokov)

Žiadatelia o sviatosti krstu, birmovania a Eucharistie, ktorí už dovŕšili siedmy rok veku, majú sa prihlásiť do katechumenátu na farskom úrade. Je to Kristova škola viery a kresťanského života. Pritom je samozrejmé, že u detí od 7 do 14 rokov žiadosť podporia rodičia, alebo jej aspoň vyslovene neodporujú. Ak je dieťa v 2. ročníku základnej školy a ešte nie je pokrstené, krst mu môže byť vyslúžený pred slávnosťou Prvého svätého prijímania.

Krst dospelého (Katechumenát)

Katechumen je človek, ktorý túži a je rozhodnutý prijať sviatosť krstu. Toto rozhodnutie by malo vyvierať z jeho vlastného vnútra. Najdôležitejším rozdielom medzi krstom dieťaťa a dospelého je, že pri krste dospelého človeka je to práve on, ktorý vyjadruje túžbu, aby bol pokrstený. Ak máte záujem o prijatie sviatosti krstu ako dospelý, prihláste sa na farskom úrade, kde Vám budú ochotne poskytnuté všetky informácie. Pred prijatím sviatosti krstu musí uchádzač (katechumen) prejsť tzv. katechumenátom, čo je približne dvojročná príprava, počas ktorej sa oboznamuje s pravdami viery a je uvádzaný do kresťanského života. Katechumenát je aj o rozlišovaní a o umení povedať „ešte nie“, ak chýba dostatočná ľudská alebo duchovná zrelosť. Po absolvovaní katechumenátu budú dospelí katechumeni pokrstení, pričom zároveň s krstom im bude vyslúžená sviatosť birmovania a sviatosť Eucharistie (Prvé sväté prijímanie).

Obrad krstu krok za krokom

1. Privítanie v kostole: Kňaz pozdraví prítomných, najmä rodičov a krstných rodičov, a vyjadrí radosť nad tým, že rodičia prijali dieťa ako Boží dar. Kňaz sa opýta rodičov na meno dieťaťa a čo si žiadajú od Cirkvi, na čo odpovedia: „Krst.“ Kňaz následne vyzve rodičov, aby potvrdili, že sú si vedomí svojej povinnosti vychovávať dieťa vo viere, a krstných rodičov, či sú ochotní pomáhať im v tejto úlohe. Dieťa majú dať pokrstiť otec a matka. Sprevádzajú ich krstní rodičia.
2. Znamenie kríža: Kňaz poznačí dieťa krížom na čele. Potom vyzve rodičov, prípadne aj krstných rodičov, aby aj oni poznačili dieťa znakom kríža. Svätá matka Cirkev ťa prijíma s veľkou radosťou. V jej mene ťa poznačujem znakom kríža.
3. Bohoslužba slova a prosby: Nasleduje čítanie z Biblie, zvyčajne úryvok o krste Ježiša v Jordáne. Po čítaní povie kňaz krátku homíliu. Nasleduje spoločná modlitba, kde sa prosí za dieťa, jeho rodičov a krstných rodičov.
4. Pomazanie olejom spásy: Kňaz pomaže dieťa olejom spásy so slovami: Nech ťa posilňuje sila Krista, nášho Spasiteľa; na znak toho ťa pomažeme olejom spásy v Kristovi, našom Pánovi, ktorý žije a kraľuje na veky vekov.
5. Posvätenie vody: Kňaz krátko pripomenie prítomným obdivuhodný úmysel Pána Boha, ktorý chce vodou posvätiť dušu i telo človeka. Kňaz požehná vodu, ktorou bude dieťa pokrstené. Vo veľkonočnej dobe, ak má kňaz krstnú vodu posvätenú pri Veľkonočnej vigílii, vynecháva sa formula posvätenia vody a namiesto nej sa povie modlitba.
6. Zrieknutie sa zlého ducha a vyznanie viery: Rodičia a krstní rodičia sa zriekajú zlého ducha a vyznávajú vieru v Boha Otca, Syna a Ducha Svätého. Na otázku, či chcú, aby dieťa bolo pokrstené v tejto viere, odpovedajú: „Chceme.“
7. Samotný krst vodou: Kňaz krstí dieťa trojitým poliatím alebo ponorením do vody v mene Otca, Syna a Ducha Svätého, pričom hovorí: „M. (meno dieťaťa), ja ťa krstím v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého.“ Keď sa krst udeľuje liatím vody, dieťa má držať matka alebo otec. Kde je však zvykom, že dieťa drží krstná matka alebo krstný otec, môže sa tento zvyk ponechať.
8. Pomazanie svätou krizmou: Kňaz mlčky pomaže sv. krizmou dieťa na temene hlavy. Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud. Teraz ťa poznačuje krizmou spásy, aby si bol údom Krista kňaza, proroka a kráľa a mal život večný.
9. Odovzdanie krstovej sviečky a bieleho rúcha: Kňaz odovzdá zapálenú krstnú sviecu rodičom alebo krstným rodičom a položí na dieťa biele rúcho ako symbol čistoty. „M., stal (a) si sa novým stvorením a obliekol (obliekla) si sa v Krista. Toto biele rúcho nech ti je znakom tejto hodnosti. Tvoji rodičia a príbuzní budú ti pomáhať slovom i príkladom, aby si ho priniesol (priniesla) nepoškvrnené do života večného.“ Prijmite svetlo Kristovo. Otec alebo krstný otec (krstná matka) zažne sviecu svojho dieťaťa od veľkonočnej sviece. Milí rodičia a krstná matka (krstný otec, krstní rodičia), vám sa zveruje toto svetlo. Dbajte o to, aby vaše dieťa kráčalo vždy vo svetle Kristovom ako dieťa svetla a vytrvalo vo viere až do konca.
10. Požehnanie a záver: Kňaz žehná matku, ktorá drží v náručí svoje dieťa. Po požehnaní sa môže zaspievať pieseň, ktorá by vyjadrovala veľkonočnú radosť a poďakovanie.

Historické aspekty krstu

Krstný obrad vo forme, v akej ho poznáme dnes, bol ustanovený už v 16. storočí počas koncilu v Tridente. Najstaršími dokumentmi pojednávajúcimi o sviatosti krstu a o vedení matrík sú závery Tridentského koncilu (1545 - 1563). V rámci tohto koncilu boli upravené vysluhované sviatosti, okrem iných aj sviatosť krstu. Koncil zmenil pôvodný zvyk, podľa ktorého malo každé pokrstené dieťa jediného krstného rodiča. Podľa nového zvyku mohlo mať dieťa buď jedného, alebo dvoch krstných rodičov. Ak bol zvolený jediný krstný rodič, mohlo ísť o muža alebo o ženu bez ohľadu na pohlavie dieťaťa. Ak však boli zvolení dvaja krstní rodičia, malo ísť o jedného muža a jednu ženu (Concilus Tridentinus, Sessio 24., Caput 2.).

Najstarším dokumentom z územia Uhorska, ktorý by reagoval na závery Tridentského koncilu, bolo záverečné uznesenie Trnavskej synody, ktorá sa konala v roku 1611. Krstu a matriky pokrstených sa týkajú dva odseky. Prvý povoľuje účasť dvoch krstných rodičov na krste dieťaťa (Synodus Tyrnaviensis, 1611, s. 17. In: Rituale Strigoniense, 1692). Druhý odsek sa venuje dekanským vizitáciám. V rámci vizitácie prikazuje dekanovi o. i. zistiť, „či jestvujú knihy, do ktorých sa zapisujú mená pokrstených, krstných rodičov, biskupom pobirmovaných a mená tých, ktorí uzavreli manželstvo.“ Z toho je jasné, že už v roku 1611 mali v uhorských farnostiach existovať minimálne matriky pokrstených, pobirmovaných a sobášených.

Rímsky rituál vydaný za pápeža Pavla V. v roku 1614 veľmi presne popisuje vysluhovanie sviatosti krstu. Obsah tohto rituálu sa neskôr stal súčasťou viacerých rituálnych kníh, ktoré vydávali uhorské diecézy, napr. Ostrihom (1692), Jáger (1702), Ostrihom (1745) a Kaloča (1833). Krst sa v Rímskokatolíckej cirkvi považuje za prvú zo sviatostí, ktoré určil sám Ježiš Kristus. Je bránou k ostatným sviatostiam, keďže žiadnu inú sviatosť nemožno prijať bez predchádzajúceho prijatia krstu.

Krst v prípade núdze

Pod pojmom krst v núdzi rozumieme krst za špeciálnych okolností, kedy z rôznych dôvodov nebolo možné dieťa priniesť na krst do kostola. V prípade hroziacej smrti mohol dieťa i dospelého pokrstiť ktokoľvek - veriaci, neveriaci, evanjelik, pravoslávny veriaci, či dokonca exkomunikovaný. V takomto prípade mohol krst prebehnúť aj v materinskom jazyku krstiaceho človeka.

Pri výbere krstiaceho spomedzi prítomných mal byť uprednostnený kňaz pred diakonom, vysvätený kňaz pred laikom, veriaci pred neveriacim a muž pred ženou. Výnimkou z posledného pravidla bola situácia, ak by žena ovládala formulku a obrad krstu lepšie než prítomný muž. Na to, aby pôrodná baba vedela poriadne krstiť, mal v každej farnosti dohliadnuť farár. Ak hrozila smrť dieťaťa, potom smela dula dieťa pokrstiť hneď, keď sa na svet dostala jeho hlavička.

Dôležitosť krstu v živote človeka

Krst ako prvá sviatosť je nezaslúžiteľný dar, pôsobí vždy blahodarne a má umožniť každej ľudskej bytosti mať podiel na Božej nadprirodzenej milosti. Do našej nesmrteľnej duše sa vtláča nezmazateľný znak, že patríme Kristovi a diabol si na nás nemôže robiť nárok.

Pravoslávny krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu a otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa údmi Krista, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní.

tags: #musim #prijat #pravoslavny #krst