Vianoce, ako jeden z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, sú celosvetovo vnímané ako obdobie pokoja, lásky a rodinnej pohody. Napriek ich masovému rozšíreniu však existuje množstvo krajín, náboženských skupín a komunít, pre ktoré tieto sviatky neznamenajú nič, alebo ich z rôznych dôvodov neoslavujú. Z hľadiska slávenia vianočných sviatkov možno krajiny sveta rozdeliť do základných skupín, pričom približne 34 krajín Vianoce ako oficiálny štátny sviatok vôbec nemá.
Dôvody neslávenia vianočných sviatkov
Dôvodom, prečo sa v mnohých častiach sveta Vianoce neoslavujú, je najmä väčšinové náboženstvo daného štátu. Väčšina krajín, v ktorých Vianoce nie sú sviatkom, sú moslimské, budhistické alebo hinduistické. Existuje však aj niekoľko krajín, ktoré Vianoce (ale ani iné náboženské sviatky) neoslavujú z politických dôvodov alebo kvôli autoritárskym režimom.
Islam a odmietanie Vianoc
Islam je monoteistické náboženstvo, ktoré vyznáva vieru v jediného Boha, Alaha. Moslimovia Vianoce neoslavujú, pretože tieto sviatky nie sú súčasťou ich náboženských tradícií. Podľa islamských zdrojov sa prorok Ježiš nenarodil 25. decembra, ale v období dozrievania datlí, čo je v oblasti Palestíny približne v auguste až septembri. Oslava Vianoc v kresťanskom poňatí by pre mnohých moslimov znamenala oslavu polyteizmu (širk), čo je v islame považované za najväčší hriech.
Budhizmus a hinduizmus
V krajinách ako Bhután, Japonsko, Kambodža, Laos, Mongolsko, Taiwan či Thajsko je väčšinovým náboženstvom budhizmus či hinduizmus. Tieto náboženstvá majú vlastné hlboko zakorenené sviatky:
- Budhizmus: Významným sviatkom je Vesak (oslava narodenia, osvietenia a smrti Budhu) alebo Deň nirvány.
- Hinduizmus: Najznámejším sviatkom je fotogenický Diwali (Deň svetiel), oslava duchovného víťazstva svetla nad temnotou, a sviatok jari Holi.
Skupiny odmietajúce Vianoce z vieroučných dôvodov
Okrem celých krajín existujú špecifické náboženské hnutia, ktoré vianočné sviatky odmietajú ako nezlučiteľné so svojím učením.
Svedkovia Jehovovi
Svedkovia Jehovovi sú významnou skupinou, ktorá Vianoce neoslavuje. Ich presvedčenie vychádza z viery, že Vianoce majú pohanský pôvod. Odmietajú darčeky, vianočný zhon, zdobenie stromčekov aj spievanie kolied. Svoje náboženské praktiky zakladajú na striktnom výklade Biblie a odmietajú učenie o Trojici, ktorú považujú za nebiblickú doktrínu.
Krajiny s obmedzenými vianočnými aktivitami
Prístup k vianočným sviatkom sa v rôznych štátoch líši podľa politickej situácie a miery náboženskej tolerancie:
| Krajina | Status vianočných osláv |
|---|---|
| Saudská Arábia | Dlhodobý zákaz vianočných stromčekov a ozdôb, hoci dochádza k postupným zmenám. |
| Somálsko | Oslava Vianoc je od roku 2015 po prijatí práva šaría úplne zakázaná. |
| Severná Kórea | Extrémna autoritárska interpretácia ateizmu vedie k úplnému zákazu vianočných vecí. |
| Čína | Vianoce sú vnímané ako ďalší pracovný deň, školy a obchody zostávajú otvorené. |
Vianoce ako komerčný a svetský fenomén
V posledných rokoch sa Vianoce čoraz viac transformujú na komerčný sviatok. Mnohí ľudia, vrátane ateistov, vnímajú tieto sviatky skôr ako ľudový fenomén a príležitosť na posilnenie rodinných väzieb, než ako čisto náboženskú udalosť. Pre iných sú však Vianoce nežiaducou inováciou, ktorá narúša tradičnú náboženskú prax.
Katarína Nádaská o pôvode Vianoc, bobrích chvostoch, Dedovi Mrázovi a filme Pelíšky
Rozmanitosť sveta spočíva v tom, že každé náboženstvo a každá kultúra má svoje vlastné špecifické sviatky a tradície. Zatiaľ čo pre miliardy ľudí predstavuje 24. december vyvrcholenie roka, pre iných zostáva obyčajným dňom, počas ktorého sa život riadi inými duchovnými hodnotami.