Iveta Bartošová (8. apríla 1966, Kunčice pod Ondřejníkem - 29. apríla 2014, Praha-Uhříněves) bola výrazná česká speváčka, ktorá sa stala jednou z najpopulárnejších osobností českej hudobnej scény 80. a 90. rokov. Počas svojej kariéry získala trikrát ocenenie Zlatý slávik a niekoľkokrát zvíťazila v televíznej ankete TýTý. Jej hudobný talent a osobný život plný výziev, vrátane psychických problémov a závislostí, z nej urobili častý terč bulvárnej žurnalistiky. Napriek všetkému zanechala rozsiahle hudobné dielo a nezmazateľnú stopu v srdciach mnohých fanúšikov.
Raný život a začiatky kariéry
Detstvo a vzdelanie
Iveta Bartošová sa narodila v Kunčiciach pod Ondřejníkom. Mala o dva roky staršieho brata Lumíra a sestru - dvojča Ivanu, ktorá je o 15 minút staršia a ktorá neskôr vystupovala pod umeleckým menom „Viana“. Svoje detstvo a dospievanie prežila vo Frenštáte pod Radhoštěm, v časti Kopaná. Prejavovala športový talent a navštevovala základnú školu so športovým zameraním na beh na lyžiach a v lete šprint. Neskôr navštevovala Ľudovú školu umenia a od roku 1980 začala študovať na gymnáziu vo Frenštáte.
Prvé hudobné kroky a úspechy
Od roku 1982 začala Iveta Bartošová verejne vystupovať s kapelou Dianthus. Jej prvý úspech na profesionálnej dráhe prišiel už v roku 1983, keď zvíťazila v okresnom kole speváckej súťaže Talent v Novom Jičíne. Následne postúpila do krajského kola v Třinci, kde obsadila druhé miesto. Tento úspech ju kvalifikoval na festival Mladá pieseň v Jihlave (MPJ), kde skončila štvrtá a získala cenu poroty za interpretačný výkon.
Hviezdne duo: Iveta Bartošová a Petr Sepeši
Na festivale Mladá pieseň v Jihlave sa Iveta Bartošová prvýkrát stretla s Petrom Sepešim, čo zásadne ovplyvnilo jej nasledujúcu kariéru. Vytvorili spevácky pár, ktorý sa s hitmi ako „Červenám“, „Knoflíky lásky“, „My to zvládnem“ či „Medové dny“ rýchlo stal veľmi populárny.
Na prvom spoločnom singli so Sepešim sa objavila Ivetina sólová skladba „To mě nenapadá“ a Petrova „Den, kdy nejsem s ní“, ktoré predtým zazneli v ich prvom spoločnom televíznom vystúpení v programe Sejdeme se Na výsluní. Ich druhý singel obsahoval piesne „Knoflíky lásky“ a „Červenám“. Tento singel sa niekoľko mesiacov držal medzi najpredávanejšími malými platňami Supraphonu a zvíťazil aj v rozhlasovej súťaži Start.
Iveta s Petrom vystúpili v ďalších programoch Československej televízie, ako napríklad Hitšaráda, Šest ran do klobouku, Dva z jednoho města, Šestý den je sobota, Televizní klub mladých či Silvestr. Dvojica spolupracovala s Tanečným orchestrom Československého rozhlasu, ktorý riadil Felix Slováček, a tiež s Orchestrom Československej televízie pod vedením Václava Zahradníka. V ankete popularity Televizní rolnička (neskôr Zlatá rolnička a TýTý) obsadili v roku 1984 v speváckej kategórii 10. miesto. Ďalšou skúsenosťou dua bolo vystupovanie v programe Rodinná show Františka Janečka a jeho skupiny Kroky. Iveta s Petrom boli tiež členmi tímu AMFORA (Amatérskej futbalovej rarity), ktorý tvoria speváci, herci alebo bývalí športovci. Petr Sepeši odohral svoj prvý a súčasne posledný zápas za AMFORU 16. júna 1985 v Zákolanoch u Kladna, kde AMFORA zvíťazila 7:1. Iveta tam odštartovala zápas svojim prvým čestným výkopom.
Ich úspešná spolupráca skončila predčasne 29. júla 1985 tragickou Petrovou autonehodou, pri ktorej zomrel na železničnom priecestí vo Františkových Lázňach. Iveta Bartošová, ktorá stratou Petra prišla aj o veľkú lásku, sa na niekoľko mesiacov odmlčala. Ako spomienku na Petra naspievala v roku 1985 pieseň „Cesta je stále stejná“, ktorá je coververziou skladby „Cherish“ od americkej skupiny Kool & the Gang.
Sólo kariéra a vrchol popularity
Vzostup s Baletom a Krokmi Františka Janečka
Po návrate na scénu sa Iveta Bartošová stala krátko členkou skupiny Balet, z tohto obdobia pochádza hit „Hej pane diskdžokej“. Následovala spolupráca so skupinou Kroky Františka Janečka, ktorá jej priniesla megahit „Léto“, pôvodne napísaný pre Marylu Rodowicz.
Éra Ladislava Štaidla a najväčšie hity
Na jar roku 1987 začala Iveta Bartošová spolupracovať s orchestrom Ladislava Štaidla, ktorý sa na mnoho rokov stal jej životným partnerom. Jej spevácka kariéra strmo stúpala. V roku 1986, keď sesadila z trónu Hanu Zagorovú po deväťročnom kraľovaní, sa stala Zlatou slavicou. Víťazstvo zopakovala v rokoch 1990 a 1991, v období 1987-2003 bola ešte niekoľkokrát medzi najlepšími tromi. Opakovane zvíťazila aj v televíznej ankete TýTý. Česká akadémia populárnej hudby ju dvakrát nominovala na Výročnú hudobnú cenu Anděl.
Koncom roku 1987 jej vyšiel prvý sólový album I.B., za ktorý od firmy Supraphon získala Zlatú platňu. Nasledovala séria ďalších úspechov - státisíce predaných albumov Blízko nás, Natur, Václavák. Vznikli takmer dve desiatky hitov, ako napríklad „Málo mě zná“, „Víš lásko“, „Dva roky prázdnin“, „Dej mi ruku“, „Když láska schází“, „Útoč láskou“, „Tichá píseň“, „P.S.“, „Rozvíjej se poupátko“, „Scházíš mi čím dál víc“, „O lásce“, „Láska má je zákon“, „Svítá“, „Půlnoční smíření“, „Václavák“ a „Juanita“, ktorými víťazila v mnohých hitparádach a anketách. K tomu sa pridali aj vypredané koncertné turné. V októbri 1996 sa stala matkou syna Artura Štaidla, ktorého otcom bol Ladislav Štaidl.
Filmové a muzikálové úlohy
Na jar 1993 získala Iveta Bartošová hlavnú rolu vo filme Jaroslava Soukupa Svatba upírů, ku ktorému naspievala ústrednú pieseň „Já se vrátím“ z Verdiho opery Nabucco.
V období 1993-1997 vydala ďalšie albumy (Tobě, Malé bílé cosi) a kolekciu singlov (Medové dny, Čekám svůj den), ktoré však nepriniesli zásadné hity ako predošlé albumy, s výnimkou piesní „Ú-la-la“ z roku 1994 a „Můžeš lhát“ z roku 1996. Absolvovala aj veľké koncertné turné Tour 94-96.
Začiatkom roku 1997 prijala ponuku Karla Svobodu na účinkovanie v muzikáli Dracula, pričom išlo o jej prvú skúsenosť s muzikálom. Dvojrolu Adriany/Sandry bravúrne zvládla a začala sa postupne vracať na výslnie českej pop music. V polovici marca 2003 sa predstavila ako Johanka v muzikáli Johanka z Arku v divadle Ta Fantastika a opäť ako Adriana/Sandra v obnovenej premiére Draculy. V hlavnej roli Johanky, pre ktorú sa aj ostrihala na krátko, odohrala iba 11 predstavení, keďže došlo k nečakanému ohláseniu derniéry. V roku 2004 získala hlavnú rolu vietnamskej prostitútky Kim v muzikáli Miss Saigon, ktorý mal premiéru 9. septembra.
Definitívny návrat na špičku českej pop scény jej prinieslo album Ve jménu lásky s hitmi „Nekonečná“, „Ve jménu lásky“ a „Tři oříšky“ z roku 1998. V roku 1999 získala za tento album platinovú a dvojplatinovú platňu. V závere toho istého roku stihla vydať album Bílý kámen, ocenený zlatou platňou a s rovnomenným hitom. V roku 2002 natočila album upravených verzií svojich starších hitov s názvom Hej pane DJ. Tanečne ladený je aj o rok neskôr vydaný album Dráhy hvězd - All Star Disco s hitmi „September Lady“, „Skandál“ alebo „Jseš můj den“. Poslednou novinkou pred jej tvorivou pauzou sa stal album Vánoční Iveta a výber hitov Scházíš mi…, hoci doplnený o dve nové skladby.
Obdobie pádov a snahy o návrat
Osobné problémy a bulvár
Prakticky po celú kariéru sa Iveta Bartošová potýkala s psychickými problémami a závislosťami. Jej popularita postupne klesala, čiastočne kvôli škandálom v osobnom živote. Rozchod s Ladislavom Štaidlom, ktorý nastal po tom, čo hudobník zistil, že Bartošová má pomer s najmladším Rudolfom Hrušínskym, znamenal pokles jej umeleckých úspechov aj popularity a čoraz viac osobných problémov. Krátkych vzťahov s inými mužmi bolo napokon viacero.
V prvej polovici roka 2007 sa prakticky neukazovala na verejnosti. Hoci oznámila postupný návrat ku spievaniu, vystúpila iba na niekoľkých nevýznamných akciách. Bolo zrejmé, že so speváčkou nie je niečo v poriadku a zásluhou bulváru sa verejnosť čoskoro dozvedela o problémoch, ktoré speváčku trápili. Od júla do októbra nastúpila ústavnú liečbu na psychiatrickú kliniku v Kroměříži, kde sa liečila zo závislosti na antidepresívach.
Nové vzťahy a verejné vystúpenia
Na jar 2008 jej v Česku u vydavateľstva EMI vyšlo kompilačné trojalbum Platinum collection a na Slovensku výberový album Gold. V septembri 2008 sa vydala za herca a producenta Jiřího Pomeje. Koncom roka 2008 bola vyhlásená Skokanom roka v kategórii speváčky v ankete Český slávik (posun z 18. na 5. miesto). V slovenskej tanečnej súťaži Let's Dance 3 sa umiestnila na 4. mieste, čo bolo historicky najvyššie umiestnenie zo všetkých českých účinkujúcich, potvrdzujúc jej početnú skupinu priaznivcov na Slovensku.
Na začiatku roka 2009, po šestnástich rokoch, vyhrala v ankete TýTý, čo znamenalo, že v určitej časti publika stále patrila k najobľúbenejším českým speváčkam. V apríli 2008 bolo ohlásené jej účinkovanie v muzikáli Mona Lisa v pražskom Divadle Broadway, no nakoniec v tomto muzikáli nevystupovala. V októbri 2008 vydala v spoločnosti EMI radový album nazvaný 22 s hitmi „Ako Fénix“ a „Pohádka“. V pražskom divadle Goja Music Hall začala skúšať muzikál Děti ráje, v ktorom však nakoniec tiež nevystupovala, pretože sa opäť dostavili jej problémy so závislosťou, najmä na liekoch.
V roku 2010, keď po období závislosti opäť dokázala vstať, vydala album Děkuju Vám, Andělové, ktoré obsahovalo štyri nové pesničky „Heja Heja“, „Děkuju Vám, Andělové“, „Až až až“ a „S tebou se neloučím“, na ktorom spolupracovala s Jarkom Šimkom. K titulnej skladbe natočila aj videoklip. V júni 2011 natočila dvojjazyčný duet so svojím vtedajším partnerom Domenicom Martuccim. Počas galavečera Česká hviezda 2012 v Hudobnom divadle Karlín prevzala ocenenie „Návrat roka“.
Od októbra 2012 sa objavovala v televíznej reality šou o svojom živote, ktorú vysielala bulvárna televízia Pětka. Koncom roka 2012 vyšlo CD Best of 2012, kde sa objavili dve nové piesne - „Není cesty zpátky“ a „Noc je království“, na ktorých spolupracovala s Pavlom Vaculíkom a Vladimírom Kočandrlem. Krach televízie Pětka však ďalší pokus speváčky o návrat zhatil. V septembri 2013 sa vydala za Josefa Rychtářa.
Posledné pokusy o obnovu kariéry
Od začiatku roka 2013 sa občas objavovala na diskotékach v kluboch. S blížiacim sa letom však jej vystúpenia boli zrušené a ona zmizla do ústrania. Bola v zlom zdravotnom stave, silne závislá na liekoch, ktoré kombinovala s alkoholom. V lete za prítomnosti bulváru odišla so Zdenkom Macurom do Talianska, kde jej azyl poskytol bývalý priateľ Domenico Martucci. Medzitým jej vtedajší partner Josef Rychtář usporiadal plány na jej nájdenie a nakoniec speváčku vyzdvihol v Taliansku. Následne Iveta Zdenka Macuru obvinila z únosu do Talianska, avšak polícia prípad odložila, keďže vyšetrovateľ dospel k rozhodnutiu, že nebola naplnená skutková podstata trestného činu. Po návrate absolvovala krátky pobyt na psychiatrickom oddelení, z ktorého však na reverz odišla a pokračovala potom krátko v ambulantnej liečbe, okrem toho si najala vlastného liečiteľa.
Po návrate usporiadala najprv opäť niekoľko vystúpení na halfplayback v kluboch, posléze ale oznámila, že má novú kapelu, tím ľudí okolo seba a chystá turné. V tejto dobe bola častým terčom bulvárneho tisku, ktorý ju označoval mj. za „kráľovnú bulváru“. Pre televíziu Barrandov natočila vlastný vianočný program, štúdiové vystúpenie odspievané čiastočne naživo a čiastočne z playbacku bolo vysielané 24. decembra a bolo vydané aj na DVD. S vlastnou kapelou začala skúšať a v novembri 2013 vystúpila po dlhej dobe na prvom koncerte vo Svitavách, ktorý celý odspievala naživo. Pred Vianocami usporiadala vianočný koncert v kostole v pražskej Uhříněvsi, kde posledné roky žila. Obe vystúpenia odspievala naživo a odborná kritika ich hodnotila úspešne.
Návrat na koncertné pódiá zavŕšila niekoľkými vystúpeniami na vianočných a silvestrovských akciách. Na začiatku roka 2014 podstúpila plánovanú operáciu zubov. Už pred zákrokom oznámila, že v januári a časti februára preruší vystupovanie, naďalej však bude prebiehať príprava na turné s kapelou, ktoré malo odštartovať od marca. K turné však už nedošlo, marcové a aprílové koncerty boli zrušené. Oficiálnym dôvodom bol zdravotný stav speváčky, kvôli ktorému musela od apríla prestať skúšať s kapelou. Prakticky vôbec sa neobjavovala na verejnosti. Ku koncu apríla s manželom poskytla rozhovor TV Prima, v ktorom sa potvrdilo, že jej stav nie je dobrý. Zle artikulovala, hľadala slová a bola výrazne pohublá.
Tragický koniec a odkaz
Tragické úmrtie Ivety Bartošovej nastalo 29. apríla 2014, keď spáchala samovraždu tým, že si ľahla na koľaje v pražskej Uhříněvsi tesne pred prechádzajúci vlak. Výsledky nariadenej súdnej pitvy potvrdili, že speváčka pri strete s vlakovou súpravou utrpela rad devastujúcich zranení, ktoré boli príčinou smrti. Toxikologické testy následne vylúčili, že by u speváčky nastala zdravotná indispozícia, ktorá by spôsobila jej smrť ešte pred stretem s vlakovou súpravou. Vzhľadom k značnému rozsahu zranení bolo tiež nutné vykonať porovnávacie testy DNA, ktoré totožnosť speváčky definitívne potvrdili. Polícia dňa 1. augusta 2014 ukončila vyšetrovanie a oznámila, že sa jednalo o samovraždu a podiel na smrti speváčky nenesie žiadna iná osoba.
Šéfredaktor bulvárneho webu a neskôr starosta Řeporyjí, Pavel Novotný, prehlásil v júli roku 2013 o Ivetě Bartošovej: „Samozrejme, my ju teraz zabijeme. Ona sa ale už zabíja sama. Faktom je, že na nej dlhé roky parazitujeme, ľudsky ju až ľutujem. My na nej budeme parazitovať až do konca a ešte pol roka po ňom.“ Tragické úmrtie slávnej speváčky výrazne rezonovalo v českej populácii.
Po jej smrti sa producent Jarek Šimek, ktorý s ňou spolupracoval najmä v roku 2010 a pod ktorého vedením vydala album Děkuji Vám, Andělové, rozhodol vydať CD, ktoré s ňou v minulosti plánoval. CD obsahovalo piesne, ktoré predtým vyšli na albume Děkuji Vám, Andělové, bolo však doplnené aj niekoľkými novými piesňami. Po vydaní CD nasledoval videoklip k titulnej skladbe „Chci s Tebou vzlétnout“, ktorú podľa Šimkových slov Bartošová veľmi milovala a bola akýmsi odkazom pre zosnulého Petra Sepešiho. Album sa stretlo s veľkým záujmom fanúšikov a patrilo, aj vďaka ľudovej cene, k najpredávanejším platniam, hoci jeho hodnotenie sa rôznilo. V nasledujúcich rokoch vyšli aj ďalšie, prevažne kompilačné albumy, ktoré sa umiestňovali na prvých priečkach predajných hitparád - napríklad Nekonečná (The Best of...) a Krásná neznámá.
Iveta Bartošová bola počas svojho života veľmi populárna a pozornosť vyvoláva aj po smrti nielen medzi svojimi fanúšičkami a obdivovateľmi, ale aj na stránkach bulváru i ako objekt rôznych neoverených aj deformovaných informácií. Jej hudobný odkaz a osobný príbeh zostávajú dôležitou súčasťou českej kultúrnej histórie.
tags: #iveta #bartosova #oslavovala #narodeniny