Vrch Strážov, ktorý je vysoký 1213 metrov, je nielen najvyšším bodom Strážovských vrchov, ale aj výraznou dominantou regiónu. Jeho vápencovo-dolomitový masív patrí medzi najzaujímavejšie prírodné územia regiónu. Strmé svahy sú členené skalnými formáciami s bohatými krasovými javmi. Vrchol je známy svojimi širokými panoramatickými výhľadmi. V jasných dňoch možno z neho pozorovať nielen blízke horstvá, ale aj vzdialenejšie hrebene Malej Fatry, Veľkej Fatry, Javorníkov, Bielych Karpát, Považského Inovca či dokonca vrcholy Západných Tatier.
V hmlistom či nepriaznivom počasí sa Strážov zmení na tajomný svet so svojským „geniom loci“. Celé jeho okolie je súčasťou národnej prírodnej rezervácie, ktorá chráni vzácne rastlinné spoločenstvá, horské lúky a lesy s bohatou biodiverzitou. Vďaka tomu všetkému je Strážov vyhľadávaným cieľom turistov počas všetkých ročných období, pričom zima mu dodáva osobitnú majestátnosť.
Plánovaná trasa výstupu
Trasa výstupu na Strážov vedie z obce Zliechov s nasledujúcimi bodmi:
- Zliechov, vyše dediny
- Sedlo pod Strážovom
- Lúka pod Strážovom
- Strážov (vrchol)
- Rázcestie pod Strážovom
- Čičmany
Zimné ráno a snehové prekvapenie
Zimné ráno v Zliechove víta zamračená obloha a chlad. Pred vyrazením je vhodné zahriať sa. Za poslednými domami sa turista dostane na rozsiahle lúky, z ktorých sa obdivuje rozložitý masív Strážova. Jeho vrchol býva často v oblakoch, no v prípade inverznej oblačnosti je nádej, že vrchol bude nad jej úrovňou. Ticho, ktoré tu vládne, prerušuje len škrípanie snehu pod nohami. Asi o polhodinu značka privádza k okraju lesa.
V tomto úseku sa človek môže zamyslieť, či si nasadiť snežnice. Avšak prešliapaný chodník často presvedčí, že ich použitie by bolo zbytočné. Pomaly sa stúpa lesom. S pribúdajúcou výškou sa sneh mení na hutnejší a chodník sa zarezáva do úzkej stopy. Slnko je stále ukryté v oblakoch, no zahmlená zimná atmosféra má svoje osobité čaro, ktoré dotvárajú srieňom obalené stromy. Cez ich koruny občas vidieť siluetu Strážova, ktorá sa stráca v sivých oblakoch.
Pramene, ktoré ležia na trase značky a v lete spríjemňujú výstup osviežujúcou vodou, dnes ležia pod snehom. Aj keď je trasa dobre známa, stúpanie sa v zime môže zdať nekonečné. Nakoniec sa dosiahne sedlo pod Strážovom. Na chvíľu sa v ňom je možné zastaviť. Prekvapí výška snehovej pokrývky, ktorá nielenže ukrýva neďalekú studničku, ale siaha až do polovice turistického smerovníka.
Vrchol v "mliečnom skle"
Pôvodná trasa značky viedla zo sedla strmo hore na lúku pod Strážovom. Dnes zdoláva výškové metre k vrcholu miernym stúpaním za pomoci serpentín. Len čo sa vchádza na lúku, ocitnete sa takmer v úplnej hmle. Iba staré stopy v snehu naznačujú pokračovanie trasy. Keď sa prichádza k turistickému smerovníku Lúka pod Strážovom, oblačnosť sa zdvíha a sem-tam presvitne slnko. No takmer ihneď sa ukrýva za hustým závojom oblačnosti, ktorá opäť zahaľuje okolie.
Krok za krokom sa postupuje vpred. Posledné metre pred vrcholom pôsobia takmer mysticky. Pokrútené staré stromy sa predošlým turistom ako kulisy vynárajú z hmly. A naraz to príde - stojíte na vrchole! Hmla občas zredne a presvitajúce slnko akoby cez mliečne sklo osvietilo okolie matným svetlom, dodávajúc vrcholu zvláštnu atmosféru. Aj keď je človek v oblakoch, nad hlavou tuší jas. Hádam len dvadsať metrov delí vrchol od jasnej oblohy. Občas sa na malý moment oblaky rozplynú a vidieť aspoň okolité bralá. Aj keď z očakávaných výhľadov nie je nič, poteší pohľad na okolité stromy, ktoré sú obalené námrazou. Napriek tomu má táto chvíľa svoje vlastné kúzlo.
Nebyť búrlivého vetra, ktorý sa začína dvíhať, strávil by sa na vrchole viac času. Rýchlo si nájdete aké-také závetrie, posilníte sa jedlom, zohrejete čajom a po zápise do vrcholovej knihy začnete zostupovať späť na lúku pod Strážovom.
🇸🇰 Víkendová zábava v Strážovských vrchoch (Hrebeňová turistika) 🙃
Opatrný zostup a čaro Čičmian
Zostup smerom k Čičmanom je spočiatku strmší. Opatrnosti, najmä v prudších úsekoch, nie je nikdy dosť. Občas možno natrafiť na zamrznutý úsek, ktorý si vyžaduje istý krok a pomoc turistických paličiek. S každým metrom nadol hmla redne a vietor slabne. Ticho lesa občas preruší prasknutie konára pod nohami alebo padajúci sneh zo stromov. Ako sa dostávate nižšie, snehu síce ubúda, ale zimný ráz krajiny pretrváva.
Potom sa objavia prvé znaky toho, že Čičmany nie sú ďaleko. Prichádza sa na známe lúky obklopené kopcami. Postupuje sa zasneženou poľnou cestou okolo kaplnky k cestnej komunikácii, ktorá spája Zliechov s Čičmanmi. V lete nie je veľmi frekventovaná a v zime ani veľmi udržiavaná. Jej povrch tvorí ujazdený sneh. Až pred obcou sa jej stav zlepšuje. Okolitú krajinu síce ešte osvetľuje posledné svetlo, ale medzi domy sa nenápadne vkráda šero.
Drevenice s bielymi ornamentmi vystupujú zo sivého pozadia a pôsobia ešte výraznejšie než v jasnom počasí. Dedina má v tlmenom svetle v sebe čosi rozprávkové. Ako tma hustne, zažínajúce svetlá v oknách osvetľujú teplým oranžovým svetlom priečelia domov. Kroky často vedú rovno do starého kaštieľa, v ktorom sa nachádza útulná krčma. Sediac pri teplom čaji s rumom sa tradične hodnotí túra.
Zhodnotenie zážitku
Aj keď vrchol Strážova neponúkol výhľady a jasnú oblohu, ponúkol tesne pod hranicou oblačnosti dynamickú, stále sa meniacu atmosféru. Lesy vo vyšších polohách boli obalené snehom a pôsobili majestátne. A zimné Čičmany? Sú krásne, tiché, majúce melancholické čaro, ktoré v nich zažijete len v zimných dňoch. Spätné hodnotenie túry potvrdzuje, že aj takéto počasie prináša jedinečné zážitky.