Vianočné zvyky na Slovensku patria k tým najkrajším na svete a mnohé z nich sú dodnes často dodržiavané a obľúbené. Každý obyčaj má v miestnom folklóre svoj význam. Niektoré zvyky prinášajú šťastie a lásku, iné veštia budúcnosť a mnohé súvisia s naším zdravím. Príprava na Vianoce sa začína už prvou adventnou nedeľou, ktorá oznamuje začiatok štvortýždňového obdobia duchovnej prípravy na sviatok Narodenia Pána.
Slovo advent pochádza z latinského slova adventus a znamená čakanie na príchod. Je to čas modlitieb, pokánia, intenzívnejšieho čítania Svätého písma a radosti z očakávania.
Symbolom duchovnej prípravy na Vianoce - adventu - je v kresťanskej cirkvi adventný veniec so štyrmi sviečkami. Tie sa zapaľujú postupne počas štyroch adventných nedieľ. Najčastejšie sú sviečky tmavomodrej alebo fialovej farby, symbolizujúce liturgické farby adventných nedieľ. Veniec je symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti, ale aj prejavom úcty, radosti a víťazstva. Svetlo z horiacich sviec symbolizuje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je "svetlo sveta". V strede kruhu sú umiestnené štyri sviečky, ktoré sa postupne každou adventnou nedeľou zapaľujú. Pripomínajú štyri svetové strany, Kristov kríž či slnko spásy. Zelená farba konárov v adventnom venci je farbou nádeje a života. Adventný veniec by mal mať privilegované miesto tam, kde sa nachádzame, ako pripomienka čakania na príchod Ježiša.
Existuje krásny príbeh o tom, ako vznikol adventný veniec. Nemecký učiteľ chcel deťom priblížiť čas do Vianoc a zobral koleso od voza, na ktoré dal toľko sviečok, koľko dní bolo do Vianoc, pričom nedele označil hrubšími sviecami. Každé ráno si spolu zasvietili jednu sviečku. Tento nápad sa rýchlo rozšíril, ale koleso od voza bolo nepraktické, tak vznikol menší veniec so štyrmi sviečkami, ktoré predstavujú nedele. Veniec sa začal používať v chrámoch a neskôr aj v domácnostiach.
Počas adventu sa konali špeciálne skoré ranné omše - roráty, ktoré sa slúžili okolo piatej hodiny ráno a zúčastňovali sa ich aj deti, pre ktoré to bola zvláštnosť, že mohli zababušení s lampášmi ísť do kostola. Na začiatku adventu sa v rodinách piekli perníčky a medovníčky, aby do Vianoc zmäkli a používali sa aj na výzdobu vianočného stromčeka. Advent sa nazýval aj malý pôst.
Na Slovensku sa prvou adventnou nedeľou v horských oblastiach schádzali pastieri, ktorí trúbili na dlhých zakrivených pastierskych trúbach s hlbokým tónom, čo bolo oficiálne zahájenie adventu.
Adventné obdobie a jeho symbolika
Advent je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami, ktoré v kresťanskej tradícii symbolizuje očakávanie príchodu Ježiša Krista. Má to byť čas duchovnej prípravy, pokoja a rozjímania. Začína sa vždy štvrtou nedeľou pred Vianocami a končí sa na Štedrý večer. V dlhej histórii adventného obdobia sa časom vyvinuli ustálené zvyky, ktoré vyjadrovali toto očakávanie.
Sviatočné dni a sprievodné tradície
V období pred Vianocami sa spájalo s mnohými zvykmi a povery. Od prvej adventnej nedele až po Prvý sviatok vianočný sa dodržiaval pôst a nejedlo sa mäso. Výnimku tvorila ryba, ktorá sa považovala za pôstne jedlo. Preferovali sa bezmäsité jedlá, kaše, strukoviny, cestovinové sladké jedlá a kyslá kapusta.
Sviatok svätého Ondreja (30. novembra)
K tomuto dňu sa viažu zvyky ľúbostnej mágie, ktoré robili hlavne slobodné dievčatá. Malo sa predpovedať meno budúceho ženícha. Jedným zo zvykov bolo varenie tzv. ondrejských halušiek - ktorej prvej haluška vyplávala na povrch, tá sa do roka vydala. Silne rozšíreným zvykom bolo aj liatie olova. Slobodné dievčatá ho liali cez kľúč do nádoby so studenou vodou a snažili sa uhádnuť profesiu svojho nastávajúceho.
Sviatok svätej Barbory (4. decembra)
Hovorí sa: "Barbora, ťahá sane do dvora." Táto pranostika napovedala, že už mohol byť sneh a prvé sánkovačky. Slobodné dievčatá si zvykli odstrihnúť vetvičku ovocného stromu a dať ju do vázy. Koniec 19. storočia tento zvyk preniesol aj na vidiek. Dievčina, ktorej do Vianoc vetvička rozkvitla, sa mala do roka vydať.
Sviatok svätého Mikuláša (6. decembra)
Počas adventného obdobia je to sviatok, na ktorý sa tešia hlavne deti. V mestách chodil Mikuláš ako biskup v biskupskom rúchu, s čiapkou a palicou, a na chrbte mal nošu s drobnosťami a sladkosťami. Na vidieku sa k nemu pridal aj čert a anjel. Deti museli preukázať nejakú zručnosť, aby dostali darček - pomodlili sa, povedali básničku alebo zaspievali pesničku. Deti na vidieku dostávali sušené ovocie, orechy a jabĺčka. Za všetky tri postavy sa maskovali slobodní mládenci.
Sviatok svätej Lucie (13. decembra)
S týmto dňom sa spája mnoho ľudových zvykov. Jedným z nich bolo chodenie s Luckami. Traja slobodní mládenci sa zamaskovali za Lucie, natreli si tvár múkou a zabalili sa do plachty. V rukách mali krídlo z husi, ktorým zaklopali na dvere a vymietali prach a špinu spod postelí a skríň, aby v domácnostiach vládli mier, pokoj a porozumenie. Ďalším prvkom boli Luciine lístočky: na 12 lístočkov sa napísali mužské mená a 13. bol prázdny. Každý večer bez otvorenia jeden lístok hodili do ohňa a na Štedrý večer si otvorili posledný, kde sa dozvedeli meno svojho nastávajúceho muža. Posledným zvykom bol Luciin stolček, podľa ktorého sa dalo vidieť bosorky, avšak za cenu, že aj ony videli jeho.
Prípravy na Štedrý deň
Štedrý deň bol dňom, kedy gazdinky vstávali veľmi skoro, aby stihli upiecť čerstvý chlieb a koláče ešte pred úsvitom. Potom sa pustili do prípravy Štedrej večere, ktorá mala na celom Slovensku viacero chodov. Jedlo bolo symbolom hojnosti. Na východe mali až 12 chodov, bežné bolo 5 chodov. Nešlo ale o veľké porcie, skôr o striedmosť. Každý člen rodiny mal z každého jedla ochutnať a nič sa nesmelo vyhadzovať.
Večera sa začínala medzi 17. a 19. hodinou. Začínalo sa modlitbou, potom prípitkom (v horských oblastiach hriatô, vo vinohradníckych regiónoch víno). Prvým chodom boli oplátky s medom a cesnakom, druhým chodom vianočná polievka (nie len kapustnica, ale napr. na Záhorí strukovinové polievky, na juhu rybacia).
Nasledovala ryba ako pôstne jedlo. Ryby sa jedli len dusené, varené alebo pečené. Vyprážané ryby so zemiakovým šalátom sa na Slovensku jedia až po druhej svetovej vojne. Špeciálne vyprážaný kapor je záležitosť až po roku 1945. Majonéza v šaláte znamená hojnosť, dovtedy bol zemiakový šalát bez majonézy, s iba zemiakmi, zeleninou či cibuľkou.
Po rybe sa na stôl nosili strukoviny vo forme polievky alebo kaše, ktoré symbolizovali hojnosť a bohatstvo majetku. Nasledovala obilninová kaša, cestovinové jedlá ako perky, šúľance alebo bobaľky s makom. Na záver to bolo sušené ovocie a kysnuté koláče.
Počas večere mohol obsluhovať iba jeden človek, pretože sa traduje, že kto by predčasne vstal od štedrej večere, tak zomrie. Po večeri prichádzali koledníci, ktorí dostávali koláče alebo jabĺčka. Potom sa rodina spoločne pobrala na polnočnú omšu do kostola.
Symboly Vianoc
Vianočný stromček je zvyk, ktorý prišiel z nemeckých krajín a najskôr sa ujal u šľachty, potom u mešťanov a na vidiek sa dostal na začiatku 20. storočia. Keďže na dedinách bolo málo miesta, používal sa len vrcholec z veľkého stromu zavesený z povaly, ozdobený slamienkami, medovníkmi a orechmi. Darčeky pod stromčekom sú pripomienkou biblického príbehu o narodení Ježiška.
Betlehem s jasličkami a Jezuliatkom je symbolom nádeje a lásky. Tradícia betlehemského svetla v Európe vznikla v roku 1099. Vianočné symboly, predovšetkým jasličky a ozdobený stromček, nás privádzajú späť k istote, k radosti z vtelenia.
Sviatky po Štedrom dni
Prvý sviatok vianočný (25. decembra)
V tento deň skončil pôst a v domácnostiach sa už jedli jedlá z hydiny. Podával sa slávnostný obed z niekoľkých chodov, napríklad slepačí vývar s domácimi rezancami a pečená kačka alebo hus. Bol to rodinný sviatok, kde sa stretla najbližšia rodina, spievali sa koledy a nič sa nerobilo okrem postarania o dobytok. Nesmela chýbať účasť na slávnostných bohoslužbách.
Druhý sviatok vianočný (26. decembra)
Varilo sa čerstvé jedlo, väčšinou hovädzie alebo bravčové mäso so zemiakmi a kyslou kapustou. Šľachta organizovala poľovačky. Navštevovali sa priatelia a susedia, chodilo sa korčuľovať, na prechádzky a do kostolov obdivovať betlehemy. Večer boli prvé svätoštefanské zábavy.
Medzinárodné porovnanie a pôvod tradícií
Vianočný stromček je najvýznamnejším symbolom Vianoc, ktorý k nám dorazil z germánskych krajín. Tradícia adventného venca siaha do 19. storočia a má pôvod v európskej pohanskej tradícii. V Nemecku sa ročne predá takmer 30 miliónov vianočných stromčekov a vyrába sa okolo 150 miliónov Santa Clausov, najmä z čokolády. Adventný kalendár pochádza z 19. storočia z protestantskej oblasti Nemecka.
Vo Francúzsku sú populárne adventné kalendáre rôznych typov. Taliani sú známi tým, že najznámejšie vianočné koledy a jasličkové scénky sa zrodili pravdepodobne práve tam. V Neapole je umenie vytvárania betlehemov (presepi) na vysokej úrovni.
Advent sa začal sláviť neskôr ako Vianoce, asi v 4. storočí. Dlhé stáročia bol považovaný za prísne pôstne obdobie. Prvá adventná nedeľa, ktorá pripadá na obdobie medzi 27. novembrom a 3. decembrom, zároveň ohlásila začiatok cirkevného roka.