Nápady na menu a recepty pre vianočný večierok

Vianoce sú časom pokoja, radosti a spoločne strávených chvíľ, na ktoré sa teší snáď každý, či už je to malé dieťa, alebo dospelý. Tieto sviatky sa vyznačujú krásnymi ozdobami a trblietavou výzdobou, no najmä sa spájajú s tradíciami. Tematický vianočný večierok je skvelou príležitosťou, ako okoreniť sviatočnú atmosféru a ohromiť vašich hostí. Dôležité je, aby chuťové zážitky zodpovedali celkovej atmosfére podujatia.

Tematické vianočné večierky a catering

Výber správneho cateringu môže premeniť tematický vianočný večierok na výnimočný zážitok, na ktorý hostia dlho nezabudnú. Bez ohľadu na to, akú tému zvolíte, je dôležité, aby jedlo zodpovedalo atmosfére večierka a aby chutné a prekvapivé jedlá doplnili celkový dojem z vášho podujatia.

Tradičné slovenské špeciality

Milovníkom tradičných chutí je vhodné ponúknuť výber obľúbených slovenských špecialít. Jasnou voľbou sú tradičné jedlá ako kapustnica, pečená kačka s kapustou a lokšami, zemiakový šalát, ryba alebo rezne. Na dezert zvoľte obľúbené medovníčky, vanilkové rožteky alebo grilážky.

Americký štýl

Preneste svoj firemný vianočný večierok za Atlantik s cateringom inšpirovaným americkou kuchyňou. Predstavte si ikony amerických sviatočných stolov, ako je pečený moriak s brusnicovou omáčkou. Pre tých, ktorí túžia po kúskoch chrumkavého grilovaného mäsa aj počas zimy, sú grilované dobroty skvelou voľbou. Potešia síce najmä milovníkov mäsa, no i pre vegetariánov a vegánov existujú vynikajúce riešenia.

Luxusné menu a sofistikované chute

Usaďte svojich hostí k stolu s luxusným menu z kvalitných a do detailu premyslených ingrediencií. Zamerajte svoje vianočné posedenie na sofistikované kombinácie a prvotriedne chute, ktoré zanechajú nezabudnuteľný dojem.

Talianska inšpirácia

Vianočný večierok plný zábavy skvele doplnia talianske sviatky s chutnými jedlami a priateľskou atmosférou. Predstavujú totiž dokonalé spojenie tradičnej a temperamentnej kuchyne.

Profesionálni cateringoví poskytovatelia vedia pripraviť všetky tieto typy cateringu s dôrazom na kvalitu a autentickosť. Ponúkajú kompletný servis vrátane dovozu cateringu na vami zvolené miesto, takže môžete relaxovať a užívať si večierok s vedomím, že všetky kulinárske záležitosti sú v rukách profesionálov. Ak nemáte vlastné priestory, kde by sa večierok mohol konať, sú pripravení poskytnúť vám krásne zariadené priestory na prenájom, ideálne na usporiadanie vašej sviatočnej oslavy.

Návrat ku koreňom: Tradičná štedrovečerná večera našich predkov

Mnohí ľudia sa začínajú vracať k tradíciám a k starým zvyklostiam, ktoré dodržiavali dávni predkovia aj naše staré mamy. Pôvodná tradičná kuchyňa našich predkov bola fascinujúca svojou bohatosťou v jednoduchosti. Naši predkovia boli neskutočne spätí s prírodou a v závislosti od prostredia, v ktorom žili, sa menil aj obsah ich každodenných pokrmov.

Zimný slnovrat a jeho symbolika

Zimný slnovrat, inak nazývaný aj slovanský Kračúň, bol v dávnych predkresťanských európskych dejinách symbolom zrodenia slnečného boha, ktorý sa z ďalekých temnôt vracia nazad k ľuďom, aby priniesol teplo a svetlo, čiže život. Kresťanstvo ho neskôr pokrylo svojim najkrajším sviatkom, aby zostala zachovaná symbolika - narodenie Krista totiž tiež predstavovalo svetlo a nádej na večný život. Zmenila sa terminológia, ale zmysel ostal rovnaký, aj keď ukrytý do množstva obyčajných rituálov. Niektoré z nich sa zachovali do dnešných čias. Zvyky a obrady na sviatok zimného slnovratu mali ochranný a prosperitný, prípadne liečivý a ľúbostno-prognostický charakter.

Zvyky a obrady štedrej večere

Štedrá večera nebola o prejedaní sa ani o míňaní množstva peňazí, ale o symbolickom posedení rodiny a začiatku nového obdobia (zimný slnovrat). Ľudia sa nesmeli hádať, každý dostal svoj diel a rovnocenne aj všetky hospodárske zvieratá. V niektorých regiónoch zvieratá dokonca dostali večeru ako prvé. Úcta k tomuto sviatku a jeho autorita museli byť obrovské. V tento deň platilo všeobecne platné pravidlo o nevhodnosti návštev.

• Rozkrojenie jablka: Na mnohých miestach sa štedrovečerná večera začínala rozkrojením jablka. Ak sa po rozkrojení objavila hviezdička, znamenalo to zdravie a šťastie. Naopak, krížik alebo hniloba znamenali smrť či chorobu.
• Ochrana dobytka: V dobe, keď sa vo väčšom chovali ovce, sa nesmelo deň pred Vianocami prísť do chalupy v kožuchu, aby sa "nedržali ovce". Pán domu tiež zarobil cesto z múky a vody a vykrajoval figúrky hospodárskych a domácich zvierat. Tieto figúrky vešal nad kurník, chliev, stajňu aj psiu búdu, aby boli zvieratá po celý rok zdravé a dobre prospievali. Tento zvyk sa zachoval až dodnes.
• Obradné vyháňanie krtov: Na Vianoce sa vykonával aj obrad, pri ktorom gazda vzal drevenú kijaň (veľké drevené kladivo na štiepenie jedľových polien na šindel) a udrel ňou o zem. Prítomní sa pýtali: „Čo biješ?“ a gazda odpovedal: „No krty zabíjam!“, čo sa 3x opakovalo.
• Príprava domácnosti: Steny sa omietli bielym vápnom, vybielila sa aj pec. Slobodná dievka pred večerou obradným spôsobom vyzametala izbu nie v smere k dverám, ale od dverí k stolu. Smeti sa vyniesli von a museli sa vysypať za plotom.
• Pôst a večera: V niektorých rodinách sa štedrovečerný pôst dodržiava až dodnes. Kedysi sa doma celý deň nič nejedlo a začalo sa jesť až vtedy, keď na oblohe svitla prvá hviezda. Kto veľmi chcel a nevedel už vydržať, najmä menšie deti, si mohol niečo malé zobnúť aj cez deň. Keďže sa celý deň držal pôst, jedinou príležitosťou najesť sa bola večera.
• Zásada deviatich jedál: Boli obce, kde sa dodržiavala zásada 9-tich jedál a všetko, čo sa v ten večer jedlo, malo obradný charakter. Večerať sa chodilo, keď vyšla prvá hviezda, to bolo okolo 16tej hodiny.
• Správanie pri stole: Pred zasadnutím ku stolu sa najskôr nachoval dobytok, pre ktorý sa jeden hlt z každého jedla odkladal do maselničky pod stolom. Od štedrovečerného stola nesmel nikto odchádzať, aby rodina celý rok držala spolu. Iba gazdiná obsluhovala a nosila postupne jedlá, ktoré už boli pripravené. Taktiež platilo, že kto sa na Štedrý večer dostatočne nenajedol, ale iba tak na pol, mohol rodinu vystaviť tomu, že budú mať planý a neúrodný rok. Jedlo sa nesmelo jesť horúce, lebo by rodinu cez rok ohovárali.
• Sviečka na stole: Od začiatku až do konca štedrej večere mala na stole horieť sviečka. Ak zhasla, bolo to zlé znamenie, že niekto do roka umrie.
• Vianočný stromček: Stromčeky sa začali objavovať niekedy po prvej svetovej vojne a boli to výlučne jedličky. Stromček sa zdobil skromne až v deň Vianoc na obed a ozdobený sa zavesil pod podvalu. Stromček sa do izby musel priniesť vrcholcom dopredu a muselo sa pri tom zavinšovať: „ščasny a vesely Sviotki“. Vrcholcom sa po Vianociach musel vynášať aj von. Jedľa biela bola u Slovanov stromom magickým a dobrým a predstavovala čistotu a zdravie. Dom sa kropil na obed v Božie narodenie jedľovou halúzkou a svätenou vodou od východnej strany na západnú.
• Obdarovávanie: Obdarovávať pod stromček sa začalo zhruba od 50. rokov 20. storočia, v súvislosti so zlepšením materiálnej a sociálnej situácie roľníkov.
• Pôst od mäsa: Počas štedrovečernej večere bol prísny zákaz konzumovať mäso, ale ryby boli povolené. Pôst však zrejme tiež nie je pôvodný, v dobe pred príchodom cirkvi boli slávnosti zimného slnovratu sprevádzané bohatými hostinami.
• Reťaz pod stolom: Voľakedy sa štedrovečerný stôl opásal reťazou, aby zostala rodina súdržná.
• Zvyšky jedla: Zvyšky jedál sa dali statku. V niektorých oblastiach zvyšky odkladali na liečivé účely. Ak dievka vysypala omrvinky zo stola niekde na dvor, na jar tam vraj vyrástol magický ochranný kvietok - maronka. V niektorých oblastiach omrvinky odkladali na magické účely.
• Príslovie: „Ako na Viliju tak po celý rok.“ Vianoce/Vilija predstavovali predobraz budúceho roku, preto sa ľudia v tej dobe snažili, aby tento deň prebehol pokiaľ možno bezproblémovo so vzorným správaním a vzťahmi. Ľudia mali byť veselí a na nič sa nesťažovať. Deti museli poslúchať, nesmeli sa napomínať ani biť.

Kľúčové prvky tradičného menu a ich význam

Chody boli chudobné a muselo ich byť deväť. Všetky živočíšne tuky boli nahradené maslom. Verilo sa, že každé jedlo, ktoré je na vianočnom stole, má v sebe veľkú silu a moc. Preto sa s ním nakladalo úctivo a opatrne. Jedlo sa z jednej misy a nijaké jedlo sa nesmelo skonzumovať úplne do dna, lebo by rodina trela v budúcom roku biedu. Nemluvňatám, ktoré matky dojčili, priložili aspoň symbolicky lyžicu k ústam. Takisto sa verilo, že na stole má byť z každej plodiny, ktorá sa na gazdovstve pestuje. Pod obrus sa dávali peniaze, tie sa však už na Štefana museli dať preč. Na stole musel ostať po celý čas až do Troch kráľov minimálne chlieb. Štedrovečerný stôl mal 12 ingrediencií, nesmel chýbať chlieb, jablká, med, orechy.

Jablko

Vitamíny obsiahnuté v jablku spomaľujú proces starnutia nášho organizmu. Stačí skutočne jedno jablko denne a budeme sa cítiť aj vyzerať lepšie. Jabloň je u nás najrozšírenejším ovocným stromom a je právom považovaná za najstarší ovocný strom. A práve preto by sme mali čo najviac konzumovať naše sezónne ovocie - jablko.

Oblátky a Kračúň

Oblátky spočiatku piekli učitelia, manželky učiteľov či miestni farári. Upečené oblátky potom po dedine roznášali školopovinné deti a častokrát pri tom recitovali koledy. Deti za roznášanie dostali peniaze. Neskôr si už oblátky piekli v domoch ženy samy. Oblátky boli zaradené ako chod číslo dva z celkových 9-tich chodov. Pre dobrý život sa servírovala aj oblátka s medom.

Cesto kračúňa (nízka nekysnutá placka) sa zvyklo zarábať pramenitou vodou. V strede pečiva gazdiná urobila jamku, do ktorej nakvapkala med. Do cesta sa pridávali semená, ktoré mali rodine zabezpečiť nastávajúci rok úrodu (napr. strukoviny, ľan, konopné a iné semená). Magickú silu znásobovali aj ďalšie plodiny primiešané do cesta. Napríklad cesnak či petržlenová vňať boli symbolom zdravia a ochrany pred zlými silami a šípky symbolom čerstvosti. Do cesta sa pridávali aj oblátky, svätená voda či posvätené zelinky. Niekedy sa do malej priehlbinky v strede dala fľaštička s medom. Koniec chleba a oblátka sa odložili, slúžili ako liek pre chorý statok. Cesnak sa jedol pre zdravie a na zahnanie zlých síl. Pšenica, z ktorej sa pečivo robilo, je nenahraditeľným zdrojom energie a je zdrojom vitamínov skupiny B (najmä tiamínu), vitamínu E a minerálnych látok ako vápnik, železo, fosfor, draslík, horčík a zinok. Med obsahuje 22 aminokyselín, 27 minerálov (železo, zinok, draslík, vápnik, fosfor, horčík, selén) a 5 000 enzýmov. Cesnak má vysokú koncentráciu zlúčenín obsahujúcich síru, s alicínom ako hlavnou aktívnou zložkou.

Kapusta

Pre jesenné obdobie je typické nakladanie kapusty. Okrem vitamínu C sa v nej vyskytujú aj vitamíny B1, B2, B6, E, PP, A, D, K, U, kyselina listová, biotíny. Obsahuje tiež veľa aminokyselín a minerálnych látok (draslík, vápnik, fosfor, železo, zinok).

Kaše (Pohánková kaša)

Kaše, či už obilninové alebo hrachové, boli súčasťou každodenného jedálnička našich predkov, preto kaša nesmela chýbať ani ako jeden z deviatich pokrmov štedrej večere. Jedla sa z jednej misy. Každý z členov mal svoju lyžicu a každý z rodiny zjedol maximálne 2-3 lyžice. My sme zvolili jednu z najzdravších kaší a to pohánkovú.

Recept na pohánkovú kašu:

• 250 g pohánky necháme napučať v dvojnásobku vody.
• Potom asi 15 minút povaríme.
• Po uvarení ju necháme pod pokrievkou ešte dôjsť.
• Podávame ju poliatu roztopeným maslom alebo sladkým mliekom.
• Ku kaši môžeme pridať 300 g uvarených a pretlačených zemiakov, soľ, majorán, čierne korenie, postrúhaný cesnak a opraženú cibuľu.

Pohánka je veľmi prospešná ľudskému organizmu, preto by mala patriť k stáliciam nášho jedálnička. Obsahuje vitamín B1 (tiamín), B2 (riboflavín), B3 (niacín), B5 (kyselinu pantoténovú), B6 (pyridoxín), B9 (kyselinu listovú) a vitamín C, antioxidanty, aminokyseliny, polyfenoly a rutín.

Opekance (Šúľance)

Šiestym chodom štedrej večere boli opekané cestoviny s makom, väčšinou šúľance. Tak ako chody predtým, aj opekance sa jedli z jednej misy, aby rodina držala pokope. Jedli sa dve maximálne tri lyžičky na osobu. Cestoviny boli posypané makom, symbolom hojnosti. Šúľance mali byť aspoň 15 cm dlhé, aby boli na rok aj klasy dlhé.

Mak má výrazne aromatickú, olejovitú a sladkastú chuť, ktorá sa prejavuje najmä po jeho rozdrvení. Má vysoký obsah vápnika, ktorý je potrebný pre normálny rast a vývin kostí u detí a pre udržanie normálneho stavu kostí a zubov. Obsahuje vitamín B1 (tiamín - 74% ODD), B2 (riboflavín), B3 (niacín), B5 (kyselinu pantoténovú), B6 (pyridoxín), B8 (cholín), B9 (kyselinu listovú), C a E.

Ryby

Ryby boli súčasťou štedrej večere hlavne u obyvateľov žijúcich v blízkosti riek. Konzumovali sa najmä pstruhy a zubáče. Kapor priplával na štedrovečerný stôl až po tom, ako sa začal cielene chovať v rybníkoch počas socializmu. Ryby sú zdrojom kvalitných bielkovín, cenných minerálnych látok, dôležitých stopových prvkov a vitamínov. Vysokým obsahom omega-3 nenasýtených mastných kyselín sa radia k potravinám s priaznivými účinkami na srdcovo-cievny systém. Odborníci na zdravú výživu odporúčajú konzumovať ryby aspoň dvakrát do týždňa. Priemerný Slovák skonzumuje ročne len 5 kg rýb. Ryby obsahujú cenné minerálne látky a stopové prvky, najmä jód a selén (ktoré chránia telo pred pôsobením ťažkých kovov), vitamíny D, A a B. Disponujú kvalitnými bielkovinami. Rybie mäso kraľuje medzi potravinami s obsahom týchto nenahraditeľných tukov. Keďže telo si ich nedokáže vytvoriť samo, je potrebné dopĺňať ich v strave. V tajnej reči prenasledovaných kresťanov znamenal názov ryby Ježiš Kristus Syn Boží Spasiteľ (Iesus Christos Then Hyois Soter). Rybu jedli najmä zámožní predkovia, neskôr aj chudobnejší, no nevyprážala sa, jedla sa pečená alebo varená. Kresťanské tradície kázali 24. decembra jesť mäso beznohé, aby neutieklo šťastie.

Zemiaky

Môžeme povedať, že zemiak tvorí základnú zložku našej každodennej stravy. Pod hnedou šupkou sa skrýva biela alebo žltá dužina, ktorá nášmu organizmu dodáva množstvo potrebných biologických látok. Od príchodu na naše územie sa zemiaky stali významnou plodinou, ktorá nahradzovala prípadný nedostatok múky. Ak bolo múky málo, pridali sa do cesta na chleba zemiaky, rovnako aj do cestovín. Preto môžeme polemizovať, či skutočne naše pôvodné tradičné halušky museli obsahovať zemiaky, alebo boli pridané až časom, keď sa muselo múkou šetriť. Zemiaky obsahujú množstvo mikronutrientov - vitamíny A, B1, B2 a B6 a dokonca štyrikrát viac vitamínu C než jablká alebo hrušky. Sú jedinečným a mimoriadne bohatým zdrojom minerálov a stopových prvkov, ako sú draslík, horčík, zinok, vápnik, fosfor, železo, meď, fluór, sodík, chróm a ďalšie.

V tradičnom zemiakovom šaláte nenájdete majonézu. Robil sa jednoducho tak, ako ho všetci verne poznáme.

Recept na tradičný zemiakový šalát:

• 1 kg zemiakov uvaríme v šupke, ošúpeme a nakrájame na kolieska.
• Pridáme k nim nakrájanú cibuľu, soľ, 1 dcl octovej vody.
• Premiešame.

Sušené ovocie

Sušené ovocie bolo neodmysliteľnou a potrebnou súčasťou stravy našich predkov. Bolo bohaté na cukry a vitamíny, preto bolo pochopiteľné, že sa stalo súčasťou aj štedrej večere. Sušili sa najmä slivky a marhule. Vo vinohradníckych oblastiach aj hrozno.

Nápoje

Ku štedrej večeri sa podávali nápoje, dospelí pili víno, pálenku alebo teplú pálenku. Tradičná štedrá večera našich dospelých predkov s vareným vínom a pálenkou mala približne 1 310 kcal, 32 g bielkovín, 28 g tuku, 222 g sacharidov a množstvo vitamínov.

Moderné nápady pre sviatočný stôl

Pre tých, ktorí preferujú menej prácne prípravy a moderné koncepty, existuje množstvo chutných a štýlových alternatív pre vianočný večierok. Koncept "aby to nebolo prácne a nezabralo tri dni príprav" je čoraz populárnejší.

Studený bufet (vegetariánske a rybie varianty)

Studený bufet s ohľadom na rôzne stravovacie preferencie, ako sú vegetariáni, môže obsahovať len zeleninu, syry a ryby. Tri nátierky a šalát sú skvelým základom.

Tuniaková nátierka s mascarpone

Tuniaka aj s olejom rozmixujeme s ančovičkami, vykôstkovanými olivami, kaparami, bylinkami, cesnakom, citrónovou kôrou a olejom na hladkú pastu. Vymiešame ju s mascarpone, dochutíme citrónovou šťavou, soľou a čiernym korením a necháme v chladničke vychladiť.

Mrkvová nátierka

Očistený petržlen a mrkvu najemno postrúhame, alebo rozmixujeme, pridáme nadrobno posekanú cibuľu, zmiešame s kyslou smotanou, horčicou a olejom a dochutíme soľou a čiernym korením. Necháme v chladničke odstáť najlepšie cez noc.

Rolády z tortíl s lososom a bylinkovým syrom

Syr vymiešame s posekanými bylinkami, postrúhanou citrónovou kôrou a dochutíme citrónovou šťavou, soľou a mletým čiernym korením. Na tortilu natrieme vrstvu ochuteného syra, poukladáme tenké plátky lososa a zavinieme. Rolády jednotlivo natesno zabalíme do potravinárskej fólie a necháme v chladničke odstáť aspoň 3 hodiny. Potom ich odbalíme a nakrájame na 2cm kolieska.

Čokoládový fudge

Ako dezert môžete vyskúšať čokoládový „fudge“ - niečo medzi pralinkami, karamelkami a fondánom. Čokoládu roztopíme nad parou, zmiešame s kondenzovaným mliekom, maslom, orieškami a vylejeme do dózy, vystlanej potravinárskou fóliou.

Na prípitok sa skvele hodí šampanské s broskyňovým džúsom.

Aktuálne tradície a ich pôvod

Vianoce sú aj dnes o tradíciách, aj keď mnohé z nich sa líšia od tých pôvodných. Okrem vyššie spomenutých, ktoré pretrvali, alebo sa na ne spomína, sú tu aj ďalšie, ktoré sú na Slovensku stále živé.

• Štedrovečerný pôst: V niektorých rodinách sa štedrovečerný pôst dodržiava až dodnes.
• Symbolika pečiva: Pečivo malo vo vianočný čas veľký význam. Okrem rôznych rožkov, osúchov a chlebov sa piekli aj rôzne sladké pečivá, kysnuté koláče alebo pletenky. Chlieb a pečivo symbolizovalo hojnú úrodu v nadchádzajúcom roku.
• Rybia šupina: Jedným zo zvykov, ktorý poznajú mnohí a zachováva sa dodnes, je rybia šupina v peňaženke, ktorá má symbolizovať hojnosť.
• Polievky: Pôvodne sa na Štedrý večer servírovala rybacia polievka či paradajková, prípadne strukovinová. Najmä na západnom Slovensku sa dnes varí šošovicová polievka, ktorá má symbolizovať peniaze a hojnosť. Niekto podáva hríbovú polievku či tradičnú kapustnicu s ingredienciami, ktoré sú typické pre kraj, kde býva.
• Hlavný chod: Ryba (pečená alebo varená) je stále častým hlavným chodom.
• Tradičné múčniky a kaše: Ľudové tradície poznajú pupáky, kysnuté cesto zaliate mliekom a makom. Medzi tradičné vianočné jedlá patrili šúľance, plnené pirohy alebo buchty, kysnuté koláče makové, orechové jablkové, či bobaľky a opekance. Medzi sladké chody patrili aj kaše, obilninová, ovsená, krupičná či ryžová, ktoré boli sladené medom.

tags: #vianocny #vecierok #menu