Každý má svoju ideálnu predstavu o tom, ako by mali vyzerať Vianoce. Pre niekoho je to zemiakový šalát, kapor či koláče, pre niekoho pokoj v kruhu najbližších, pre malé deti je to zas očakávanie čarovného momentu, kedy Ježiško poukladá pod vianočný stromček darčeky. Ako však vyzerali najočakávanejšie sviatky roka počas detských čias našich rodičov a ako vyzerajú dnes?
Nedostatok tovaru a predvianočné zháňanie
Počas socializmu sa v obchodoch čakalo v niekoľkometrových radoch na banány, citrusové plody, dokonca aj na mäso. Niektoré potraviny boli na prídel. Nemohli ste si zobrať 2 kilogramy banánov, pretože pre ostatných by už neostalo. „Keď som bola v druhej, tretej triede a išla som zo školy a roznieslo sa v meste, že na tržnicu v Martine prišli mandarínky, išla som rovno tam. Stáli tam fronty asi pred piatimi drevenými búdami. Prišlo nákladné auto, ktoré zložilo tovar a začali sa predávať mandarínky. Do papierového vrecúška dostal každý kilo a ja som išla šťastná domov.“ spomína jedna pamätníčka. Aj za socializmu sa pred obchodmi tvorili rady nakupujúcich, ktorí si počas Vianoc chceli dopriať to, čo si počas roka veľmi dovoliť nemohli. Stoly sa preto zaplnili jednoduchšími jedlami či dovozovým ovocím, ktoré ale bolo často nedostatkovým tovarom.
Počas socializmu sa v obchodoch čakalo aj v dlhých radoch nielen na banány či citrusové plody, ale dokonca aj na mäso. Niektoré potraviny boli dokonca na prídel. Pamätáte sa, ako ste si nemohli zobrať napríklad dve kilá banánov, lebo na ostatných by už neostalo? Jedným z prostriedkov, ako sa režim pokúšal zmeniť podstatu Vianoc, bolo zavedenie Deda Mráza. Tento dobrácky starček, ktorý prišiel zo Sovietskeho zväzu, mal nahradiť tradičného Ježiška a spolu s ním prispieť k potlačeniu náboženských vplyvov. Dedo Mráz rozdával darčeky na školských oslavách či podnikových podujatiach pre deti, no doma si mnohí rodičia naďalej zachovávali zvyk rozbaľovania darčekov pod stromčekom, ktoré „priniesol Ježiško“.
Vianočné pochúťky
Väčšina domácností aj v dnešnej dobe pečie koláče, ktoré sa piekli aj pred 30 rokmi. Samozrejme, prichádza k miernym obmenám, no vždy si na vianočnom stole nájdete staré zaručené klasiky, ktorých receptúra sa po desiatky rokov takmer vôbec nezmenila. Mnohí si bez nich predsa ani nevieme Vianoce predstaviť. Či už sú to medovníky, punčové rezy, opitý izidor, rumové mesiačiky či berlínske rezy. Mnohé z nich mali nezameniteľnú arómu vďaka tomu, že sa do nich niekedy pridával klasický slovenský rum (alebo um). Štedrá večera však nebola odlišná od tej dnešnej. „Na Vianoce sme mali takú klasiku ako aj dnes. U nás sa podávali kapustnica, zemiakový šalát, rezeň alebo kapor. Samozrejme, nechýbali ani zákusky," zaspomínala si na Vianoce z detstva pani Nataša (58) z Košíc.
Okrem toho sa ctili sviatočné pochúťky, ako sú perníčky, orechy a ovocie, so sladkou vôňou, ktorá naplnila domácnosti počas vianočného obdobia. Áno, o takom dračom ovocí, mangu či iných exotických plodoch sa ľuďom v tom čase ani nesnívalo. Napriek tomu na toto obdobie mnohí spomínajú s láskou. Pomaranče, mandarínky či banány boli raritou a ak sa niekde objavili, vytvoril sa okolo nich dav, ktorý čakal trpezlivo, kým sa dostane na rad. Koláče sa často piekli z toho, čo sa podarilo „vystáť“ alebo si vopred odložiť.
Vianočné stromčeky a ich výzdoba
V období socializmu v Československu sa Vianoce slávili s osobitým šarmom a jednoduchosťou, čo sa odrážalo aj v dobových daroch a tradíciách. Jedným z najvýraznejších symbolov Vianoc bol a stále je vianočný stromček. V socialistickom Československu však zohnať pekný smrek či jedličku nebolo vôbec jednoduché. Tí šťastnejší stáli hodiny v dlhých radoch pred predajňami alebo trhoviskami, zatiaľ čo iní si museli pomôcť sami - pila v ruke a výprava do lesa boli bežným riešením. Vianočný stromček sa stal vzácnosťou, ktorá vyvolávala improvizáciu a vynaliezavosť.
Živé a umelé stromčeky
„Stromček sme mali vždy živý. Otec ho chodil vyrezať do lesa a všetky rodiny mali jedny z asi troch druhov sviečok na stromčeku.“ spomína pamätníčka. Veru, aj takto vyzerala kúpa živého vianočného stromčeka u nás v 70. a 80. rokoch. Za socializmu mala väčšina rodín živé stromčeky, ktoré sa dali aj vtedy zohnať bez väčších problémov. Mnohí si ich navyše vybrali odrezať priamo do hory, pretože vtedy sa tento druh „nakupovania“ až tak nesledoval a netrestal. Niektoré rodiny si však už zadovážili aj umelé stromčeky, ktoré však pripomínali skôr metly či nejaké pomôcky na umývanie riadu. Že vám toto „čudo“ nepripomína vianočný stromček? Tak vedzte, že za socializmu sa takéto umelé stromčeky predávali bežne.
Svetlá a ozdoby
Na vianočnom stromčeku nemohli ani za socializmu chýbať svetelné reťaze. Veľký výber v nich síce nebol, zato boli naše, československej výroby a ľudia sa ich, na rozdiel od tých súčasných, vyrábaných prevažne v Číne, nebáli nechať zasvietené aj celú noc. Spomínate si ešte na hríbiky, zvončeky, šišky, snehuliakov, stromčeky či len také obyčajné podlhovasté? Ktorú z týchto svetelných reťazí ste mali na svojom stromčeku za socializmu vy?
A čo rozličné sklenené ozdoby? Také, aké poznáme v súčasnosti rozhodne neboli. Tie socialistické boli v prvom rade jednoduché, no nie raz doslova gýčové. Kto by si z tých starších nespomenul na fúkaných Mikulášov, pripínacie šišky so „sukničkami“, sklenených vtáčikov s umelými chvostami, pestrofarebné postavičky z guličiek, alebo rozličné zvončeky s obrázkami. Niektoré ozdoby na stromček za socializmu boli naozaj prazvláštne, iné doslova divoké. Však posúďte sami. Na stromčeku boli vidieť aj sklenené gule či „kvapky“, mnohé oveľa skromnejšie vyzdobené ako tie súčasné. Na jednoduchom vianočnom stromčeku ale vynikali, pretože boli dosť veľké a tiež pestrofarebné. Svoju nezameniteľnú úlohu mali aj špice na stromčeky, jedinečné ozdoby, ktoré sa nedali prehliadnuť, pretože boli na najvyššom mieste a navyše osamote. I tie boli iné ako v súčasnosti, ba mnohé mali pripomínať dobu, v akej sa žilo, lebo mali tvar päťcípej hviezdy. „Zaujímavé“ boli aj špice, ktoré za socializmu ozdobovali vrcholce stromčekov.
Domáce a sladké dekorácie
„Predávali sa kolekcie a salónky, ale aj doma sme si vyrábali čokoládu na stromček - nalievala sa do formičiek s rôznymi tvarmi a keď zatuhla, balili sme ju do nastrihaného farebného staniolu. Uväzovanie šnúrok na kolekcie a salónky bola práca detí u nás v rodine a takisto aj balenie domácich čokoládok do farebného staniolu. „Keď sme chceli mať pekný jednofarebný stromček, používali sa pozlátka danej farby s tým, že sme do pozlátok balili orechy.“ Deti však najviac milovali, keď bol stromček doslova obsypaný salónkami a rozličnými čokoládovými kolekciami, ktoré boli kedysi mimoriadne populárne a vianočný stromček si bez nich väčšina domácností ani nedokázala predstaviť. Mnohé však do Vianoc ani nevydržali, lebo deti ich stihli pojesť. Za socializmu boli na vianočných stromčekoch veľmi populárne salónky a čokoládové ozdoby. V obchodoch sa ich v tom čase predávali doslova na tony.
Vianočné stromčeky však nezdobili iba svetlá, sklenené gule či salónky, ale aj rozličná iná výzdoba. Pomerne populárne boli aj umelé skladacie snehové vločky, mnohí mali zase na vianočnom stole postavený skladací plechový stromček, na podstavci ktorého boli štyri sviečky a teplo z plameňa z nich rozkrútilo vrtuľu na jeho vrchole. Na nej boli zavesené guličky, ktoré udierali do zvončekov a tým dotvárali vianočnú atmosféru. Hitom viacerých socialistických domácností na vianočnom stole bol tento skladací plechový stromček, na podstavci ktorého boli štyri sviečky a teplo z plameňa z nich rozkrútilo vrtuľu na jeho vrchole. Ozdoby nielen na vianočnom stromčeku, ale aj na štedrovečernom stole síce boli, lenže nie také, aké ich máme dnes. Vo všeobecnosti boli skromnejšie, menej moderné, na sviatku pokoja a rodinnej pohody to ale v žiadnom prípade neuberalo. Za socializmu boli na vianočných stromčekoch veľmi populárne salónky a čokoládové ozdoby. Aj za socializmu deti milovali zdobenie stromčekov, ktoré boli menej bohaté na výzdobu, zato na nich boli sladké dobroty.
Výrobcovia ozdôb
V niektorých rodinách mali len klasický ľudový stromček: slamené ozdoby, perník, jablko a voskové sviečky prichytené kovovými žabkami. Koľko domácností vyhorelo alebo minimálne prišlo o záclonu... Slamené ozdoby postupom času vystriedali sklenené. Hoci ich výroba siaha na našom území do dávnej minulosti, vo veľkom prekvitala najmä za čias minulého režimu, keď sa produkovali dekorácie najrôznejších tvarov a farieb. Medzi najznámejších výrobcov vianočných ozdôb na Slovensku patrilo Výrobné družstvo invalidov OKRASA v Čadci. V roku 1955 ho založilo 26 miestnych občanov. V Okrase pracovala väčšina pracovníkov so zníženou pracovnou schopnosťou. Na archívnej snímke z 15. decembra 1982 pohľad do dielne OKRASA v Čadci, kde Vieroslava Boáňová odkladá paletu s vyzdobenými bankami. Populárne boli aj dekorácie z technického skla závodu Červený most v Bratislave.
Vianočné darčeky
Pod vianočným stromčekom deti s nadšením nachádzali darčeky, ktoré boli často praktické a vlastnoručne vyrobené. Medzi bežné darčeky patrili teplé ponožky, šály alebo palčiaky, ako aj jednoduché hračky vyrobené z dreva. Dôraz sa kládol na skromnosť a radosť z tejto príležitosti vychádzala z premysleného a často domáceho charakteru darčekov. Jednou z najpopulárnejších hračiek bol napríklad panáčik Igráček, ktorý sa vyrába dodnes. Obľúbené figúrky vyobrazovali rôzne povolania od kominára cez zdravotnú sestričku až po policajta. Aj takto vyzerali Vianoce v bežnej rodine v roku 1957. Darčekov bolo skromne, no deti z nich mali radosť. Odlišné však podľa jej slov boli darčeky. Drahú elektroniku či kopu hračiek si pod stromčekom našiel len málokto.
„Naše vianočné darčeky neboli drahé. Ako deti sme dostávali hračky, knihy alebo oblečenie či korčule. Častokrát sa stalo, že sme v triede viacerí dostali ten istý sveter alebo rovnakú knihu či hračku. Napríklad, keď sa predávala Rubikova kocka, každý ju chcel mať.“ „Ako deti sme si pod stromčekom, samozrejme, hračky našli. Išlo však o jednu alebo dve hračky. Spomínam si na bábiku, ktorú som jedny Vianoce dostala. Mala na sebe šaty, ktoré uháčkovala moja mamka. Inak sme si pod stromčekom nachádzali skôr praktické darčeky ako čiapky, svetre, šál či rukavice," zaspomínala si s láskou. Vianočné darčeky sa zháňali s veľkým predstihom, pretože tesne pred sviatkami sa už regály hračkárstiev vyprázdnili. Hračky boli často jednoduché - drevené bábiky, autíčka na kľúčik či pletené oblečenie, ktoré staré mamy pripravovali s láskou. Veľkú radosť deťom robili aj knižky alebo spoločenské hry. Medzi najzháňanejšie hračky v 80. rokoch patrili aj Monchichi a postavičky E.T.
Vianoce v kruhu rodiny a tradície
Vianočné oslavy v Československu počas socializmu boli totiž zakorenené v zmysluplných tradíciách, ktoré podporovali pocit spolupatričnosti a ocenenie pre jednoduché sviatočné chvíle. Aj keď darčeky možno neboli extravagantné, duch tepla, rodiny a spoločnej radosti urobil z Vianoc pre mnohých milovanú udalosť.
K Vianociam jednoznačne patria aj dni pracovného či školského voľna. Ako to vyzeralo kedysi? „Počas vianočných sviatkov sme sa navštevovali s našimi rodinami. Spievali sme koledy pred domami či na ich prahu. Spoločne sme pozerali televíziu, hrali sa spoločenské hry alebo sa len tak rozprávali,“ hovorí Vlasta.
Chýbajúce vianočné trhy a ohňostroje
Dnešný Silvester je obrovskou záťažou pre životné prostredie a najmä pre zvieratá. Tie vôbec neznášajú dobre rachot pyrotechniky, ktorý sa valí z každého obývaného miesta. Dnes sa stretávajú ľudia na námestiach, aby mohli presne o polnoci otvoriť šampanské a pozrieť si ohlušujúce predstavenie ohňostrojov. Kedysi ale niečo také neexistovalo. Dnes sú vianočné trhy obrovským turistickým lákadlom nielen slovenských miest, no aj tých európskych. „Bol zákaz zhromažďovania sa na uliciach. Niečo také, ako punč, neexistovalo.“
Vianoce ako kresťanský sviatok
Komunistickí pohlavári síce dovolili za socializmu sláviť Vianoce ako sviatky pokoja a mieru, ale také pravé kresťanské, ako ich poznáme dnes, boli tak trochu zakázané a ísť na polnočnú omšu bolo v mnohých prípadoch nemysliteľné. Ľudia ich aj napriek tomu vnímali ako najkrajší kresťanský sviatok v roku, čomu zodpovedali nielen vyzdobené stromčeky v ich domácnostiach, ale i, napriek nie veľkým zárobkom, množstvá darčekov pod nimi. Boli to jednoducho sviatky, kedy bola rodina pohromade, vládol pokoj a každý sa usiloval byť k svojmu okoliu ešte milší, ako bol po celý rok. Vianočné sviatky v období socializmu v Československu mali svoje osobité čaro, ktoré však nebolo vždy spojené s hojnosťou a prebytkom. Oslavy sa odohrávali na pozadí politických doktrín, prázdnych obchodov a večných radov na všetko - od stromčekov po cukríky.
Spomienky na socialistické Vianoce
Dnes máme možnosť vybrať si hneď z niekoľkých supermarketov či obchodných centier. Nemáme problém s banánmi ani iným druhom akéhokoľvek ovocia od výmyslu sveta. Dnešný predvianočný zhon je ale v porovnaní s tým za socializmu úplne iný, pretože v súčasnosti sú obchody preplnené tovarom od výmyslu sveta, a tak vybrať si z nich dá veru zabrať. Predvianočná horúčka v obchodoch bola aj za socializmu, len tovaru v nich bolo oveľa menej. Napriek tomu boli ľudia pri nákupoch k sebe milší ako teraz, keď je všetkého dostatok. Kto v tých časoch žil, ten vie, že zohnať napríklad niektoré potraviny bolo doslova nadľudské úsilie. Rovnaké to však bolo aj s darčekmi, lebo zaujímavého a hodnotného tovaru v obchodoch až tak veľa nebolo.
Niekto možno poznamená, že i dnešné obchody sú plné ľudí, ktorí tvoria pred pokladňami dlhé rady rovnako ako kedysi, lenže teraz majú ale ľudia plné košíky tovaru, na aký by pred revolúciou čakali márne. Aj keď Vianoce za socializmu nemali vonkajší lesk, ktorý poznáme dnes, mali hlboký význam. Ľudia sa učili radovať z maličkostí, z blízkosti rodiny a priateľov. Atmosféru spolupatričnosti dopĺňalo spoločné pečenie koláčov, zdobenie príbytkov a spev koledy. Dnes mnohí spomínajú na Vianoce v ére socializmu s nostalgiou. Aj keď boli poznačené nedostatkom a obmedzeniami, prinášali neopakovateľné chvíle, ktoré upevňovali rodinné putá.