Predstavte si, že sa prebudíte na Veľkonočný pondelok a skupinka mladých mužov vás poleje studenou vodou a vyšibe vás prútenými korbáčmi. Pre mnohých cudzincov je to šokujúce, avšak slovenské veľkonočné zvyky a tradície sú zmesou kresťanských obradov a pohanských rituálov, ktoré fascinujú, prekvapujú a niekedy dokonca šokujú. Veľká noc je pre kresťanov najväčším sviatkom, kedy si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Na Slovensku bola vždy bohatá na tradície a zvyky, z ktorých sa mnohé zachovávajú dodnes.
Čo je Veľkonočný týždeň?
Posledný týždeň pred Veľkou nocou sa nazýva Veľkonočný týždeň, Veľký týždeň, Pašiový týždeň alebo Svätý týždeň. Vrcholí troma kľúčovými dňami: Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom a Bielou sobotou. V tomto období si kresťania pripomínajú posledné dni života Ježiša Krista, avšak príprava na veľkonočné sviatky začína už približne 40 dní predtým.
Slováci si v tomto období posielajú veľkonočné pozdravy, blahoželania alebo priania. Pri písaní je dôležité dbať na správny pravopis: názov sviatku Veľká noc píšeme s veľkým začiatočným písmenom iba v slove „Veľká“, slovo „noc“ píšeme s malým začiatočným písmenom. Naopak, pomenovanie veľkonočné sviatky píšeme s malými písmenami, pretože nejde o oficiálny názov sviatku.
Pôvod a Symbolika Veľkej Noci
Veľká noc sa slávi v najbližšiu nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky - Paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia izraelského národa z egyptského otroctva.
Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas Paschy, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo.
Termín Veľkej Noci
Prvý Nicejský snem v roku 325 nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, čo môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Podľa týchto pravidiel sa termín Veľkej noci určuje dodnes.
Veľký týždeň a Jeho Obrady
Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Krista so zvesťou o jeho umučení. Počas Kvetnej nedele sa v kostoloch konajú procesie pred omšou, na ktorej býva najväčšia účasť veriacich.
Zelený štvrtok
Tento deň sa nazýva aj Štvrtok Svätého týždňa. Veriaci si na Zelený štvrtok pripomínajú Poslednú večeru Ježiša Krista, ktorú slávil v Jeruzaleme spolu s učeníkmi. Ráno biskupi slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri týchto omšiach posväcujú tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie.
Večernou svätou omšou sa začína slávenie Veľkonočného trojdnia. Vo Štvrtok Pánovej večere sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti. Podľa tradície sa na Zelený štvrtok zaväzujú zvony, ktoré podľa povesti „odlietajú do Ríma“. Na dedinách však namiesto zvonov počujeme rapkáče - malé drevené nástroje, ktoré vydávajú veľmi silný a trochu nepríjemný zvuk. Prestanú zvoniť ako znak spoluúčasti s utrpením Krista.
V minulosti sa na Zelený štvrtok dokončovalo veľkonočné upratovanie. Veľký význam mala voda - ľudia sa ňou umývali a pili ju, aby boli zdraví. Na Zelený štvrtok je aj jedlo zelené. Jedia sa rôzne zelené polievky, ako napríklad špenátová polievka s vajíčkom a opekaným chlebom, žihľavová polievka alebo kapustová polievka.
Veľký piatok
Nazýva sa aj Piatok utrpenia Pána. Pre kresťanov je to najsmutnejší deň v roku, keď si pripomínajú ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Veľký piatok mal byť preniknutý duchom kajúcnosti, odriekania a rozjímania. Témou pobožnosti v tento deň je jadro príbehu umučenia Ježiša Krista. V kostole sa spievali pašie a pod vedľajším oltárom sa otvoril Boží hrob. Ľudia chodia do kostola a majú oblečené čierne šaty, pretože čierna farba symbolizuje v slovenskej kultúre smútok.
Veľký piatok je dňom pôstu a modlitieb. V katolíckych rodinách sa všetci postili. Je to jediný deň v roku, keď sa neslávi Eucharistická obeta. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a svätého prijímania.
Biela sobota
Tento deň sa nazýva aj Svätá sobota a je posledným dňom pôstu. Svätá sobota je prísne neliturgický deň. V Svätú sobotu Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení, smrti, zostúpení k zosnulým a očakáva jeho vzkriesenie v modlitbe a pôste. Oltár je odhalený a Cirkev neslávi obetu omše až do slávnostnej vigílie, čiže nočného bdenia s očakávaním vzkriesenia.
V domácnostiach sa dokončujú prípravy na Veľkú noc. Obyčajne sa pripravuje jedlo na Veľkonočnú nedeľu. Doobeda sa varia vajíčka, údené mäso, šunka a klobásy, prípadne syrová hrudka. Obrady Veľkej noci, ktorými sa začína Veľkonočné obdobie, sa konajú v Svätú sobotu po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi. Veľkonočná vigília Pánovho zmŕtvychvstania je liturgicky najbohatšia bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov.
Veľkonočná nedeľa a pondelok
Veľkonočná nedeľa
Pre kresťanov na celom svete je Veľkonočná nedeľa najväčší sviatok, keďže zmŕtvychvstanie Ježiša Krista pre nich vyjadruje víťazstvo života nad smrťou a nádej na večný život. Ústredným bodom bola slávnostná bohoslužba - „veľká“ svätá omša, na ktorú sa prinášali košíky plné veľkonočných jedál na posvätenie. Veriaci do kostola prinášajú veľkonočné košíky, ktoré kňazi posväcujú.
Vo veľkonočnom košíku sa tradične nachádza maslo, soľ, chren, ale aj slanina, šunka, klobásy, syr a vajíčka. Niektorí ľudia doň dávajú aj víno alebo pálenku. Neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci sú aj slovenské kraslice.
Veľkonočný pondelok
Je to posledný deň veľkonočných sviatkov, pre ktorý je typická šibačka a oblievačka. Tento veľkonočný zvyk je pre mnohých cudzincov zvláštny, prekvapivý alebo dokonca kontroverzný.
Chlapci a muži od skorého rána navštevujú dievčatá a ženy, ktoré šibú korbáčom a oblievajú ich studenou vodou. Táto tradícia má ženám zaručiť zdravie a krásu po celý rok. Vo Veľkonočný pondelok býva na dedinách rušno. Vyobliekaní mládenci nesú drevené šechtáre na vodu, niekedy s nimi ide aj muzika, alebo harmonikár. Hľadajú ukryté dievčatá, vyvedú ich k studni alebo potoku a dôkladne ich obliali vodou z vedra. Niekde sa oblieva, niekde len šibe a zasa inde aj šibe, aj oblieva.
Dievčatá za to svojich šibačov a kúpačov odmeňujú maľovanými alebo čokoládovými vajíčkami, koláčmi či peniazmi. V niektorých regiónoch Slovenska je zvykom odmeniť šibačov aj uviazaním farebnej stužky na korbáč.
Veľkonočné zvyky vo svete
Zatiaľ čo na Slovensku sa na Veľkú noc praktikuje šibačka a oblievačka, v susednom Maďarsku majú podobný zvyk zvaný „locsolkodás“. Niekde v Česku polievajú nielen muži ženy, ale aj ženy mužov. V Bulharsku a v Grécku sa hrá tradičná hra s červenými vajíčkami.
V mnohých nemeckých mestách a dedinách sa počas Veľkej noci zakladajú veľké ohniská „Osterfeuer“. Okrem toho v Nemecku deti hľadajú čokoládové vajíčka, ktoré im v záhrade skryl veľkonočný zajac, podobne ako je to aj vo Veľkej Británii.
tags: #spoveda #ie #velkonocny #tyzden