Prípravy na Vianoce vrcholia a s nimi rastie aj záujem o pochopenie významu vianočných symbolov. Poznať ich pôvod a symboliku môže obohatiť prežívanie tohto sviatočného obdobia.
Vianočný stromček: Od pohanského zvyku k ústrednému symbolu
Vianočný stromček, dnes už neodmysliteľná súčasť sviatkov, má korene siahajúce hlboko do minulosti, dokonca predkresťanských čias. V starovekých kultúrach, ako boli egyptská, rímska či grécka, sa zelené rastliny používali počas zimného slnovratu na oslavu návratu slnka. Verilo sa, že symbolizujú večný život a plodnosť, keďže ich zelené ihličie zostávalo svieže aj v najchladnejších mesiacoch. Kmeňové národy, napríklad Vikingovia, považovali borovice a jedle za ochranu pred zlými duchmi a symbol nového začiatku.
História vianočného stromčeka, ako ho poznáme dnes, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Prvé písomné zmienky o zdobenom stromčeku pochádzajú z nemeckých Brém približne z roku 1570. Pôvodne išlo o stromček alebo väčšiu vetvičku zdobenú ovocím, orieškami, sladkosťami alebo len symbolickou ozdobou. V 17. storočí začali stromčeky prenikať do bežných domácností, najprv v mestách a postupne aj na vidiek.
Zaujímavosťou je, že ozdobený stromček nebol s počiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek symbolizovala život a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.
Protestanti a luteráni, ktorí sa oddelili od majoritného kresťanstva, stoja za vznikom vianočného stromčeka. Títo nám priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí.
Na naše územie prenikol stromček v 18. storočí z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a na konci 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi.
Vianočný stromček symbolizuje strom z raja, pod ktorým spáchali hriech Adam a Eva. Vianočný strom je ako Spasiteľ, ktorý očisťuje ľudstvo od hriechov a jeho umiestnenie doma je znakom prítomnosti Spasiteľa. Svetielka na stromčeku môžu pripomínať vyžarovanie Kristovho ducha. Darčeky pod stromčekom sú symbolom dobra a lásky.
Pápež František uviedol, že "Vianočný strom evokuje znovuzrodenie, dar Boha, ktorý sa navždy spája s človekom." Cirkev pôvodne videla vo vianočnom stromčeku „oprášený“ pohanský zvyk. V priebehu storočí sa jeho význam z kresťanského hľadiska vysvetľoval rôzne, napokon sa koncom 16. storočia začal spájať s biblickým stromom života.
Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. Zdobia ho aj ateisti, výnimku tvoria iba Svedkovia Jehovovi, ktorí neuznávajú žiadne sviatky. V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromom sa pripisovala schopnosť zaháňať zlých duchov. Až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. To však súviselo skôr s poverami vo vidieckom prostredí, kam vianočný stromček prenikol neskôr. Jeho tradíciu založilo mesto ako výsledok estetizácie sviatočného obradu. Dedina obohatila estetickú funkciu stromčeka stotožnením so svojimi magickými úkonmi.
Vianočný stromček je dnes nielen krásnym dekoratívnym prvkom, ale aj symbolom rodinných tradícií, pokoja a radosti. Jeho história ukazuje, ako sa pôvodné pohanské a náboženské tradície spojili, aby vytvorili zvyk, ktorý dnes zdobí domy po celom svete.
Vývoj vianočných ozdôb
Pôvodné vianočné stromčeky si nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov.
Spočiatku boli vianočné stromčeky zdobené veľmi jednoducho, prevažne tým, čo ľudia dopestovali v záhradách. Neskôr sa pridali aj háčkované alebo paličkované ozdoby, sviečky či prskavky.
V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. Autorom reťazí svetielok bol priateľ a spolupracovník Thomasa Edisona, Edward H. Johnson.
V roku 1889 si Francúz Pierre Dupon patentoval výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi.
Guľaté banky na vianočnom stromčeku pripomínali pôvodne plody stromu, ktoré jedli Adam a Eva. Ako už bolo spomínané, vešali sa najskôr na vianočné stromčeky jablká, orechy a medovníky. Až postupom času boli ozdoby vianočného stromčeka rôznorodejšie. Asi pred 150 rokmi boli vianočné ozdoby vyrobené z kartónu, zväčša v tvare zvierat, ktoré deti pomaľovali. Až keď vynašli fúkači skla výrobu vianočných gúľ, zdobili sa jedličky nimi.
Tenké strieborné alebo zlaté staniolové prúžky patria v mnohých domácnostiach tiež na vianočný stromček. Zvyk používať lamety siaha až k roku 1878.
Začiatkom 20. storočia sa objavili aj jemné sklenené srdiečka, hviezdy, snehové vločky či slzy.
Adventný veniec: Od počítania dní k symbolu nádeje
Adventný veniec je jedným z najvýraznejších symbolov adventného obdobia. Jeho vznik siaha do roku 1833, keď Johann Hinrich Wichern, zakladateľ útulku pre opustené deti v nemeckom Hamburgu, vytvoril pre nich veľké drevené koleso od voza. Ozdobil ho 19 tenkými a 4 hrubými sviečkami.
Tenké sviece symbolizovali všedné dni a hrubšie sviečky predstavovali nedele. Postupným zapaľovaním sviečok sa deti mohli učiť, koľko dní ostáva do Vianoc. Kruhový tvar venca symbolizoval ľudskú súdržnosť a sviece predstavovali svetlo a nádej.
Klasický adventný veniec pozostáva väčšinou z jedľových vetvičiek a štyroch sviečok. Moderné varianty ponúkajú rôzne farby a formy. Vždyzelené vetvičky symbolizujú večný život. Borovica a tis sú symboly nesmrteľnosti, céder predstavuje silu a uzdravenie. Veniec by mal byť vždy v tvare kruhu, pretože symbolizuje večnosť Boha, večný život a tiež súdržnosť.
Počas adventu si kedysi deti viedli aj skutkovník, kam si zapisovali dobré skutky a učili sa koledy.
Betlehem a jasličky: Pripomienka skromnosti a nádeje
Betlehem a jasličky sú symbolom stredobodu nášho bytia a pripomínajú nám skromné podmienky, v ktorých sa narodil Ježiš Kristus. Prvé jasličky postavil sv. František z Assisi v Umbrii v Taliansku v roku 1223. Chcel názorne predviesť scénu narodenia Ježiša a upozorniť na jeho chudobu.
Použil živé dieťa, priviedol ľudí a zvieratá a jaskyňu ozdobil fakľami. Traja králi Gašpar, Melichar a Baltazár tam prišli a odovzdali vzácne dary: zlato, kadidlo a myrhu.
Pod ním by nemal chýbať betlehem s jasličkami a Jezuliatkom, symbolom nádeje a lásky. "Vianočné symboly, predovšetkým jasličky a ozdobený stromček, nás privádzajú späť k istote, k radosti z vtelenia."
Sú jednoduchým a nádherným symbolom našej viery a nesmieme ho stratiť.
Hviezda a anjeli: Navigácia k cieľu a ochrana
Podľa Biblie doviedla troch mudrcov z Východu do Betlehema hviezda. Hoci nie je známe, o aký nebeský jav išlo, aj v živote sú situácie, kedy nám neostáva nič iné ako ísť za hviezdou - teda za svojím presvedčením, že dosiahneme svoj cieľ.
Anjeli sú duchovné netelesné, dokonalé stvorenia, ktorým dal Boh úlohu sprostredkovateľov s ľuďmi. Chránia pred zlom, pomáhajú a starajú sa o nich. Sú zosobnením dobra.
Imelo: Symbol šťastia a lásky
Pobozkať svojich najmilších pod vetvičkou imela je stará vianočná tradícia, ktorá prináša šťastie, zdravie a trvalú lásku.
Pred stáročiami bolo imelo považované rôznymi kultúrami za posvätnú rastlinu s mystickými silami. Druidi ho používali v obradoch a bolo spojené s plodnosťou a ochranou.
Ako sa kresťanstvo šírilo, tradícia zavesenia imela počas Vianoc získala nový význam. Avšak obľúbená tradícia bozkávania pod imelom sa údajne zrodila z nórskej mytológie. Postupom času sa táto prax premenila na hravú sviatočnú tradíciu, kde páry kradnú bozká pod imelom.
Pôvod tohto zvyku siaha do nórskej mytológie, kde podľa legendy bohovia použili imelo na oživenie Baldura, syna boha Ódina. V 18. storočí v Anglicku mohli muži počas Vianoc pobozkať každú ženu, ktorá stála pod imelom.
Ružový vianočný stromček: Moderný trend v tradičnom sviatku
Ružový vianočný stromček sa ešte pred pár rokmi zdal byť extravaganciou, no dnes čoraz častejšie stojí v centre obývačky a priťahuje všetku pozornosť. Tradičné vianočné farby ako červená (láska, obeta), zelená (život) a zlatá (svetlo, nádej) odkazujú na symboliku.
Ružové dekorácie sa spočiatku objavovali len ako jemné akcenty. Dnes sa zakomponovanie ružového vianočného stromčeka v mnohých domácnostiach stáva vedomou estetickou voľbou.
Ak len skúšate ružovú, siahnite po jemných riešeniach. Klasický zelený vianočný stromček vyzdobený neutrálnymi farbami s niekoľkými ružovými akcentmi nadväzuje na tradíciu, ale prináša sviežosť.
Ak milujete „wow” efekt, ružový vianočný stromček zažiari v plnej paráde. Vianočné stromčeky v štýle glamour dokonale ladia s modernými interiérmi plnými skla, kovu a lesklých povrchov. Ružová sa výborne uplatní aj vtedy, keď máte radi dekorácie v retro štýle, dodáva teplo a nostalgiu.
Kľúčom je správne zdobenie stromčeka. Ak stavíte na ružové prvky, je lepšie, aby steny zostali tlmené: biele, sivé alebo béžové. Pridajte jemné akcenty v podobnej farbe: podušky, deku, behúň na stôl v pastelovej ružovej.
Napriek prvému dojmu ružový vianočný stromček neodkláňa od tradície. Skôr ju interpretuje. Keď volíte netradičné riešenia, nevylučujete sviatky, len posúvate akcent: namiesto striktného opakovania starých vzorov vytvárate vlastné.
Vianočné tradície a zvyky
S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.
Predvianočné obdobie je pre mnohých ľudí obdobím rozjímania, ponorenia do myšlienok: pečenie medovníkov, zdobenie stromčeka a stretnutie s rodinou. K Vianociam patria aj obyčaje, ktoré sa každý rok vracajú: ozdobený vianočný strom, adventný veniec, alebo darčeky pod stromčekom.
Štedrý večer je 24. decembra a to je predvečer Vianočných sviatkov. V mnohých rodinách sa v tento večer udeľuje vianočná nádielka. Vianoce sú 25. decembra a v kresťanskom vierovyznaní pripomínajú sviatok narodenia Ježiša Krista.
Martin Luther vynašiel Ježiška ako vianočnú postavu, ktorá prináša vianočné darčeky.
Vianočné sviatky sú plné symbolov, ktoré berieme ako samozrejmosť - od adventného venca a kalendára až po vianočný stromček. Za každým z nich sa však skrýva fascinujúci príbeh, ktorý sa formoval stáročia.