Karol Kolárik, prezývaný aj Karči, je zaraďovaný medzi najbrutálnejších výpalníkov slovenskej histórie, napriek tomu však môžeme povedať, že úplne nespĺňal atribúty zločinca. Jeho pôsobenie bolo úzko spojené s turbulentnými deväťdesiatymi rokmi, kedy sa formovalo a delilo slovenské podsvetie.

Počiatky kariéry a spojenie s Mikulášom Černákom
Pred vstupom na podsvetnú scénu si Kolárik chvíľu odsedel za bránami väznice, a to za ozbrojenú lúpež v nemenovanom košickom klenotníctve. Po prepustení v roku 1993 jeho kroky viedli k mafii. Karol Kolárik začal spolupracovať s Mikulášom Černákom na konci minulého storočia. Jeho rajónom bolo východné Slovensko, predovšetkým košická metropola.
Konkurenčný boj na východnom Slovensku
V Košiciach však pôsobila aj jeho silná konkurencia, konkrétne skupina Dušana Borženského, ktorú pred „Boržom“ viedol zosnulý Róbert Holub. Holubovci narobili škody hlavne v Košiciach a za vznikom tejto mafiánskej skupiny stál Róbert Holub. K najvyššie postaveným členom skupiny prislúchal aj Štefan Fabián, prezývaný Fabo. Slovenský podnikateľ mal ako jeden z mála vysokoškolské vzdelanie a jeho úlohou v gangu bola ochrana Róberta Holuba. Ďalším členom bol Ladislav Badó, za ktorým sa zatvorili brány väznice v roku 2011.
Boj o vplyv po smrti Holuba
Holub na mafiánskej scéne vyskakoval až príliš, vždy mu bolo málo. Chcel sa dostať až do dozornej rady VSŽ Košice, no mocní z neho nadšení vôbec neboli. Napokon to schytal od konkurencie, ktorej velil jeden z najznámejších bosov podsvetia Mikuláš Černák. Sprisahancov našiel aj medzi Holubovými ľuďmi. Holub je po smrti a strháva sa boj o jeho miesto. Holubovci sa rozdelili a vytvorili dva tábory, z ktorých jedni boli na strane Kolárika a pod ochranou Mikuláša Černáka.
Písal sa október 1997 a súperenie medzi Boržom a Karčim naberalo na obrátkach. Kolárik bol vždy o krok vpred. Chránil ho Černák, ktorého považoval za najvyššieho bosa v podsvetí. Pridal sa aj švagor nebohého Holuba Alexander Horváth, prezývaný Šani, čím v podstate odobril Holubovu popravu. Na rozdiel od Boržu mal Karči viac skúseností a skupinu si vedel lepšie zorganizovať. Boržu vytlačil z metropoly východu a vyhnal ho na vidiek. Aj napriek tomu nebolo týždňa, čo by jedna alebo druhá skupina nezorganizovala výjazd na územie konkurencie, pričom nechýbali ani straty na životoch.

Mafia v 90. rokoch a slávne krstiny
V časoch, keď sa v slovenskom podsvetí ešte len delila moc, sa boss Černák stal naozajstným krstným otcom. Zábery boli nakrútené ráno 5. júla 1997 na juhu Slovenska. V časoch, keď bola v móde hrubá sila, tepláky a zlaté reťaze. V to ráno košický mafián Karol Kolárik krstil syna. Na veľkú slávnosť bola pozvaná mafiánska elita. Česť stať sa krstným otcom pripadla Černákovi. Černák v bielom smokingu ako krstný otec na krstinách syna neskoršieho košického bosa Karola Kolárika. V kostole sa odohrával mafiánsky obrad ako z filmu o sicílskej mafii. Okrem výstrednejšieho obleku nesmeli chýbať drahé doplnky v podobe luxusných hodiniek a prsteňov na Černákových rukách. Krásna ukážka luxusu, ale aj absolútneho gýča a nevkusu. Veľké rezidencie, drahé autá, chov exotických zvierat a luxusné oblečenie, šperky či zlato. Mnohí slovenskí mafiánski bosovia z 90. rokov radi ukazovali svoje nakradnuté bohatstvo.
Karči so Šanim sa zúčastnili aj honosných osláv 31.

Osudné chvíle a smrť Karola Kolárika
Borža sa chcel pomstiť za smrť Faba, svojho kolegu a verného kamaráta. Napokon bol na odstrel aj on. Vyviazol „len“ s ťažkými zraneniami, ale živý. Na mušku si vzali aj Jána Tatiča, ten ale útok prežil. Tatič vedel, že už nemá čo stratiť, tak sa rozhodol vypovedať. Karči so svojím komplicom utiekol do Maďarska. Sudkyňa nemala dostatok dôkazov, aby Kolárik skončil za mrežami. Chvíľu si tam posedel, keď čakal na záverečný rozsudok. Čas, ktorý nebol Kolárik k dispozícii, využil Borža. Karči sa dostal na slobodu a Borža pripravil plán na jeho odstránenie. Mestom sa tiahli fámy o tom, že Kolárik pôjde „dole“. Bývalý bos Košíc bol však povestný tým, že svoju ochranu poriadne zanedbával. Zavraždili ho v decembri 1999 v aute, keď sa chystal, ako každé ráno, do fitnescentra.
Svedok udalosti opísal: „Prechádzal som okolo bloku na Talinskej 11. Z vchodu práve vychádzal Kolárik s manželkou. Nasadli do čierneho Volkswagenu Golf, ale pani Koláriková o chvíľu vystúpila a vrátila sa späť do bloku. Golf stál, potom sa pohol.“ O týždeň sa konal veľkolepý pohreb legendy košického podsvetia. Dnes už nežijú Róbert Holub, Karol Kolárik a ani Štefan Fabián. Alexander Horváth je do konca života pripútaný na invalidný vozík. Dušan Borženský alias Borža si zasa za mrežami odpykáva dlhoročný trest. Podľa informácií Plus 7 dní sa Borža na súde tiež priznal aj k objednávke vraždy kosovského Albánca Fadila Pasjaču z roku 2000. V base si mal posedieť do roku 2023.

Spolupracovníci a štýl slovenského podsvetia
Dobré vzťahy mal aj s popradským podnikateľom Milanom Reichelom, ktorý nemal žiadnu organizovanú skupinu, neživil sa výpalným a nespĺňal ani atribúty zločinca. Spoločne s Reichelom a Holubom boli dokonca obvinení z vydierania nemenovaného podnikateľa. Černák ani netušil, že o trinásť rokov bude mať na krku doživotie. Ako dobrý Černákov kamarát nemohol chýbať ani na súde, keď bol Miki obvinený z vraždy Poliaka G.
Móda a vkus bosov 90. rokov
„Ak hovoríme o mafii ako o mafiánskej kultúre, musíme ju chápať ako súhrn hodnôt, symbolov a presvedčení.“ Podľa stylistky Andrey Zieglerovej, deväťdesiate roky boli veľmi špecifické a extrémne, a to platilo aj v móde. Okázalosť bola silnou doménou najmä v skupine, ktorá peniaze nadobudla rýchlo a nečestne. Boli oblečení draho a často veľmi gýčovo.
Mikuláš Miki Černák
Pred začiatkom svojej kriminálnej kariéry pracoval ako lesník a autobusár, no postupom času sa vypracoval na jedného z najvplyvnejších bosov vtedajšej mafie. I keď bol šéfom, nevyhýbal sa ani tomu, aby si „zašpinil ruky“. Osobne napríklad stál za známou vraždou poľského boháča Grzegorza Szymaneka, ktorému predtým, ako mu vystrelil mozog, povedal: „Stretneme sa v pekle.“ Mediálne známou vraždou, na ktorej sa podieľal Mikuláš Černák, je aj zabitie expolicajta Gustáva Slivenského. Toho mafiánsky šéf dobodal nožom do chrbta a jeho kumpán Michal Csémy mu - ešte kým žil - odrezal hlavu. Mikuláš Černák a Ján Kán sa v decembri 1997 sami prišli prihlásiť na políciu, pretože sa vraj z novín dozvedeli, že ich hľadajú. K teatrálnemu prihláseniu si zavolali aj štáb Markízy. Okázalý výstup sprevádzali okázalé róby. Obaja mali na sebe obleky a masívne kabáty. Objem v konštrukcii odevu v 90. rokoch nebol ničím výnimočným. Vlnené kabáty boli jedným zo symbolov lepšie situovanej vrstvy - podnikateľov, politikov a mafiánov.
Aj vám sa vybavil pred očami nemilosrdný gangster Tony Montana z filmu Scarface a jeho biely oblek, ktorého sako má až priširokú chlopňu? Špecifický mafiánsky štýl dokázali často podčiarknuť aj „doplnky“ v podobe exotických zvierat. Černák sa vyžíval predovšetkým v zbierke tigrov. Ladislav Šuhajda, ktorého černákovci zavraždili v júli 1996, doviezol Mikulášovi Černákovi tigra za 120-tisíc slovenských korún. V casual šatníku nechýbali ani bežné casual kúsky, ktoré nosili v tom období všetci mladí muži: modré džínsy a kožená bunda. Obžalovaný Černák v novembri 1999 v putách na hlavnom pojednávaní v ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici, aj napriek závažným obvineniam, bol v dobrej nálade, drahom oblečení a v domnienke, že vďaka konexiám sa dostane na slobodu. Nestalo sa tak. Sveter s ozdobnými gombíkmi v kombinácii s košeľou a kravatou by mohol byť zaujímavá pánska módna inšpirácia. Talianski bosovia si počas výpovede pred súdom vždy zachovali dôstojnosť, a to aj pokiaľ ide o výber outfitu. V ich šľapajach sa pobrali aj tí naši, čo v podaní slovenských deväťdesiatok znamenalo nakombinovať napríklad aj pletený kardigán s „drsnými“ koženkovými nášivkami a lesklou kravatou. Mikuláš Černák pózuje pred architektonickým skvostom v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Ide o pravoslávny monastiersky komplex s názvom Kyjevsko-pečerská lavra. Aj v zahraničí sa chcel, samozrejme, prezentovať ako majetný a mocný muž. Na fotografii s tigrom na reťazi a s mobilným telefónom v ruke (ktorý v tom čase nemal hocikto) má outfit zložený z ležérnejších prvkov - zápasnícke tričko zakasané v baggie džínsoch a celé to uzatvárajú čierne šľapky. Tak toto príliš nevyšlo. Mať peniaze neznamená mať aj štýl.

Ján Kán
Každý bos podsvetia potrebuje ľudí, na ktorých sa spoľahne. U Černáka medzi nich svojho času patril Ján Kán, kedysi považovaný za jeho pravú ruku. Neskôr však proti svojmu exšéfovi vypovedal na súde. Kán sa okrem iného údajne podieľal na vražde Poliaka Grzegorza Szymaneka. Černák ho strelil do hlavy a Kán do hrude. Súd ho za to v roku 2019 neprávoplatne odsúdil na 8 rokov väzenia. Na archívnych fotografiách sa v prostredí Černáka často objavuje okázalo a väčšinu času „podnikateľsko-elegantne“ oblečený Ján Kán. Tiež si potrpel na drahé kabáty a smokingy. Taká ukážka perfektného gýča. Luxus vo všetkých jeho podobách - od bývania cez autá až po oblečenie. Obleky a konzervatívna móda boli podľa stylistky Andrey Zieglerovej prejav určitého luxusu alebo punc „podnikania“. Pri tomto type oslavy, ako vidíme na fotke nižšie, by dnes dominovalo skôr neformálne oblečenie. Ale vidno, že nešetrili na oblekoch. V konzervatívnej elegancii si to užíval. Tá formálnosť dávala asi pocit vyššej moci.

Miloš Kaštan
Do tretice prejdime k ďalšiemu černákovcovi Milošovi Kaštanovi, ktorý bol ekonómom skupiny. Súd mu za niekoľko trestných činov vrátane vrážd vymeral 14,5-ročný trest. Okresný súd v Banskej Bystrici však v auguste roku 2020 schválil novú dohodu o vine a treste, v rámci ktorej sa Kaštan priznal k 6 skutkom - z toho k 5 vraždám. „Ospravedlňujem sa poškodeným a širokej verejnosti, je mi ľúto, čoho som sa v minulosti dopustil,“ povedal na súde. Za 6 skutkov ho odsúdili na 20 rokov a 1 mesiac. Dohoda o vine a treste zahŕňala okrem iného priznanie sa k vražde Petra Novotného, prezývaného Tiger. Tretí z černákovcov Kaštan na narodeninovej oslave vedľa Mikuláša Černáka, na ktorej pôsobil ešte výstrednejšie ako jeho bos. Vďaka otvoreným hraniciam si mafiáni prinášali modely zo zahraničia. Niektoré opulentné ako z prvej pánskej kolekcie Dolce & Gabbana z roku 1994, ktorá čerpala z histórie sicílskej mafie.
