Vianočný stromček, známy aj pod nárečovými názvami ako jezuľan, polazník, kriskindl, kriskindel, kriskindla, podľažnik, krispán, májik, alebo na Dolnej zemi aj kračúnski strom, drevo či borovka, a na severných Kysuciach polažnička či vianočná jedlička, je ozdobený strom ako jeden zo symbolov Vianoc. Zdobí sa na Štedrý deň a predstavuje novodobú formu prastarého všeľudského symbolu života a prosperity, zelene. Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky.
Pôvod a symbolika vianočného stromčeka
Pohanské korene a starodávne zvyky
Tradícia vianočného stromčeka je známa po celom svete a dnes si Vianoce bez krásne vyzdobeného stromčeka nevieme ani predstaviť. Tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol spočiatku vôbec spojený s kresťanstvom.
Príbeh vianočného stromčeka siaha oveľa ďalej do minulosti, než do čias, kedy sa začal zdobiť. Pôvodom bol pohanský zvyk, pri ktorom sa počas slnovratu vešali jedľové vetvy alebo iné zelené rastliny pred dvere domu. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vitality, obzvlášť dôležitého v zime, keď ostatné stromy strácali listy. Vetvičky mali odháňať zlé bosorky a zlé sily. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.
Starí keltskí kňazi, druidi, verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch či v ich kôre. Slovania počas zimného slnovratu, ktorý symbolizoval kult slnka, teplo a radosť, zdobili svoje príbytky ihličnatými vetvičkami, šiškami a sviečkami. Tieto dekorácie mali chrániť pred zlými duchmi a chorobami. Podobné zvyky existovali aj v Rímskej ríši počas sviatkov Saturnálií.
Germánske kmene vraj tak kedysi pri zimnom slnovrate týmto spôsobom uctievali boha Wotana.
Nemecké začiatky a stredoveké divadelné hry
Tradícia ozdobovania stromčekov pochádza z nemeckých miest. Najstaršia známa zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z Nemecka, konkrétne z Brém. Išlo o jedľu ozdobenú datľami, sladkosťami a papierovými kvetinami, ktorá stála v cechovej budove, kam boli pozvané rodiny miestnych cechových majstrov. Predpokladá sa, že v roku 1597 stál v adventnom období v cechu v Brémach ozdobený vianočný stromček. Okrem toho sa predpokladá, že vianočný stromček mohol pochádzať z Alsaska a okolitých oblastí, kde sa v domácnostiach vlastný vianočný stromček začal objavovať v 16. storočí.
Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský, siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám. Akýmsi pokusom o jeho biblické zdôvodnenie boli slová proroka Ozeáša: "Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza odo mňa."
V 11. storočí sa na mnohých miestach uvádzali chrámové divadelné hry s náboženskou tematikou. Zo začiatku sa hrávali v kostoloch, neskôr sa presunuli pred hlavný vchod kostola. Veľký úspech mala jedna hra, ktorá sa aj rýchlo rozšírila a hrávala sa hlavne v predvianočnom období. Predstavovala pozemský raj, stvorenie prvých ľudí, hriech Evy a Adama a ich následné vyhnanie z raja. Hra sa končila prísľubom Vykupiteľa, ktorý mal raz prísť na zem. V neskoršej dobe sa tieto chrámové divadlá prestali uvádzať. Rajský strom ale ostal ako symbol Vianoc, teda symbol príchodu Spasiteľa, ktorý očisťuje ľudstvo z nešťastia spôsobeného práve pri tomto rajskom strome. Kresťanský pôvod má taktiež symbolika sviečok na vianočnom stromčeku.
Rozšírenie do súkromných domov a iných štátov
Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. V 18. a 19. storočí sa rozšírili aj do iných štátov. Najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku. V 19. storočí sa výraznejšie rozšíril takmer do všetkých kresťanských štátov sveta. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdaňsku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne a v roku 1833 v Ríme.
Harvardský profesor s nemeckými koreňmi si v roku 1832 postavil vianočný stromček vo svojej obývačke a preniesol tak tento zvyk do Severnej Ameriky.
Spojenie s kresťanstvom a svätými
Protestantský vplyv a počiatočné odmietanie Cirkvou
Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci. Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský. Toto tvrdenie bolo čiastočne založené na pravde. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva.
Cirkev sa dlho bránila tomuto „nekresťanskému“ zvyku. Až od polovice 20. storočia bolo dovolené stavať vianočné stromčeky v kostoloch. V roku 1982 priniesol pápež Ján Pavol II. vianočný stromček prvýkrát do Vatikánu.
Legendy o svätých
O protestantskom pôvode ozdobeného, v tomto prípade osvetleného stromčeka, rozpráva aj legenda súvisiaca s nemeckým cirkevným reformátorom Martinom Lutherom. Ten podľa príbehu údajne ako prvý dal na stromček zapálené sviečky, ktorých svetlo malo symbolizovať narodenie Ježiša Krista.
Vysvetlenie toho, prečo sa na Vianoce zdobí práve stromček, ponúkajú viaceré legendy či príbehy siahajúce do ranného kresťanského obdobia, keď si nová viera hľadala svoje miesto medzi pohanmi. V tejto súvislosti koluje napríklad legenda o "vianočnom" stromčeku z roku 573, o ktorý sa zaslúžil írsky mních svätý Kolumbán. Ten sa pokúšal prilákať ľudí na svoje kázne a pri oslavách slnovratu si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu. Ozdobil ju horiacimi fakľami v tvare kríža, čím prilákal dav poslucháčov.
Jedna z legiend sa viaže aj so svätým Bonifácom (alebo Winfriedom), ktorý vyťal posvätný dub boha Thora pred náčelníkmi germánskych kmeňov. Keďže sa mu pri tom nič nestalo, presvedčil ich, aby sa dali pokrstiť a prijali kresťanstvo. Pri strome spoločne oslávili narodenie Ježiša v Betleheme.
Vývoj vianočných ozdôb a osvetlenia
Tradičné ozdoby z prírodných materiálov
Pôvodné vianočné stromčeky si nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie. Spočiatku stromčeky zdobili predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhradke. Používalo sa to, čo bolo po ruke: živé jabĺčka, orechy, sušené ovocie (jablká, slivky, hrušky), medovníčky a domáce salónky.
Jedny z prvých ozdôb sa vyrábali zo slamy, často nafarbenej prírodnými farbivami, a mali jednoduché tvary ako hviezdičky či snehové vločky. Šikovnejší ľudia vyrábali figúrky zo šúpolia. Tieto slamené ozdoby zažívajú renesanciu aj v súčasnosti.
K slamenným ozdobám sa postupne pridali ozdoby zo sušeného ovocia, ktoré navyše príjemne prevoňali domácnosť. Typické boli plátky sušených jabĺčok, sliviek či hrušiek. Často sa na stromček vešali aj medovníčky, čerstvé jabĺčka a orechy v škrupinách. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia.
Sklenené gule a ich vynález
S rozvojom priemyslu sa objavili aj sklenené ozdoby. V roku 1889 si Francúz Pierre Dupon (Dupont) dal patentovať výrobu najobľúbenejšej ozdoby vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. Vznikali aj sklenené hviezdičky, srdiečka a iné tvary. Vrchol stromčeka tradične zdobil špic alebo malý anjel.
Elektrické osvetlenie a umelé stromčeky
V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Dva dni pred Štedrým dňom, 22. decembra 1882, ho predstavil vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťaze 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. Začiatkom 20. storočia sa už na trhu objavili ozdoby na stromček v rôznych tvaroch, čo umožnilo ešte kreatívnejšie zdobenie.
V 20. storočí sa stali populárnymi aj umelé stromčeky, ktoré mali priniesť komfort a zároveň chrániť životné prostredie. Z Nemecka pochádzajú aj prvé umelé vianočné stromčeky, ktoré sa začali vyrábať v 80. rokoch 19. storočia. Ako materiál sa vtedy používalo husacie perie natreté zelenou farbou. V 30. rokoch minulého storočia sa v USA začali na výrobu neživých vianočných stromčekov používať štetiny, ktoré sa používali aj pri výrobe kief. Hliník a plast sa začali využívať na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia.
Vianočný stromček na Slovensku
Prenikanie tradície na naše územie
Na Slovensko (kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi) začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska. Na územie Uhorska, teda aj na dnešné Slovensko, sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Prvý vianočný stromček sa objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie meštiacke protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské, a rozšíril sa do Prešporku (Bratislavy) a ostatných slovenských miest. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia, na severovýchodné Slovensko ešte neskôr.
Predtým sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi.
Regionálne rozdiely a počiatočné odmietanie
V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané, najmä na strednom a východnom Slovensku, niektorými kňazmi a rodinami, ktorí v ňom videli pohanskú symboliku.
V európskych mestách sa od 19. storočia ujala aj tradícia stavania veľkých vianočných stromov na námestiach. V Bratislave napríklad v roku 1896 na dnešnom Hviezdoslavom námestí postavili strom, ktorý mal aj elektrické osvetlenie.
Vianočné kapre (1988)
Zavesený stromček zo stropu
Jednou z fascinujúcich tradícií bolo zavesenie vianočného stromčeka zo stropu. Naši predkovia ho vešali, pretože ľudia nemali príliš veľa miesta, a takto nikomu nezavadzal. Miestnosť, v ktorej bol stromček umiestnený, bola tou hlavnou, a teda bola zároveň kuchyňou, jedálňou aj obývačkou. Na takýto stromček sa vešali ozdoby z dostupných materiálov, ako sú orechy a jablká.
Darčeky pod stromčekom
Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí ako motiváciu pre deti za dodržiavanie pôstu. Začiatkom 20. storočia sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny. Tradícia dávať darčeky pod vianočný stromček sa plne udomácnila až na začiatku 20. storočia. Predtým boli darčeky často skromnejšie a ich podstata sa líšila od dnešnej. V niektorých oblastiach sa darčeky dávali až na Troch kráľov, čo je 6. januára. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov.
Moderné trendy a návrat k tradíciám
V súčasnosti sa vianočné stromčeky stávajú čoraz viac módnym trendom, menia sa farby a štýly zdobenia. Od prílišného množstva ozdôb na stromčeku sa v každom prípade odporúča upustiť, pretože preplnené stromčeky pôsobia neusporiadane a pohlcujú svetlo zo svetielok. Pre tých, ktorí majú radi obzvlášť náladové osvetlenie, je dobré, ak svetelné reťaze nezavesia len na konce vetiev, ale ich omotajú ďalej vo vnútri okolo kmeňa, čím vznikne mäkké, slávnostné svetlo.
Napriek tomu sa objavuje aj silný trend návratu k tradičným ozdobám. Rodiny sa opäť inšpirujú retro ozdobami z medovníkov, slamy a sušeného ovocia. Obľúbené sú aj netradičné drevené či keramické ozdoby. Vyskúšať možno aj netradičné verzie stromčekov, napríklad biele, ktoré lepšie vyniknú s farebnými svetielkami. Klasické vianočné stromčeky sa často zdobia červenou, zelenou a zlatou farbou, ktoré v obývačke vykúzlia vianočnú náladu. Červená a zlatá symbolizujú teplo a harmóniu.
tags: #vianocny #stromcek #zivotopisy #svtych