História a tradícia vianočného stromčeka

Tradícia vianočného stromčeka je známa na celom svete. Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka si nevieme ani predstaviť a tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru.

Vietne však, ako tradícia vianočného stromčeka vlastne vznikla a kde siahajú korene tejto vianočnej dominanty? Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol spočiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.

Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí.

Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov.

Prenik na Slovensko

Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest.

Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokoch 20. storočia.

V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami.

Vývoj ozdôb a osvetlenia

Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne, no postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes.

V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi.

Kým v minulosti sa na stromčeky v rodinách dávali najmä orechy, jablká či doma vyrobené sladkosti, dnes sú to hlavne sklenené gule a iné ozdoby. V rodinách s deťmi obvykle nechýbajú na vianočnom stromčeku rôzne čokoládové figúrky. Na Slovensku sa často používajú aj ozdoby z prírodných materiálov, napríklad zo slamy, z kukuričného šúpolia, dreva alebo z textilu.

V rodinách, kde nemávajú vianočný stromček, vyzdobujú väčšie či menšie konáre a vetvičky z ihličnatých stromov, ktoré umiestnia do vázy.

Kresťanská symbolika a legendy

Kresťanskú symboliku stále zeleného stromu so sviečkami a červenými jablkami alebo guľami možno interpretovať rôzne. Zeleň bola už v predkresťanskej dobe znamením nádeje na nový život uprostred zimy a kresťanstvo túto symboliku preberá. Vianočný stromček sa však stavia aj na počesť príchodu Spasiteľa, ktorého so zelenými ratolesťami vítali v Jeruzaleme. Červené jabĺčka alebo gule zasa symbolizujú biblický strom života, z ktorého jedli Adam a Eva, hoci to mali zakázané.

So vznikom vianočných stromčekov sa spája viacero legiend. Podľa jednej z nich, v 7. storočí mních z Creditonu, vo vianočnom období prekvapil svojich študentov stromčekom, ktorého obrysy vytvárali symbolický kresťanský trojuholník.

Prvý človek, ktorý ozdobil stromček svetlami bol pravdepodobne Martin Luther (1483-1546). Podľa legendy ho uchvátilo, ako presvitajú hviezdy pomedzi konáre, a preto ihličnatý stromček priniesol domov. Aby vystihol atmosféru hviezdnej noci, zapálil na ňom sviečky.

Kronika mesta Brémy popisuje jedľu vyzdobenú ďatľami, sladkosťami a papierovými ozdobami, ktorú postavili v cechovej budove pre deti remeselníckych majstrov, na Vianoce roku 1570.

Šírenie tradície

Od polovice 18. storočia sa tradícia vianočného stromčeka začala šíriť do bohatých mestských domácností po celej Európe. V 19. storočí sa tento zvyk rozšíril do zámkov vo Francúzsku, Anglicku a na sever Európy. Z Nemecka sa tento zvyk preniesol do Čiech.

Na naše územie sa tento zvyk dostal z oblastí Nemecka a Rakúska až v polovici 19. storočia. Najprv prenikol do šľachtického prostredia a bohatších mestských domov a nakoniec koncom 19. storočia aj do vidieckych oblastí.

Jeho pôvodná úloha nebola estetická. Stromček bol v niektorých oblastiach Slovenska nazývaný aj jezuleň a jeho úlohou bolo zabezpečiť prosperitu do budúceho roka. Aj preto sa na neho pôvodne vešali jabĺčka a slamené ozdoby. Na Severnom a Východnom Slovensku sa umiestňoval v rohu izby na hrade (brvno) nad stolom. Vešali sa na neho ozdoby zhotovené zo slamy a pospájané tak, že spolu vytvárali visiaci slamený vianočný stromček. Hovorilo sa mu Muší raj, kvočka, pavúk alebo polaznik.

Ozdobený vianočný stromček nebol ešte ani začiatkom 20. storočia bežný v každej vidieckej rodine.

Vianočný strom republiky a charitatívna činnosť

Vznik tradície verejného stavania vianočných stromčekov na námestiach je úzko spojený s charitatívnou akciou Vianočný strom republiky. Krátko pred Štedrým dňom ešte v roku 1919 sa vybral spisovateľ a novinár Rudolf Těsnohlídek s priateľmi na prechádzku zasneženým lesom, kde našli opustené dieťa. Tento príbeh podnietil vedenie mesta Brno, aby pred Vianocami urobilo niečo v prospech opustených a chudobných detí. Spisovateľ navrhol postaviť na námestí vianočný strom a usporiadať pri ňom peňažnú zbierku.

Prvý strom darovala Brnu lesná správa v Bíloviciach, kde pohodenú Lidušku našli. Bílovickí lesníci zároveň zorganizovali slávnostnú rozlúčku s vyrúbaným stromom, ktorý vyprevádzali z obce deti i dospelí.

„Všetky zúčastnené brnianske firmy a organizácie poskytovali pritom svoje služby zadarmo,“ tvrdí historička Hana Kraflová z Moravského zemského múzea. Tento scenár sa každoročne opakoval až do konca prvej republiky a preberali ho viaceré mestá v Čechách i na Slovensku. Komercia tam nemala miesto, všetko sa muselo darovať.

Charitatívna akcia mala už v decembri 1924 veľký úspech, výnos zbierky (takmer 70-tisíc korún) umožnil založiť domov pre opustené deti. Funkcionalistickú budovu navrhol - takisto zadarmo - architekt Bohuslav Fuchs. Nazvali ju Dagmar, podľa dánskej kráľovnej.

Tradícia stavania Vianočných stromov republiky na námestiach sa síce po vojne obnovila, ale iba nakrátko. Komunistický režim ju začal spájať s „buržoáznou“, masarykovskou republikou, čiže nevhodnou pre „ľudovú demokraciu“.

V českých krajoch sa pokúsili vzkriesiť Vianočný strom republiky pred Vianocami 1968. Vo viacerých mestách usporiadali pri ňom aj zbierky. Ich výnos potom išiel na výstavbu SOS mestečka pre osirelé deti s náhradnými rodičmi. Po roku 1989 opäť začali stavať vianočné stromy aj v slovenských mestách, ale akcia dostala iný obsah. Spojila sa s komerciou rôzneho druhu. Práve pri týchto stromoch sa na mnohých miestach konajú tradičné vianočné trhy.

Rekordy a súčasnosť

V Nemecku vynašli prvý umelý Vianočný stromček. Zmienky o prvom elektricky osvetlenom stromčeku pochádzajú z roku 1895. Americký oficiálny národný Vianočný stromček od roku 1925 nesie názov “General Grant Tree”. Podľa Guinessovej knihy rekordov, bol najvyšší vianočný stromček vysoký 67,36 m.

V Prahe na Staromestskom námestí spadol 7. decembra 2003 vysvietený 31-metrový strom na stánky vianočného trhu. Zranil štyroch ľudí, anglického turistu ťažko. A v západobelgickom meste Oudenaarde takýto 20-metrový strom pred rokom „zabíjal“. Zomrela jedna žena, ďalší dvaja ľudia utrpeli zranenia.

O dva roky neskôr už v postavenom centre umiestnili ďalší strom, tentoraz už aj s osvetlením. Neskôr sa v Rockfellerovom centre začala nevyhlásená súťaž o najvyšší „stromček“ s najväčším počtom žiaroviek. O 68 rokov tam postavili doteraz najvyšší vianočný strom na svete, meral 100 metrov.

Pre zaujímavosť, prvý vianočný strom na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne postavili až v roku 1982. Stalo sa to za pontifikátu Jána Pavla II. Prvý strom pochádzal z Talianska. Odvtedy sa darovanie vianočného stromu pápežovi stalo cťou pre všetky európske štáty.

Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Klasické vianočné stromčeky ponúkame v rôznych farebných variáciách a niektoré druhy sú doplnené o realistické šišky.

tags: #vianocny #stromcek #vysvieteny