Vôňa Vianoc a dilema výberu
Nič neurobí Vianoce pohodovejšími, ako tie správne vône. Okrem perníkov a iných dobrôt však k sviatkom patrí aj vôňa ihličia. Mnohí z nás si však myslia, že umelý vianočný stromček je ekologickejší, a preto sú o výhody toho živého ochudobnení. Asi dve tretiny z nás si myslia, že umelý stromček je lepší. Nielen z praktických dôvodov, ale častokrát práve kvôli ochrane živých stromčekov, a teda životného prostredia.
Ekologická stopa vianočných stromčekov
Umelé vianočné stromčeky a ich vplyv
Umelé stromčeky sú z plastov, často z PVC, a ich výroba je veľmi energeticky náročná. Z hľadiska ekológie je to veľmi ťažko rozložiteľný odpad, a teda veľká záťaž pre životné prostredie. Aby ste vyrovnali úroveň uhlíkových splodín pri výrobe umelého stromčeka s emisiami splodín pri spaľovaní prírodného, museli by ste mať ten umelý aspoň 20 rokov. Aj umelé stromčeky z PVC sa dajú síce recyklovať, no látky, ktoré sa pri tom uvoľňujú, majú neblahý vplyv na prírodu.
Živé vianočné stromčeky ako udržateľná voľba
Živé stromčeky sa už dávno nevytínajú v bežných lesoch, ale pochádzajú zo špeciálnych lesných škôlok, presne na tento účel. Počas svojho života produkujú kyslík, pomáhajú chrániť pôdu pred eróziou a vytvárajú mikroklímu aj životný priestor pre živočíchov. Kompostovanie je jednoduché - stromček sa bezpečne rozloží. Príkladom môže byť aj stromček na Hviezdoslavovom námestí, ktorý rástol blízko pri rodinnom dome a narúšal základy, musel byť preto vyťatý.
A úplne najlepšou alternatívou sú samozrejme stromčeky, ktoré si ozdobíte doma v záhrade, alebo v kvetináči. Keď si živé stromčeky kúpite od domácich pestovateľov, odpadne tým aj nadmerné znečisťovanie ovzdušia pri ich dovoze zo zahraničia.
Historický vývoj a tradícia vianočného stromčeka
Pôvod tradície
Legenda hovorí, že anglický misionár sv. Bonifác v roku 723 na území dnešného Nemecka stretol pohanov, ako sa márne usilujú sťať dub, ktorý chceli obetovať bohu hromu. Strom sa nepoddal, ani keď sa chopil sekery Bonifác, známy aj ako apoštol Nemecka. Odôvodnil to však tým, že v skutočnosti je ich „svätým stromom“ ihličnatý strom v blízkosti. I keď iné zdroje uvádzajú, že pohania s Bonifácom dub skolili a na jeho mieste vyrástla jedľa.
Za to, že ihličnaté stromy neskôr prenikli aj do domácností Nemcov, môže vraj Martin Luther, nemecký kazateľ a reformátor zo 16. storočia. Vraj sa to stalo takto: Keď sa raz Martin Luther prechádzal okolo domu a rozmýšľal nad kázňou, očarila ho večerná silueta jedličky na pozadí hviezdnej oblohy. Nový symbol Vianoc sa vo Svätej ríši rímskej národa nemeckého, ako sa vtedy dnešné územie Nemecka nazývalo, rýchlo rozšíril. Nemeckí osadníci ho preniesli do USA a postupne si získal popularitu aj vo svete.
No nemalo to celkom hladký priebeh. Navyše táto kresťanská móda v Nemecku skoro spôsobila ekologickú katastrofu. V 20. storočí nemeckí lesníci bili na poplach, pretože ľudia si zvykli v lese odrezať iba hornú časť stromčeka a jeho spodok uschol.
Cesta od peria k plastu: vývoj umelých stromčekov
Prvé umelé vianočné stromčeky sa vyrábali z rôznych materiálov. Nemci ich robili z husacieho peria, Briti z prasacích štetín. V 80. rokoch 20. storočia sa už v Nemecku vyrábali umelé vianočné stromy z husacieho peria zafarbeného na zeleno. Pierka sa pozväzovali pomocou drôtov, aby pripomínali ihličnaté konáre, a pripevnili sa k spojovacím kolíkom, ktoré tvorili trup stromu.
Paradoxne, zdokonalenie umelého stromčeka priniesla 2. svetová vojna. V zbombardovanom Londýne ľudia nemali čas zháňať živé vianočné stromčeky. Britská spoločnosť Addis Housewares Company, známa najmä výrobou kief na čistenie toaliet z prasacích štetín, situáciu využila a do Londýna poslala umelé vianočné stromčeky, ktoré vyrobila na strojoch určených na výrobu štetcov. Mali množstvo výhod: boli pevnejšie než ich predchodcovia, uniesli viac ozdôb, nehrozilo, že vzbĺknu tak ľahko ako páperové „jedličky“ a boli aj trvácne.
V USA sa však nedali zahanbiť. V 60. rokoch minulého storočia vdýchla spoločnosť Aluminium Special Company z mesta Manitowoc vo Wisconsine slávu hliníkovým vianočným stromčekom. Gannon o nich povedal kolegom inžinierom, ktorí vymysleli, ako vyrobiť podobný strom, ale lacnejšie. A tak čoskoro stáli vo výkladoch vedľa masívnych kovových jedličiek za 75 - 85 dolárov konkurenčné stromy za 25 dolárov, ktoré sa navyše dali ľahšie poskladať do škatule. Čoskoro nato sa na trhoch s vianočným tovarom ocitlo niekoľko výrobcov hliníkových stromov. Keďže každý sa snažil o originalitu, boli malé aj veľké, strieborné a všetkých farieb. Dnes sú vzácnou starožitnosťou, ktorú môžete kúpiť na burze za pár stoviek až pár tisíc eur.
Vianočné ihličnany z PVC sa začali objavovať v 40. rokoch 20. storočia, kedy sa plasty uplatňovali už v mnohých oblastiach života. No najviac sa uchytili vianočné stromčeky z polyetylénu a propylénu.
Súčasné trendy a štatistiky
Podľa časopisu TIME sa v roku 1964 predalo v USA 35 percent umelých plastových vianočných stromčekov a 65 percent živých. Avšak v roku 2018 si Američania kúpili 82 percent umelých stromov a iba 18 percent skutočných. Podľa TIME ich Američania kupujú z viacerých dôvodov. Zmena podnebia sťažila rast stromov a počas globálnej ekonomickej krízy v rokoch 2007 - 2009 ich vysadili menej. Keďže vo všeobecnosti stromy rastú 7 až 10 rokov, je ich nedostatok. Pre mladých nie je pestovanie vianočných stromov atraktívne a tí, ktorí sa mu venujú, starnú.
Podľa prieskumu agentúry TNS Slovakia z roku 2016 umelé stromy uprednostňujú aj Slováci. Vo výsledkoch ankety, kde hlasovalo skoro 200 ľudí, 106 uviedlo, že má umelý vianočný stromček a 91 ľuďom doma rozvoniava živý. Zaujímavá bola najmä diskusia pod príspevkom, kde sa viacerí prikláňali k názoru, že umelý stromček je pre životné prostredie lepší, avšak odznelo aj niekoľko argumentov v prospech živého.
Dnes však prevláda názor, že ekologickejšie sú živé stromčeky. Budeme radi, ak vám tento článok pomôže rozhodnúť sa pre stromček šetrnejší k prírode.