Tradícia vianočného stromčeka je známa na celom svete. Dnes si Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka ani nevieme predstaviť a tento tradičný symbol nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru.
Pôvod a staroveká symbolika
Vianočný stromček je ozdobený strom ako jeden zo symbolov Vianoc. Je to novodobá forma prastarého všeľudského symbolu života a prosperity, zelene. Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský, siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám. Už dávno pred kresťanstvom mali vždyzelené rastliny špeciálne miesto v zimných rituáloch. V čase zimného slnovratu, keď dni boli najkratšie a príroda vyzerala mŕtva, si ľudia zdobili svoje príbytky vetvičkami ihličnanov, cezmíny či imela. História vianočných stromčekov siaha až k symbolickému použitiu vždyzelených rastlín v starovekom Egypte a Ríme.
Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu. Pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov, až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. V pohanských kultúrach si cez zimu vystavovali zelené vetvičky ako pripomienku, že jar sa vráti a s ňou aj úroda. Zelený stromček pritom nebol zvolený náhodne; zelená bola a stále je symbolom života. Ihličnany sú zelené aj v čase, keď listnatým stromom zeleň chýba.
Zrodenie tradície v Nemecku
História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka, konkrétne z mesta Brémy. Išlo o jedľu ozdobenú datľami, sladkosťami a papierovými kvetinami, ktorá stála v cechovej budove, kam boli pozvané rodiny miestnych cechových majstrov. Pôvodné vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska.
Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci, keďže Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský. Toto tvrdenie bolo čiastočne založené na pravde; germánske kmene vraj kedysi pri zimnom slnovrate týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Dnes je vysvietený stromček akousi stálicou v našich domácnostiach. No nebolo tomu tak vždy. Tento zvyk začal v 16. storočí teológ Martin Luther, ktorý údajne počas nočnej prechádzky lesom obdivoval svetlo hviezd, ktoré presvitalo cez koruny stromov. Po návrate domov chcel rodine ukázať, čo videl. Svetielka na stromček dnes vešiame aj vďaka teológovi Martinovi Lutherovi.
V 11. storočí sa na mnohých miestach uvádzali chrámové divadelné hry s náboženskou tematikou, ktoré predstavovali pozemský raj, stvorenie prvých ľudí, hriech Evy a Adama a ich následné vyhnanie z raja. Rajský strom ale ostal ako symbol Vianoc, teda symbol príchodu Spasiteľa, ktorý očisťuje ľudstvo z nešťastia spôsobeného práve pri tomto rajskom strome. Kresťanský pôvod má taktiež symbolika sviečok na vianočnom stromčeku.
Šírenie v Európe a vo svete
V 18. a 19. storočí sa vianočný stromček rozšíril aj do iných štátov. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdaňsku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne a v roku 1833 v Ríme. V 19. storočí sa výraznejšie rozšíril takmer do všetkých kresťanských štátov sveta. Keď sa nemecký princ Albert oženil s anglickou kráľovnou Viktóriou, priniesol tento zvyk na kráľovský dvor. Na obrázku, ktorý navždy zmenil sviatky v celej krajine, bola vyobrazená kráľovská rodina pri bohato ozdobenom vianočnom stromčeku. V Spojenom kráľovstve mala v 19. storočí na popularizáciu vianočného stromčeka veľký vplyv britská kráľovná Viktória a princ Albert, ktorý pochádzal z Nemecka, a práve on dal v roku 1846 postaviť vyzdobený strom v kráľovskej rezidencii vo Windsore.
Prvá zmienka o vianočnom stromčeku sa v Spojených štátoch amerických (USA) objavila v roku 1832 v Pensylvánii. V európskych mestách sa od 19. storočia ujala aj tradícia stavania veľkých vianočných stromov na námestiach. V Bratislave napríklad v roku 1896 na dnešnom Hviezdoslavom námestí postavili strom, ktorý mal aj elektrické osvetlenie.
Vianočný stromček na území Uhorska a Slovenska
Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny.
Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až v medzivojnovom období. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Miestnosť, v ktorej bol stromček umiestnený, bola tou hlavnou, a teda bola zároveň kuchyňou, jedálňou aj obývačkou. Kedysi visel zo stropu, pretože ľudia nemali príliš veľa miesta, a takto nikomu nezavadzal.
Evolúcia výzdoby
Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne. Stromčeky pôvodne neboli ozdobované vôbec, ale postupne sa začali ozdobovať ozdobami zo slamy, pretože tú mali ľudia po ruke. V ľudovom prostredí sa dávalo na stromček vždy to, čo mali ľudia po ruke. Buď to boli živé jabĺčka, orechy, alebo potom sa ako sladkosť vo veľkej miere používalo sušené ovocie, ako jablká, slivky a hrušky. Časť z úrody ovocia si ľudia vysušili už počas jesene a zimy a časť z toho sa použilo ako ozdoby na stromček. Neskôr to boli medovníčky a doma vyrábané a balené salónky.
Stromčeky sa zdobili iba sviečkami, neskôr papierovými ozdobami, ozdobami zo skla, ozdobami zo sušeného ovocia či orechov. Postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Prvé verejné elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa však objavilo pred 142 rokmi v USA. Dva dni pred Štedrým dňom, 22. decembra 1882, ho predstavil vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťaze 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes.
V roku 1889 si Francúz Pierre Dupon dal patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. Začiatkom 20. storočia sa už na trhu objavili ozdoby na stromček v rôznych tvaroch. Dnes je zdobenie často rodinnou udalosťou. Mimo sviečok a iných svetielok sú to hlavne vianočné gule, ktoré nahradili jablká, rôzne trblietka, no badať opäť trend vracania sa k slameným a dreveným prvkom. Objavujú sa aj dnes medovníky, a od socializmu sú populárne salónky, sety čokoládových salóniek, alebo rôzne figúrky. Slovensko má významný podnik s medzinárodným úspechom v rámci výroby vianočných ozdôb v podobe podniku Okrasa v Čadci, odkiaľ pochádzajú mnohé vianočné ozdoby za niekoľko desaťročí.
Typy vianočných stromčekov a ich voľba
Mnohí si každoročne kladú otázku, či nenastala vhodná chvíľa na obmenu stromčeka. Či už zaobstarať si živý vianočný stromček, alebo naopak umelý? Na Slovensku používame stromčeky umelé aj živé. Každý si tak vyberie podľa vkusu a svojich možností.
Živý vianočný stromček
Živý vianočný stromček je pre mnohých jasná voľba pre jeho vôňu, pocit a tradíciu. Každý kus je originál. Stromčeky sa nerúbu v chránených lesoch. Pestujú sa na špecializovaných farmách a plantážach (často na pôde nevhodnej pre iné plodiny). Sú to "vianočné polia", presne ako polia s pšenicou či kukuricou. Sú 100% biologicky rozložiteľné, po Vianociach sa stromček vráti do prírodného cyklu. Keď sa povie "živý stromček", nie je to len jeden druh. Rozdiely sú obrovské - vo vôni, trvácnosti, tvare aj v tom, ako pichajú. Najpredávanejšie typy sú:
- Jedľa kaukazská: Bezkonkurenčne najpredávanejší a najobľúbenejší stromček posledných rokov. Ihličie je sýto zelené, lesklé, mäkké a takmer vôbec neopadáva. Aj keď vyschne, ihličie zostane na vetvičke. Má krásny, hustý, pravidelný tvar. Má však menej výraznú "vianočnú" vôňu.
- Smrek pichľavý (Strieborná jedlička): Má nádhernú, hustú korunu a ihličie s modro-strieborným nádychom, ktoré úžasne vyzerá s ozdobami. Má príjemnú živicovú vôňu. Je potrebné dať si pozor, pretože naozaj pichá.
- Smrek obyčajný: Stromček nášho detstva. Nič nevoňia viac vianočne ako smrek obyčajný. Jeho prenikavá, svieža, živicová aróma okamžite zaplní byt. Opadáva však rýchlo a výdatne v teplej miestnosti.
- Borovica: Má krásne, dlhé ihličie a zaujímavý, často redší a "vzdušnejší" tvar, ktorý dá vyniknúť ozdobám. Ihličie drží veľmi dobre, podobne ako jedľa.
Starostlivosť o rezaný vianočný stromček
Pre udržanie dlhšej čerstvosti rezaného stromčeka je kľúčová kvalita, čerstvo rezané vetvičky a pružnosť. Aklimatizácia je dôležitá - stromček by mal prejsť z mrazu postupne do tepla obývačky. Pred osadením do stojana je potrebné urobiť čerstvý rez z kmeňa (2-3 cm), aby mohol piť vodu. Voda je absolútne kľúčová - stojan by mal umožňovať dolievanie vody a prvé dni dokáže veľký stromček vypiť aj 2-3 litre vody denne. Dôležité je, aby nádobka v stojane nikdy nevyschla. Mýty o pridávaní cukru, medu, Sprite, aspirínu, bielidla alebo vodky do vody sú zavádzajúce a môžu stromčeku skôr uškodiť.
3 tipy na starostlivosť o živý vianočný stromček
Umelý vianočný stromček
Umelý vianočný stromček vyrobený z kvalitných materiálov poslúži desiatky rokov, je vždy pripravený na použitie a dá sa jednoducho prispôsobiť do akéhokoľvek priestoru. Umelý stromček je ropný produkt. Väčšina umelých stromčekov sa vyrába z PVC (polyvinylchlorid) a kovu, zvyčajne v Ázii. Predstavujú aj problém s odpadom, pretože sú v podstate kus plastu, ktorý sa v prírode nikdy nerozloží. Štúdie ukázali, že aby sa ekologická stopa umelého stromčeka vyrovnala každoročnej kúpe živého, museli by ste ten istý umelý stromček používať minimálne 15 až 20 rokov. Z Nemecka pochádzajú aj prvé umelé vianočné stromčeky. Začali sa vyrábať v 80. rokoch 19. storočia. Ako materiál sa vtedy používalo husacie perie natreté zelenou farbou. V 30. rokoch minulého storočia sa v USA začali na výrobu neživých vianočných stromčekov používať štetiny, ktoré sa používali aj pri výrobe kief. Hliník a plast sa začali využívať na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia.
Vianočný stromček v kvetináči
Vianočný stromček v kvetináči nie je izbová rastlina, je to vonkajší ihličnan, ktorý potrebuje zimný spánok. Potrebuje extrémne pomalú aklimatizáciu - z vonku do garáže (pár dní), z garáže do chladnej chodby (pár dní). Maximum 7-10 dní v teple. Ak začne rašiť nové, svetlozelené výhonky, je zle. V teple ho treba polievať, substrát nesmie preschnúť. Po Vianociach musí ísť tou istou cestou späť.
Rady a tipy pred kúpou a po nej
- Ak kupujete jedľu kaukazskú alebo borovicu, môžete pokojne už začiatkom decembra.
- Ak kupujete smrek (obyčajný alebo pichľavý), s kúpou počkajte, sú náchylnejšie na opadávanie.
- Stabilita: Základom je kvalitný, ťažký stojan.
- Svetielka: Pravidelne kontrolujte káble na svetielkach na stromček.
- Jedovatosť: Ihličie väčšiny stromčekov (jedľa, smrek, borovica) nie je prudko jedovaté, ale pri požití môže spôsobiť zažívacie ťažkosti. Väčším rizikom je, že ostré ihličie môže mechanicky poškodiť tráviaci trakt zvieraťa.
- Hmyz: Je normálne, že stromček rástol vonku a môže obsahovať drobný hmyz. Nie je nebezpečný a nezačne napádať nábytok. Nepoužívajte insekticídy.
- Likvidácia: Väčšina miest organizuje centrálny zber stromčekov. Ak máte drvič záhradného odpadu, môžete si stromček sami zoštiepkovať.
Význam a miesto v súčasnosti
Začiatkom 20. storočia sa pod stromčekom začali objavovať aj darčeky pre členov rodiny. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov, čo je 6. januára. Tradícia vianočného stromčeka je symbolom života, ktorý pretrváva aj v najtuhšej zime. Dnes ho zdobia aj ateisti, výnimku tvoria iba Svedkovia Jehovovi, ktorí neuznávajú žiadne sviatky.