Bruselská radnica potvrdila, že vianočný stromček na námestí Grand Place v Bruseli bude pochádzať zo Slovenska. Tento dar, ktorý symbolizuje slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie, sa stal kľúčovým prvkom tohtoročných vianočných osláv v belgickej metropole, tradične nazývaných „Zimné radosti“.
Iniciatíva a symbolika
Myšlienka darovať vianočný stromček zohrávajúci úlohu symbolu predsedníctva Slovenska v Rade EÚ pochádza od slovenského veľvyslanca v Belgickom kráľovstve, Stanislava Valla. S touto iniciatívou oslovil bruselskú radnicu už začiatkom leta. Veľvyslanec Vallo informoval, že strom sa podarilo zabezpečiť vďaka aktívnej podpore zo strany Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Primátor Bruselu Yvan Mayeur na tlačovej konferencii zameranej na priebeh vianočných sviatkov v hlavnom meste Belgicka oznámil, že Grand Place bude zdobiť vianočný stromček zo Slovenska, na pripomenutie slovenského predsedníctva v Rade EÚ. „Slovensko má krásne lesy aj krásne stromy, ktorými sa nepochybne môžeme pochváliť aj v zahraničí,“ uviedla ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná. Dodala, že je pre Slovensko „veľkou cťou“, že bruselské hlavné námestie bude zdobiť práve nádherná jedľa zo Slovenska.
Pre veľvyslanca Valla to nebol prvý podobný počin, keďže v decembri 1994 pomáhal s dovozom vianočného stromu z Oravy na Svätopeterské námestie vo Vatikáne. Tento dar je prezentovaný ako znak úspešného zakončenia slovenského predsedníctva.
Výber a pôvod stromu
Na reprezentáciu Slovenska bola vybratá jedľa obrovská (Abies grandis) z Horných Orešian v okrese Trnava. Podľa generálneho riaditeľa Lesov SR Mariána Staníka bolo vytypovaných niekoľko desiatok stromov. Do finále sa dostali dva, pričom voľba napokon padla na 35-ročnú jedľu z Horných Orešian.
Jedľa, ktorú darovala rodina Horváthovcov z Horných Orešian, rástla v blízkosti ich rodinného domu. Strom, pôvodne vysadený v roku 1980 miestnym lesníkom pri bývalej materskej škole, dosiahol výšku takmer 22 metrov (konkrétne 21,5 metra) a pre obyvateľov už predstavoval hrozbu pre statiku budovy a bezpečnosť ľudí. Marián Horváth poznamenal, že tento druh jedle sa v Malých Karpatoch vyskytuje veľmi zriedkavo, hoci dorastá až do výšky 40 - 50 metrov.
Marián Staník vyzdvihol kvality vybranej jedle: „Má dobrý tvar, má mohutnú korunu. Požadovanú výšku a bude dobrým symbolom slovenských Vianoc v Bruseli.“ Výber stromu trval niekoľko mesiacov. Starostka Horných Orešian Jarmila Petrovičová vyjadrila ľútosť nad odchodom krásneho stromu z obce, no zároveň radosť z jeho významnej úlohy v Bruseli.
Náročný proces prípravy a transportu
Príprava stromu na transport z Horných Orešian do Bruselu bola zložitá a trvala viac ako štyri hodiny. Celá akcia začala ukotvením vysokozdvižnej plošiny a žeriava, upevnením gurtní o kmeň stromu a dopnutím lana. Následne prebehla samotná stínka, prenos odrezaného stromu, obalenie, spúšťanie do vertikálnej polohy a naloženie na trajler.
Skúsený pilčík Marek Gama si s mohutným stromom poradil za štyri minúty. Následné nakladanie žeriavom na náves a sťahovanie konárov však trvalo niekoľko hodín. Kľúčovou podmienkou pre prepravu bolo stiahnutie koruny stromu na priemer najviac 3,2 metra.
Organizáciu prepravy nadrozmerného nákladu sponzorsky zabezpečili firmy LVD, LBT Trans a Universal Transport. Konkrétne belgická spoločnosť LVD pôsobiaca v Tornali oslovila prepravnú spoločnosť, ktorú vedie Ladislav Belica. Miroslav Poliak, zástupca generálneho riaditeľa belgickej firmy LVD Slovensko, uviedol: „Slovensko prináša Vianoce do Bruselu.“ Cesta dlhá vyše 1300 km viedla cez Českú republiku a Nemecko, pričom preprava prebiehala najmä v noci. Jiŕí Tůma z prepravnej spoločnosti spresnil, že trasa viedla cez Bratislavu, Brno, Prahu a Plzeň do Rozvadova, a potom cez Nemecko do Belgicka.
Transport nadrozmerného nákladu sprevádzali obavy. Ladislav Belica priznal: „Bola tam možnosť, že sa strom začne lámať. Tuhla nielen živica v strome, ale aj krv v našich žilách, či to stromček prežije.“
Inštalácia a slávnostné rozsvietenie
Na Hlavné námestie Grand Place do Bruselu sa strom dostal 17. novembra, umiestnili ho skoro ráno medzi 05:00 a 06:00 h, keď v meste ešte nebola intenzívna cestná premávka. Predstavitelia bruselskej radnice boli v pohotovosti už od štvrtej hodiny ráno, aby mohli navigovať kamión zo Slovenska.
Slávnostné rozsvietenie vianočného stromčeka bolo naplánované na večer 25. novembra. Týmto aktom sa oficiálne začali vianočné slávnosti v Bruseli, ktoré každoročne prilákajú asi dva milióny ľudí. Slávnostné rozsvietenie zabezpečil starosta Bruselu Yvan Mayeur, ktorý sa verejne poďakoval Slovensku za „prekrásny stromček“. Medzi prítomnými mali byť aj šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák a ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.
Výzdoba stromu a jeho nasvietenie sa na obdobie piatich týždňov stalo súčasťou svetelno-hudobnej šou, ktorá mala názov „Stratený v Bruseli“.
Na Hlavnom námestí rozsvietili vianočný stromček
Historický kontext a reakcie
Centrum Bruselu počas vianočných sviatkov zvyčajne zdobí stromček z pohoria Ardeny na juhu Belgicka. Mesto sa však nebráni ani darom z iných krajín, čo dokazuje aj strom z Lotyšska v decembri 2014, ktorý predznamenal lotyšské predsedníctvo v Rade EÚ.
V období pred inštaláciou slovenského stromu sa objavili aj diskusie o alternatívnych vianočných inštaláciách. Niektorí kritici obviňovali oficiálnych činiteľov, že sa zo strachu, aby neurazili iné ako kresťanské obyvateľstvo, rozhodli nahradiť tradičný strom napríklad „zhlukom kociek“. Bruselčan Erik Maxwell pre BBC vyjadril preferenciu pre tradičný strom: „Stromček je na Vianoce a pre kresťanov, ale v súčasnosti tu v Bruseli máme veľa moslimov. A tak aby sa vyhli diskusiám, jednoducho nahradili stromček zhlukom kociek! Ja som tradičnejší, dávam prednosť bežnému stromčeku.“ Napriek týmto obavám a diskusiám však nakoniec bruselské námestie ozdobila tradičná jedľa, darovaná Slovenskou republikou.