Pojem koleda v sebe nesie nielen radosť vianočných sviatkov, ale aj hlboký duchovný význam putovania a posolstva, ktoré sa šíri aj tými najnáročnejšími cestami, symbolizovanými púšťou a skalami. Tento článok skúma rozmanité aspekty tohto spojenia - od žánrových charakteristík kolied, cez skutočné púte a misie, až po symboliku vianočného príbehu a pôstnej cesty.
Koleda ako žáner a tradícia
Koleda je osobitný piesňový žáner viažúci sa k Vianociam a vianočnému obdobiu. Stojí „na rozhraní ľudovej, poloľudovej a umeleckej, ale i duchovnej alebo svetskej piesne“. V koledách sa prelínajú kresťanské a ľudové (typicky pastierske) motívy, pričom spravidla prevládajú témy narodenia Ježiška v chudobnej maštali, zvestovania radostnej správy pastierom, príprava pastierov na cestu do Betlehema či chystanie darov Ježiškovi. V niektorých koledách sa objavujú žartovné a parodické prvky, typicky žiadanie odmeny za koledovanie.
U kresťanov byzantskej tradície (gréckokatolíkov a pravoslávnych kresťanov) dominuje kult Bohorodičky a pastorálne koledy sú tu ojedinelé. U iných (východných) Slovanov sú bežné aj novoročné koledy či obchôdzkové ľúbostné piesne. Čiastočne odlišnú podobu majú koledy v anglo-americkom prostredí. Výrazný vplyv na podobu kolied v kontinentálnom prostredí (najmä umelých) mala Katolícka cirkev, keďže tvorili súčasť kalendárnych obradových piesní. Samotný termín koleda má však staršiu (predkresťanskú) tradíciu.
Koledy sú charakteristické pre takmer celé európske kresťanské prostredie, kde sa šírili už od stredoveku. Na Slovensku sú v dnešnej podobe známe od 17. storočia. Koledy bývajú označované aj ako „migrujúci žáner“, respektíve „putujúce piesne“, pretože putovali (často ústnym podaním) z miesta na miesto v podobe textov a melódií. Vplyv na ich šírenie mali kňazi, cirkevné rády (osobitne františkáni), hudobní rektori, ale aj pastieri, mestská či dedinská chudoba, ale aj Cigáni či baníci. Príkladom je ľudová pastorálna koleda, terckvinttonálna v rozsahu kvinty s motívmi uspávanky z Riečnice, okres Čadca.
Spievanie kolied sa spája s koledovaním: obradnou obchôdzkou, kedysi najmä mládencov, dnes zvyčajne skôr detí, ktoré od Štedrého večera (24. december) do sviatku Zjavenia Pána (6. január) chodia po domoch a spievajú koledy či vinšujú rodine zdravie, šťastie a hojnosť. Koledovanie býva spojené tiež s betlehemskými hrami a betlehemcami. Slovenské ľudové koledy spravidla nemajú refrén. Naopak u Ukrajincov, Bielorusov či Poliakov sú ľudové koledové piesne s refrénom častejšie a dokonca sa delia do žánrov: koljadky, ovseni, ščedrovky. Refrény, ktoré majú podobu pokriku (napr. Hej, koleda!, Na ten Nový rok! či Oj daj Bože!) predstavovali pôvodne akési magické formuly a patria k najstarším častiam kolied. V hudobnej zložke kolied „prevládajú jednoduché harmonické melódie staršieho typu v rozsahu sexty až oktávy, ale vyskytujú sa aj archaické recitatívne nápevy a najmä kvinttonálna a kvintakordálna melodika. Veľký počet starších slovenských vianočných piesní a kolied zachytil v 60. rokoch 19. storočia Andrej Kmeť.
Duchovné putovanie Svätou zemou: Skaly a púšte
Putovanie v Piatom Evanjeliu - vo Svätej zemi, ktoré zorganizovalo Spoločenstvo rodičov a priateľov Komunity Cenacolo, bolo hlbokou duchovnou cestou. Biblista, otec Anton, povzbudil účastníkov k neustálemu čítaniu Biblie, ktorú treba čítať ako list Otca synovi - ako návod na používanie daru, ktorým je život.
Zastavenia na ceste viery
- Začiatok v Cenacolum: Putovanie sa symbolicky začalo vo Večeradle (Cenacolum).
- Cez väzenie Krista po Olivovú horu: Cesta viedla cez pripomenutie posledného starozákonného proroka Zachariáša pri jeho hrobe, autentické miesto väznenia Krista pri jeho súdení a odsúdení, kaplnku Slzy. Prvý deň sa zakončil na Olivovej hore, pri Skale agónie, kde boli rozjímané témy bolesti, úzkosti, utrpenia a prosby.
- Betánia a Kláštor sv. Juraja: Druhý deň sa začal v Betánii - v Dome vzkriesenia Lazára, s rozjímaním nad pravdou, že „Boh dopúšťa utrpenie, aby bol následne oslávený“. Pri pohľade na najstarší kláštor v Izraeli - Kláštor sv. Juraja, otec Anton vysvetlil žalm „Pán je môj pastier, nič mi nechýba...“
- Jeruzalem a Kalvária: Následujúci deň bolo putovanie v Jeruzaleme po „Via dolorosa“ v modlitbe a rozjímaní krížovej cesty. V Bazilike Božieho hrobu sa každý dotkol zeme, kde pri päte kríža stekala Ježišova krv a rozjímal pri autentickej puknutej skale Kalvárie.
- Betlehem a Nazaret: Popoludní sa putujúci vrátili do Betlehema. V jaskyni mlieka mohli rozjímať o dare života. Záver dňa strávili v Bazilike Narodenia. Zavčasu ráno nasledujúci deň sa odchádzalo do Nazareta.
- Vrch Karmel a Tábor: Cestou sa zastavili na vrchu Karmel, kde sa v starom zákone odohral boj Eliáša o vieru v pravého Boha, pripomínajúc, že „S Bohom neexistuje prehra“. Potom nasledoval Tábor - vrch Premenenia.
- Kána, Jordán a Kafarnaum: Putovanie pokračovalo do Kány, kde si manželské páry obnovovali sľuby. Ďalší deň sa začal pri prameňoch Jordánu, ktoré vyvierajú spod mohutnej skaly, ktorá je prísľubom pevnosti Cirkvi, Petra ako skaly. Následujúce ráno sa vrátili do Kafarnaumu, kde otec Anton učil pri synagóge a Petrovom dome, kde účinkoval Ježiš.
Misia v púšti: Príklad Komunity Cenacolo
Komunita Cenacolo je príkladom, ako viera a posolstvo (koleda) prekonávajú výzvy, dokonca aj v doslovných púštnych podmienkach. V roku 2017 sa slávilo prvé narodeniny domu na púšti v Supe v Perú. Susedia, rehoľné sestry a priatelia naplnili dom, spoločne slávili sv. omšu. Otec Carlos poďakoval za prítomnosť komunity na tomto mieste a za príklad viery, ktorý chlapci dávajú prostredníctvom obetavej práce a intenzívnej modlitby. Po slávnostnom obede nasledovalo predstavenie „tanec masiek“ a svedectvá chalanov z Perú, ktorí vstúpili do komunity. Jeden z nich povedal: „dnes mám Pána Boha, takže mám všetko.“ Táto púšť už kvitne spoločne so životmi členov komunity.
Prostredie v menšom komunitnom dome je vždy príjemné, cítiť v ňom teplo rodiny, ktoré zohrieva srdce a v tom istom čase žiada byť lepšími medzi sebou, prijímať sa takých akí sme, pomáhať si. Vernosť a vytrvalosť v priateľstve sú kľúčové, aby tento projekt rástol a dal možnosť Pánovi spasiť mnohé životy. Chalani klopú na dvere, čo je znakom, že Pán chcel komunitu práve na tomto mieste.
Vysielanie misionárov
Komunita Cenacolo pravidelne vysiela nových misionárov do misií v Latinskej Amerike (Perú, Brazília, Argentína). Požehnanie týchto mladých ľudí, ktorí sa vydávajú do sveta s krížom, je dôležitým momentom, ktorý svedčí o sile ich „áno“ životu a povolaniu. Toto misionárske poslanie je ďalším prejavom „koledy“, šírenia radostnej zvesti, často cez ťažké, „púštne“ podmienky.
Vianočné posolstvo: Príbeh hľadania zmyslu
Vianočné sviatky sú časom radosti, pokoja a vzájomného porozumenia. Neodmysliteľnou súčasťou sú vianočné vystúpenia, ktoré prinášajú do sŕdc ľudí posolstvo Vianoc. Príbeh troch detí, ktoré nájdu pravý zmysel Vianoc, je srdcom takéhoto predstavenia.
Vianočný príbeh a jeho hlboký význam
Dejstvo sa začína v kostole, kde je tma a osvetlené sú len jasličky. Do kostola vchádzajú deti - Katka, Janko a Evka, ktoré sú zvedavé na vzhľad kostola, ale na Vianoce pozerajú primárne cez optiku darčekov a rozprávok v televízii. Stretávajú Ľubu, ktorá im začne rozprávať o skutočnom význame Vianoc, o narodení Ježiška a o Božej láske.
Ľuba vysvetľuje, že na začiatku bol iba Boh, ktorý stvoril krásny svet a ľudí, aby im mohol dávať svoju lásku. Ľudia však jeho priateľstvo pokazili neposlušnosťou. Boh sľúbil ľuďom, že im pošle svojho Syna, aby im vrátil stratené priateľstvo a urobil ich šťastnými. Ľudia na sľúbeného Vykupiteľa dlho čakali, túžili po ňom, čo vyjadrujú básne o príchode Spasiteľa, ktorý „púšte rozzelení“ a „srdcia zmení“.
Mária, vyvolená matka, prežívala v srdci veľkú radosť a šla sa podeliť so svojou tetou Alžbetou. „Cez hory júdske ponáhľa sa Panna, v jej lone spása ešte tíško spí.“ Potom sa stala manželkou Jozefa, tesára z Nazareta. Keď prišiel cisárov rozkaz sčítať ľudí, Jozef s Máriou putovali do Betlehema. Mária sa pýta: „Len, či nájdeme niekoho kto by nás na noc prichýlil?“, a Jozef odpovedá, že Pán Boh im pomôže nájsť skromný príbytok, lebo „nič sa nedeje bez jeho svätej vôle.“
Mesto bolo plné ľudí a Jozef s Máriou si nenašli miesto v hostinci. Nakoniec Jozef našiel chudobnú maštaľ za mestom a tam sa s Máriou uchýlili na noc. Deti súcitia s Ježiškom, že mu musela byť v maštali zima. Ľuba vysvetľuje, že ľudia si predstavovali Vykupiteľa s veľkou parádou, mocného a bohatého, no Boh to naplánoval inak: „Boh si však cení čisté srdce, chudobu, pokoru, lásku, poslušnosť.“
Biblia pre najmenších - Narodil sa Ježiš
Svedkovia a dary
Aj napriek chudobnému narodeniu sa našli tí, ktorí prišli Ježiškovi pokloniť a priniesli mu dary. Traja králi prišli z veľkej diaľky, vedení hviezdou, ktorá „vyšla z diaľav do sveta“. Priniesli vzácne dary a poklonili sa dieťaťu - Mesiášovi. Okrem kráľov prišli aj pastieri, ktorí pásli ovce neďaleko Betlehema. Anjel Boží im zvestoval narodenie Spasiteľa a oni, zobudení zo spánku, sa ponáhľali k maštaľke s chudobnými, no úprimnými darmi. Anjel im hovorí: „Chudobné je, preto dary všetci svoje neste mu!“
Pastieri prinášajú jabĺčka, syr a ovečku, symboly ich jednoduchého života, s prianím, aby Ježišova láska pôsobila v srdciach. Deti v hre sa učia, že najväčšou radosťou pre Ježiška je, ak mu dajú svoje srdiečka a budú dobrí. Ježiš je živý aj teraz a jeho lásku môžeme prežívať každý deň.
Nová hviezda žiarila na oblohe, ale „ktože hľadel na oblohu?“ Jozef s Máriou hľadajú útočisko v modernom meste, no narážajú na chlad a nezáujem. Jozef lamentuje: „V celom tom obrovskom meste som nenašiel ani najmenšiu stajničku.“ Dnešní ľudia sú zaneprázdnení a „mnohí nás už nepotrebujú! Veď čo my im môžeme dať? Mier, pokoj, radosť...“
Ježiš, z pozadia, deťom odpovedá: „Prišiel som k vám, keď nadišla plnosť času. Poslal ma Otec. Už od počiatku vám sľúbil, že prídem, že budem mať Matku, že sa narodím v Betleheme v meste chleba. Prišiel som medzi svojich, ale neprijali ma.“ Objasňuje, že jeho skromné narodenie bolo zámerné, aby ukázal, že „chcem, aby bol blahoslavený ten kto hoci nevidel - uveril.“
Deti, Janko, Katka a Evka, nakoniec chápu, že Ježišovo narodenie v chudobe a pokore bolo presne tak, ako to chcel Boh. Ďakujú za jeho lásku, za to, že sa narodil v ich srdciach, a prosia za všetkých, ktorí jeho lásku ešte nepocítili. „Malý Ježiš sa zachvel! Aj slzička sa mu skotúľala po tváričke. Moje Dieťatko chce zem! Ona mu patrí! Pre ňu sa narodil, pre ňu zomrel...“
Pôstna cesta: Štyridsať dní v púšti a Krížová cesta
Pôst - doba svätopostná je pohyblivé obdobie, ktoré sa riadi dátumom Veľkej Noci. Trvá 40 dní (nerátajúc 6 nedieľ), podľa počtu dní Ježišovho postu na púšti. Štyridsiatka je podľa sv. Augustína číslo dokonalej blaženosti. Prvý deň pôstnej doby je Popelečná streda (dies cinerum = deň popola/cinis), zavedená v 6. storočí. Je dňom prísneho postu újmy a od mäsa.
Pôstne zvyky a symbolika
Fialová farba postu je symbolom duchovnej obnovy, pokánia, obrátenia, sebaovládania a vážnosti pôstnej doby. Zvyky spojené s pôstom pochádzajú zo Starého zákona a boli prenesené aj do kresťanstva. Zmyslom postu nie je hladovanie, ale sebaovládanie a zdržanlivosť, vytváranie priestoru pre myšlienky na Boha, pre dobré skutky a zpytovanie duše. Veriaci by sa mal odrieknuť niečoho príjemného, nielen jedla, ale aj zábavy.
Krížová cesta vznikla na začiatku stredoveku. Od 4. storočia ňou chodili jednotliví pútnici, neskôr sa pridávali ďalší veriaci. Františkáni, usídlení vo Svätej zemi, chodili od 14. storočia každý rok dve cesty s pobožnosťou. Od roku 1458 je známa len jedna pobožnosť pod názvom Krížová cesta od Piláta na Golgotu. Pre tých, ktorí nemohli navštíviť sväté miesta v Jeruzaleme, sa od 15. storočia pripomínala Krížová cesta aj mimo Jeruzalema. V 17. storočí sa ustálil počet 14 zastavení. Zastavenia (kaplnky) Krížovej cesty vznikali v kostoloch, ale aj v prírode, kde viedli na najbližší kopec. Ten dostal názov Kalvária, aby pripomínal Kalváriu - Golgotu v Jeruzaleme. Pri Krížovej ceste si človek môže uvedomiť, že Krista zraňujú naše hriechy a že nám Ježiš rozumie v našich bolestiach.
Sväty týždeň a jeho význam
Svätý týždeň je posledných sedem dní pôstu. Kvetná nedeľa je prvý deň Sväty týždňa. Zelený štvrtok pripomína ustanovenie Eucharistie a kňazstva. Po speve Gloria utíchnu organy a zvony „odletia do Ríma“. Na Zelený štvrtok sa pripomína Judášova zrada a následné zajatie Ježiša v Getsemanskej záhrade na Olivetskej hore. Ježišovo večeřadlo v Jeruzaleme, kde sa konala Posledná večera, je dodnes miestom hlbokého duchovného významu.
Veľký piatok je dňom smútku a prísneho postu, pripomínajúci ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V tento deň sa v rímskokatolíckej cirkvi nekoná svätá omša, ale veľkopiatočné obrady. Červená farba symbolizuje Ježišovu preliatu krv. Kresťania veria, že Kristus zostúpil do predpeklia, aby oznámil dušiam starozákonných spravodlivých, že ich vykúpil. Pôstna cesta, rovnako ako putovanie púšťou a skalami, je cestou transformácie a hlbokého duchovného poznania.