Zdobenie vianočného stromčeka je jedným z najkrajších a najtradičnejších prvkov vianočných sviatkov, ktorý spája generácie a kultúry po celom svete. Vianočný stromček, ktorý symbolizuje teplo, rodinnú pohodu a sviatočnú atmosféru, je neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Jeho história siaha hlboko do minulosti a odráža vývoj ľudových zvykov, náboženských tradícií a spoločenských zmien.
Pôvod a symbolika vianočného stromčeka
Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol spočiatku vôbec spojený s kresťanstvom. História zdobenia stromčeka siaha až do dávnej minulosti a odráža bohaté kultúrne vplyvy a vianočné tradície. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Zeleň vianočného stromčeka sa stala novodobou formou symbolu života a prosperity.
Od pohanských rituálov k ranému kresťanstvu
Pohanské národy oslavovali obdobie zimného slnovratu rôzne. Verilo sa, že sa otvára zem a zlé magické sily môžu prísť na pozemský svet. Slávilo sa spevom, zapaľovaním ohňov, chystaním dobrého jedla a zdobením stromčeka, prípadne vetví jedlými dobrotami, aby sa duchovia nasýtili a obydlia nechali na pokoji. Zvyk zdobenia zelene bol rozšírený už v starovekom Egypte a antickom Ríme. V slovanských kultúrach zelená farba predstavovala život a vitalitu, čo bolo obzvlášť dôležité v zime, keď ostatné stromy strácali listy.
Slovania počas zimného slnovratu, ktorý symbolizoval kult slnka, teplo a radosť, zdobili svoje príbytky ihličnatými vetvičkami, šiškami a sviečkami. Tieto dekorácie mali chrániť pred zlými duchmi a chorobami. Podobné zvyky existovali aj v Rímskej ríši počas sviatkov Saturnálií. S príchodom kresťanstva boli staré zvyky spojené s obdobím zimných slnovratov často integrované do kresťanských sviatkov. Strom sa stal symbolom vďaka stromu poznania v raji a zdobenie stromu bolo vnímané ako odkaz na Kristovo vykúpenie.
Vznik tradície v Nemecku
Novodobá história zdobenia vianočného stromu siaha až do 16. storočia v Nemecku, kde sa po prvýkrát objavujú záznamy o ozdobených stromčekoch počas vianočných sviatkov. Počiatky vianočného stromčeka nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka.
Jedna z prvých oficiálnych zmienok o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z nemeckého mesta Brémy. Išlo o jedľu ozdobenú datľami, sladkosťami a papierovými kvetinami. Stála v cechovej budove, kam boli pozvané rodiny miestnych cechových majstrov. O protestantskom pôvode ozdobeného, v tomto prípade osvetleného stromčeka, rozpráva aj legenda súvisiaca s nemeckým cirkevným reformátorom Martinom Lutherom. Ten podľa príbehu údajne ako prvý dal na stromček zapálené sviečky, ktorých svetlo malo symbolizovať narodenie Ježiša Krista.
Šírenie tradície v Európe a vo svete
V 17. a 18. storočí sa tradícia začala šíriť po Európe. Do súkromných domov začal vianočný stromček prenikať približne v polovici 17. storočia, ako prví ho mali vysokí štátni úradníci a mešťania. V 18. storočí sa zvyk rozšíril najmä vďaka panovníckym rodom stredoeurópskej šľachty, ktorí si ho prisvojili. V aristokratických domácnostiach, ktoré rady nasledovali príklad panovníckych a kniežacích dvorov, sa udomácnil okolo druhej štvrtiny 19. storočia.
Vplyv panovníckych rodov a meštianstva
V 19. storočí hrala kľúčovú úlohu v popularizácii vianočného stromčeka kráľovná Viktória, ktorá priviedla tradíciu do anglickej kráľovskej rodiny prostredníctvom svojho manžela princa Alberta, pôvodom z Nemecka. Princ Albert v roku 1846 dal postaviť vyzdobený strom v kráľovskej rezidencii vo Windsore, a v roku 1848 postavil vianočný stromček na zámku Windsor, čím sa vianočný stromček stal tradíciou v celom Anglicku, Spojených štátoch a Kanade.
V USA získal vianočný stromček popularitu v 19. storočí. Prvá zmienka o vianočnom stromčeku sa objavila v roku 1832 v Pensylvánii. V európskych mestách sa od 19. storočia ujala aj tradícia stavania veľkých vianočných stromov na námestiach. V priebehu 20. storočia sa vianočný stromček stal globálnym fenoménom.
Napríklad v Nórsku je v súčasnosti tradíciou, že ľudia chodia po vianočné stromčeky priamo do lesa. Vianočný stromček bol do Nórska dovezený z Nemecka až v druhej polovici 19. storočia. Vo Švédsku sú vždyzelené stromy zdobené hviezdami, slnečnými lúčmi a snehovými vločkami vyrobenými zo slamy. V Írsku sa vianočné stromčeky zdobia farebnými svetielkami, pozlátkami a guľôčkami, pričom na vrchol stromu sa umiestňuje anjel alebo hviezda.
Elektrické osvetlenie a fúkané ozdoby
Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo v roku 1882 v USA, kde ho iba dva dni pred Štedrým dňom predviedol vynálezca Thomas A. Edison. Autorom reťaze 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. V USA si prvé elektrické osvetlenie v roku 1882 neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes.
Prvé fúkané ozdôbky sú zaznamenané v 18. storočí a zväčša to boli sklenené ozdôbky. V roku 1889 si dal Francúz Pierre du Pont patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr sa ľudia dožadovali aj farebných, prizdobovaných najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia sa objavili aj prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky či slzy.
Cesta umelých stromčekov
S technologickým pokrokom, ekonomickým vývojom a meniacimi sa spoločenskými preferenciami sa začala aj éra umelých vianočných stromčekov. Tie sa po prvýkrát objavili v Nemecku v polovici 19. storočia. Výrobcovia vytvárali stromčeky z papiera, kartónu a iných materiálov. Začali sa vyrábať v 80. rokoch 19. storočia, pričom ako materiál sa vtedy používalo husacie perie natreté zelenou farbou.
V 20. storočí začali umelé vianočné stromčeky získavať popularitu v Spojených štátoch. V 30. rokoch minulého storočia sa v USA začali na výrobu neživých vianočných stromčekov používať štetiny, ktoré sa používali aj pri výrobe kief. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť. Hliník a plast sa začali využívať na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia.
Vianočný stromček na Slovensku
Na územie Uhorska, teda aj na dnešné Slovensko, sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. V archívoch sú ozdobené stromčeky zaznamenané už v 17. storočí, ale, samozrejme, ide o veľké kusy, keďže tam bol dostatok priestoru v šľachtických rodinách. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie meštianske, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku (dnešnej Bratislavy) a ostatných slovenských miest.
Prienik do mestského a vidieckeho prostredia
Na Slovensko sa zvyk zdobenia vianočného stromčeka dostal až v druhej polovici 19. storočia. Najprv sa udomácnil vo väčších mestách a neskôr začal prenikať aj na vidiek. Do roľníckej kultúry prenikol až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia, pričom na severné a východné Slovensko sa dostal dokonca až v medzivojnovom období. V období prvej Československej republiky bol vianočný stromček na strednom a východnom Slovensku stále odmietaný niektorými kňazmi a rodinami, ktorí v ňom videli pohanskú symboliku.
Špecifiká slovenských domácností
V minulosti sa na vidieku používali len vrcholce stromov, nezrezal sa celý strom. Tento vrcholec bol menší a zavesil sa na strop, takže visel nad štedrovečerným stolom. Išlo o také malé symbolické stromčeky, z ktorých po skončení sviatkov gazda vystružlikal napríklad nejakú drevenú lyžicu alebo niečo, čiže sa využili v domácnosti. So súhlasom horára si ľudia mohli zrezať vrcholec stromu, z ktorého si spravili vianočný. Malo to prozaickú príčinu, lebo veľký stromček by sa im do izby ani nezmestil. Naši predkovia mali také dvojpriestorové obydlia. Jedna izba bola väčšia, ale multifunkčná, slúžila ako kuchyňa, jedáleň, spálňa, detská izba a pracovňa. Druhá izba bola komora, kde sa v zime nekúrilo, ale odkladali sa tam potrebné veci.
Stromček sa vždy ozdoboval na Štedrý deň ráno a bola to úloha starších detí. Ak sa budeme držať tradícií a histórie, tak naši predkovia ho zdobili na Štedrý deň. Vianočný stromček, ktorý tiež volali jezuľan, polazník a kriskindl, je pomerne novodobým zvykom. Prvé darčeky sa pritom začali dávať pod stromček až začiatkom 20. storočia. Predtým boli darčeky často skromnejšie a ich podstata sa líšila od dnešnej. V niektorých oblastiach sa darčeky dávali až na Troch kráľov. V prvej tretine 20. storočia sa v mestskom prostredí v súvislosti s vianočným stromčekom rozšíril zvyk kladenia darčekov. V meštianskych rodinách sa najčastejšie obdarúvalo knihou, oblečením, prípadne exotickým ovocím.
Staré vianočné zvyky a ich význam
Dovtedy sa v domovoch na Slovensku vešali rôzne slamené predmety, zelené vetvičky a snopy obilia. Aj stromček býval spočiatku zavesený v izbe vrcholom k zemi. Na severnom a východnom Slovensku ľudia vešali nad stôl zo slamy upletenú „kvočku“ alebo „venček“ s visiacimi klasmi obilia. Slamená ozdoba symbolizovala pokračovanie dobrej úrody. Z toho istého dôvodu sa v niektorých oblastiach dával do kúta izby nevymlátený snop obilia. Táto obyčaj sa zachovala na východnom Slovensku do polovice 20. storočia.
Zelené vetvičky vianočného stromčeka mali v minulosti hlboký symbolický a magický význam. V slovanských kultúrach zelená farba predstavovala život a vitalitu, čo bolo obzvlášť dôležité v zime, keď ostatné stromy strácali listy. Zvyk zdobiť si príbytky vetvičkami s ihličím siaha až do pohanských čias. Slovania počas zimného slnovratu, ktorý symbolizoval kult slnka, teplo a radosť, zdobili svoje príbytky ihličnatými vetvičkami, šiškami a sviečkami. Tieto dekorácie mali chrániť pred zlými duchmi a chorobami.
Tradičné a moderné vianočné ozdoby
Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne, no postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách. Spočiatku stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhrade. Zdobil sa aj perníkmi, domácim pečivom, sušeným ovocím či podomácky vyrobenými ozdobami z papiera, figúrkami zo slamy a z kukuričného šúpolia. Na stromček sa vešali prevažne jabĺčka, orechy, sušené krížalky a pečivo.
Kúzlo slamených ozdôb a darov prírody
Prvé ozdoby boli z toho, čo mali ľudia po ruke, väčšinou to bola slama. Vznikali slamené ozdôbky, ktoré si vyrábali staršie deti, hlavne dievčatá, samy. Bola to taká ich úloha. Slamené vianočné ozdoby patria k jedným z najstarších ozdôb vôbec. K slamenným ozdobám sa postupne pridali ozdoby zo sušeného ovocia, ktoré navyše príjemne prevoňali domácnosť. Typické boli plátky sušených jabĺčok, sliviek či hrušiek. Často sa na stromček vešali aj medovníčky, čerstvé jabĺčka a orechy v škrupinách. Tradičné zdobené medovníčky (medové perníčky) prišli do módy trochu neskôr. Zhruba v 30. rokoch 20. storočia si ľudia robili také domáce salónky z páleného cukru.
Od skla po plast: Evolúcia ozdôb
Pokiaľ sa nejaké ozdoby vyrábali, tak, samozrejme, jedine z dreva, prípadne slamy. V bohatých rodinách mali aj guľaté ozdoby zo skla, tie boli symbolom luxusu. Prvé fúkané ozdôbky sú zaznamenané v 18. storočí a zväčša to boli sklenené ozdôbky. V Belgicku vznikli na konci 18. storočia kolekcie vianočných ozdôbok - čokoládok. Išlo o miniatúrne figúrky z čokolády s tematikou Vianoc, v podobe vianočných postavičiek, stromčekov, zvieratiek, dokonca zobrazovali aj rôzne zimné športy. Na území súčasného Česka a Slovenska sa prvé čokoládové figúrky zabalené do špeciálneho obalu s motívom Vianoc vyrábali v českých čokoládovniach Velim v roku 1892. Do širšieho povedomia sa dostali najmä prostredníctvom vianočných kolekcií pražskej Vinohradníckej továrne, neskôr firmy Orion, ktorá ich vyrábala od roku 1897.
V neskorších rokoch prišlo do módy sklo a v poslednej dobe nie je neobvyklé používať ozdoby z plastu. Salónkou boli sladkosti zabalené do pekného, lesklého obalu. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi.
Moderné trendy v zdobení
V súčasnosti sa štýly zdobenia vianočného stromčeka výrazne premenili. Moderné ozdoby sú vyrobené z rôznych materiálov, vrátane skla, kovu, dreva alebo plastu, a môžu mať rôzne farby a vzory. Svetelné reťaze sú bežným prvkom. Veľký posun je tiež vidieť v osvetlení, dnes nájdeme na každom stromčeku (ale aj vo výzdobe domácnosti) LED svetielka.
Veľa ľudí sa rozhoduje pre zdobenie stromu podľa určitého námetu, či už ide o farebnú škálu alebo tému prírody. Menej ozdôb a čistejšie línie vytvára elegantný a moderný vzhľad stromčeka. Stále populárnejšie sú vianočné ozdoby s osobnou hodnotou. Stále častejšie sú vo vianočnej výzdobe k videniu "nude" odtiene, ktoré vianočnú výzdobu krásne doladia. Klasika nikdy nesklame. Rokmi overená kombinácia červenej a zelenej farby sa objavuje v domácnostiach zrejme najviac. Biela farba ladí úplne ku všetkému, hodí sa k tradičnému až skoro dedinskému zdobeniu, ale tiež dominuje minimalistickému interiéru. Punc luxusu dodáte vianočnej výzdobe pridaním zlatej farby. Čo sa týka ručnej práce, tá je nenahraditeľná. Papierové vianočné ozdoby zvládnu aj deti, a ozdoby z tvrdnúcej hmoty sa dajú vyrobiť doslova za pár korún. Veľmi populárne sú aj vianočné dekorácie z pomarančov a sušeného ovocia.
OKRASA - tradičná výroba sklenených ozdôb
Živý vs. umelý stromček: Ekologické aspekty
Mnohí z vás riešia každoročne otázku, či nastala vhodná chvíľa na obmenu vianočného stromčeka - zaobstarať si živý alebo umelý? S nárastom povedomia o environmentálnych problémoch začínajú v posledných rokoch spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadať ekologickejšie alternatívy. V prospech živých stromčekov pritom hovoria aj mnohé výskumy.
Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Tento rozdiel vzniká v dôsledku energeticky náročného výrobného procesu umelých stromčekov, zatiaľ čo živé stromčeky počas svojho rastu pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík. Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je teda možnosť voľby živých stromčekov stále dostatočne udržateľná. Pre tých, ktorí by teda chceli byť „enviro-neutrálni“, je najlepšou alternatívou živý stromček od lokálnych pestovateľov (ktorých máme už aj na Slovensku), čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou umelých stromčekov z ďalekých krajín. Živý vianočný stromček si môžete aj prenajať. Umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov.
Zaujímavosti o vianočných stromčekoch
- Jeden hektár vysadených vianočných stromčekov (cca 7 000 stromčekov) dokáže denne vyprodukovať dostatok kyslíka až pre 45 ľudí.
- Ročne sa celosvetovo zasadí približne 90 až 100 miliónov vianočných stromčekov.
- Najväčším producentom živých vianočných stromčekov je Dánsko, ktoré je tiež ich významným exportérom predovšetkým do krajín Európskej únie.
Verejné vianočné stromčeky a trhy
V slovenských mestách sa centrálne verejné vianočné stromčeky stavali už od začiatku 20. storočia. V mnohých mestách sa okolo vianočného stromčeka organizujú vianočné trhy. Ich história podľa etnologičky siaha do stredovekej Viedne, kde sa konali už na konci 13. storočia. Vianočné trhy sa postupne rozšírili z nemeckých oblastí do celej Európy, ba i do sveta. V Bratislave napríklad v roku 1896 na dnešnom Hviezdoslavom námestí postavili strom, ktorý mal aj elektrické osvetlenie. Dnes na ňom bliká viac ako 25 000 vianočných svetielok. V ukrajinských mestách sa tiež zdobia jedle a organizujú večierky, no Vianoce tam boli oficiálne presunuté zo 7. januára na 25. decembra, čo odráža zmeny v cirkevných tradíciách.
