Advent patrí k najkrajšiemu a zároveň najtajomnejšiemu obdobiu v celom roku. Nesie v sebe čaro očakávania blížiacich sa vianočných sviatkov, kedy sú ľudia k sebe o čosi milší a prajnejší. Hoci je dnešná doba hektickejšia, vianočné tradície a zvyky zostávajú hlboko zakorenené v našej kultúre.
Čas adventu: Príprava a stridžie dni
Advent je obdobím pokoja, rozjímania a príprav. Pre našich predkov to bol čas, kedy sa svet akoby spomalil. V minulosti sa po Kataríne (25. novembra) skončili bujaré dedinské zábavy a začal sa čas pôstu. Nastali tzv. stridžie dni, počas ktorých sa ľudia chránili pred zlými silami, bosorkami a démonmi, ktoré mali škodiť dobytku a rodinám.
K adventnému obdobiu patrili aj špecifické zvyky:
- Sviatok sv. Barbory: Odrezané halúzky čerešne s menami slobodných mládencov mali dievčatám predpovedať budúceho manžela.
- Sviatok sv. Lucie: Považovaný za najvýznamnejší stridží deň. V tento deň sa vykonávali magické rituály, jedol sa cesnak a ženy nesmeli priasť.
Štedrý deň: Symbolika a rituály
Štedrý deň bol pre našich predkov vyvrcholením celoročných príprav. Všetky činnosti v tento deň mali zabezpečiť zdravie, šťastie a hojnosť úrody po celý nasledujúci rok. Gazdiné vstávali ešte za tmy, aby stihli napečený tradičný chlieb a koláče z kysnutého cesta plnené tvarohom, lekvárom, orechmi či makom.
Stôl ako stredobod rodiny
Štedrovečerný stôl musel byť prestretý slávnostne:
- Biely obrus: Často zdobený červenou výšivkou, ktorá mala ochranný význam.
- Železná reťaz: Gazda ňou omotal nohy stola, čo symbolizovalo súdržnosť a pevnosť rodiny.
- Ochranné prvky: Pod stôl sa dával snop obilia, na stôl cesnak (zdravie) a med (dobrota).
- Tanier navyše: Zvyk prestrieť pre blížneho v núdzi pripomínal, že „hosť do domu je Boh do domu“.
Vianočné menu našich predkov
Naši predkovia nejedli na Vianoce mimoriadne odlišné pokrmy, no dôležitá bola hojnosť a počet chodov. Typickým predjedlom boli oblátky s medom a cesnakom. Medzi hlavné jedlá patrili strukovinové polievky (šošovicová, fazuľová), kapustnica s hubami a slivkami či tradičné „bobaľky“ (opekance) s makom.
| Pokrm | Symbolika |
|---|---|
| Cesnak | Pevné zdravie a ochrana pred zlom |
| Med | Ľudská dobrota a sladký život |
| Ryba | Pôstne jedlo povolené cirkvou |
| Orechy a jablká | Prosperita a veštenie zdravia |
Vianočný stromček a výzdoba
V minulosti bol hlavným symbolom vianočného príbytku Betlehem. Vianočný stromček sa na slovenskom vidieku objavil až koncom 19. storočia, pričom sa často vešal na strop vrcholcom nadol. Zdobili ho prírodné materiály: jabĺčka, oriešky, slamené ozdoby a neskôr nezdobené medovníky.
OKRASA - tradičná výroba sklenených ozdôb
Vianočné povery
Ľudová kultúra bola popretkávaná zákazmi, ktoré mali zabezpečiť prosperitu:
- Zákaz vstávania od stola: Ak by niekto vstal počas večere, hrozila mu smrť.
- Zákaz konzumácie hydiny: Verilo sa, že s hydinou by šťastie z domu „odletelo“.
- Veštenie z jablka: Krájanie jablka na polovicu odhalilo zdravie rodiny - pekná hviezdica znamenala šťastie, červivý stred chorobu.
Či už dodržiavate tradície, alebo uprednostňujete trávenie vianočného obdobia po svojom, nezabudnite byť k sebe vľúdnejší, chápavejší a pozornejší. Darujme namiesto darčekov svoj čas celej rodine a priateľom.
tags: #krasny #predvianocny #cas