Vianočný stromček ako jeden zo symbolov Vianoc patrí k typickým dekoráciám interiérov počas týchto sviatkov. Zeleň vianočného stromčeka sa stala novodobou formou symbolu života a prosperity. Tradícia vianočného stromčeka je známa na celom svete a Vianoce bez krásne vyzdobeného stromčeka si nevieme ani predstaviť, pričom tento tradičný symbol dokáže v našich domovoch vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru.
Pôvod a rozšírenie tradície
Korene vianočného stromčeka
Zvyk zdobenia zelene bol rozšírený už v starovekom Egypte a antickom Ríme. V novodobej histórii pochádzajú najstaršie písomné pramene z Nemecka z 2. polovice 16. storočia, pričom najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka, konkrétne z brémskej kroniky. Pôvod vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Objavil sa v 16. storočí v Alsasku. Hoci bol stromček spájaný s kresťanstvom, jeho pôvod nie je biblický ani kresťanský a siaha k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám. Pôvodne ozdobený stromček nebol vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Akýmsi pokusom o jeho biblické zdôvodnenie boli slová proroka Ozeáša "Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza odo mňa". V Nemecku, kde sa tradícia pravdepodobne zrodila, umiestňovali vianočné stromčeky zo začiatku do cechových a remeselníckych budov. Jedľu, o ktorej sa píše v brémskej kronike, vraj zdobili cukrovinky, datle a kvetiny z papiera. Do remeselníckych domácností sa dostala na konci 16. storočia.
Prenikanie do domácností a Európy
Do súkromných domov začal vianočný stromček prenikať približne v polovici 17. storočia, ako prví ho mali vysokí štátni úradníci a mešťania. V opisoch z 16. storočia sa uvádzajú ihličnatý stromček alebo väčšia vetvička ozdobená ovocím, sladkosťami, domácim pečivom, perníkmi alebo orieškami. V 18. storočí sa zvyk rozšíril najmä vďaka panovníckym rodom stredoeurópskej šľachty, ktorí si ho prisvojili. V aristokratických domácnostiach, ktoré rady nasledovali príklad panovníckych a kniežacích dvorov, sa udomácnil okolo 2. štvrtiny 19. storočia. V 19. storočí sa výraznejšie rozšíril takmer do všetkých kresťanských štátov sveta. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdaňsku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne a v roku 1833 v Ríme. V roku 1816 sa vianočný stromček objavil aj na rakúskom cisárskom dvore vo Viedni. V Nemecku sa v tomto čase rozšíril už aj do škôl a krčiem. Prvý vianočný stromček v Prahe si vo svojej vile v roku 1812 vyzdobil riaditeľ Stavovského divadla Jan K.
Vianočný stromček na Slovensku a v Uhorsku
Počiatočné šírenie a mestské prostredie
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Na Slovensku sa obyčaj stavania a zdobenia ihličnatého stromčeka šírila v mestskom prostredí od konca 18. storočia z nemeckých a rakúskych miest. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. V meštianskom prostredí bol stromček hlavným atribútom vianočných sviatkov. Centrálny stromček, prípadne viacero menších, umiestňovali v salónoch alebo reprezentačných miestnostiach. Veľkosť, počet, ako aj spôsob ich výzdoby ovplyvňoval najmä spoločenský status rodiny. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách.
Rozšírenie na vidiek a prekážky
Do vidieckej kultúry prenikal zvyk stavania stromčeka v období od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, pričom nadviazal na ozdobovanie príbytku zelenými vetvičkami. V zmysle štedrovečernej obradovosti sa mu pripisovala prosperitná a ochranná funkcia. Jeho starším variantom bol slamený stromček, ktorý si ľudia zhotovovali z posledného snopu pred Štedrým dňom. Ihličnatý stromček najčastejšie umiestňovali na hradu nad stolom, až neskôr ho upevňovali na samostatný podstavec. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami.
Výzdoba a darčeky pod stromčekom
Tradičné ozdoby a ich evolúcia
Pôvodné vianočné stromčeky si nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov. Výzdoba stromčekov bola rôznorodá: horiace sviečky, ozdoby v tvare kvetov alebo hviezd, reťaze zhotovené z pásikov farebného papiera, slamy alebo lesklých korálikov, trvanlivé pečivo (najmä medovníčky), jablká, orechy alebo sušené ovocie. Stromček ozdobovali spravidla 24. decembra. Použité ozdoby na jeho dekoráciu boli spravidla jednoduché: jabĺčka a oriešky, medové pečivo alebo kockový cukor zabalený v papierikoch.
Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo v roku 1882 v USA, kde ho iba dva dni pred Štedrým dňom predviedol vynálezca Thomas A. Edison, autorom reťazí svetielok bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. Prvú fúkanú guľu z jemného skla vyrobil a patentoval v roku 1889 Francúz Pierre Dupont. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. Od prvých jednofarebných kusov sa už začiatkom 20. storočia predávali sklenené hviezdičky, srdiečka či snehové vločky. Obľúbené boli aj duté čokoládové figúrky a plnené vianočné bonbóny na ozdobu stromčeka. Na území súčasného Česka a Slovenska sa prvé čokoládové figúrky zabalené do špeciálneho obalu s motívom Vianoc vyrábali v českých čokoládovniach Velim v roku 1892. Do širšieho povedomia sa dostali najmä prostredníctvom čokoládových vianočných kolekcií Vinohradníckej továrne v Prahe, neskôr všeobecne známej ako firma Orion, ktorá ich vyrábala od roku 1897.
V Záhorskom múzeu v Skalici možno zbierkové predmety súvisiace s vianočným stromčekom rozdeliť vzhľadom na ich funkciu na estetické (dekoračné) a praktické. K prvej skupine patrí kolekcia pestrofarebných vianočných ozdôb z fúkaného skla, používaných v Skalici, s rôznymi motívmi, ako sú vianočné gule, postavy Mikuláša, anjelov, srdiečka, topánočky a iné. V kolekcii vianočných ozdôb z Moravského Sv. Jána nájdeme aj sklenenú špicu striebristej farebnosti, ktorá sa nachádzala na vrcholci vianočného stromčeka, zdobená tenkým špirálovitým drôtom. Súčasťou výzdoby bývali aj ozdobné kovové štipce na vianočné sviečky. K predmetom s praktickou funkciou patria stojany, ktoré sa používali na upevnenie stromčeka. Stojany zo zbierok múzea sú celodrevené, nezdobené s tvarom gréckeho kríža a otvorom v strede.
Zvyk kladenia darčekov
V prvej tretine 20. storočia sa v mestskom prostredí v súvislosti s vianočným stromčekom rozšíril zvyk kladenia darčekov. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov. V meštianskych rodinách sa najčastejšie obdarúvalo knihou, oblečením (čiapky, zimné rukavice a teplé ošatenie), prípadne exotickým ovocím. Darčeky boli určené predovšetkým pre deti: k najobľúbenejším patrili plyšové medvedíky a rozprávkové knižky, sánky alebo korčule. Kým chlapci sa tešili cínovým vojačikom a stavebniciam, dievčatá obľubovali bábiky. Rodičia ich vyberali priamo v hračkárstvach alebo objednali prostredníctvom vianočných katalógov, rozšírených od konca 19. storočia.
Symbolika a folklór
Staroveké a kresťanské vnímanie
V staroveku ľudia verili, že v cezmíne a brečtane prebývajú stromoví duchovia. Zeleň v ľudových obradoch symbolizovala zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu. Pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov, až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. Rajský strom ale ostal ako symbol Vianoc, teda symbol príchodu Spasiteľa, ktorý očisťuje ľudstvo z nešťastia spôsobeného práve pri tomto rajskom strome. Kresťanský pôvod má taktiež symbolika sviečok na vianočnom stromčeku. Označené stromčeky spájali s germánskymi kmeňmi, ktoré týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Kelti vraj podobne oslavovali boha Slnka a jeho večný život.
Ľudové tradície a poverové aspekty
Dedina obohatila estetickú funkciu stromčeka stotožnením so svojimi magickými úkonmi. V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia. Stromčeky sa zvyčajne umiestňovali v prednej izbe tak, aby ich bolo vidieť z ulice a nechávali sa až do sviatku Troch kráľov. Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. Zdobia ho aj ateisti, výnimku tvoria iba Svedkovia Jehovovi, ktorí neuznávajú žiadne sviatky.
Kedy zložiť vianočný stromček?
Tradície a povery
Aj keď sa vianočné sviatky pomaly končia, mnohí si ich chcú pripomínať čo najdlhšie. Vianočný stromček si preto nechávajú aj niekoľko týždňov po Troch kráľoch. Podľa povery im to však môže priniesť smolu. Iní zas výzdobu balia hneď po Novom roku. Už v staroveku ľudia verili, že ak rastliny vyhodili von z domu ešte pred koncom Vianoc, koledovali si o zlú úrodu. Viaceré legendy sa zhodujú v tom, že stromček sa má zložiť 12 dní po Vianociach, teda na sviatok Troch kráľov. Podľa povery tí, ktorí si ho nechajú dlhšie alebo odložia skôr, budú mať počas roka smolu. Niektorí si ho nechajú až do 9. januára, do sviatku Krstu Krista Pána. Etnologička Katarína Nádaská vysvetľuje: "V užšom zmysle slova sa nám vianočné obdobie končí sviatkom Troch kráľov. S tým súvisí aj tradícia, že sa odzdobujú vianočné stromčeky a postupne sa všetko navracia do príjemného normálu, lebo hneď po Troch kráľoch sa začínajú fašiangy."
V súčasnosti si mnohí ľudia už koncom novembra svetielkami zdobia domy, pretože chcú, aby vianočná atmosféra trvala čo najdlhšie. "A v takom prípade si ľudia dávajú vianočnú výzdobu dole na Hromnice okolo 2. februára," doplnila etnologička. Môže vám priniesť smolu, ak stromček zložíte v nesprávny čas? Povery hovoria jasne, mali by ste to urobiť v správny dátum.