História vianočného stromčeka

Tradícia vianočného stromčeka je známa na celom svete a dnes si Vianoce bez krásne vyzdobeného stromčeka nevieme ani predstaviť. Tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Vianočný stromček je dnes pevnou súčasťou Vianoc a je takmer nepredstaviteľné oslavovať ich bez neho. Pozrime sa, ako táto vianočná dominanta vlastne vznikla a kam siahajú jej korene.

Pohanské korene a symbolika

História vianočných stromčekov siaha až k symbolickému použitiu vždyzelených rastlín v starovekom Egypte a Ríme. Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol spočiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Príbeh vianočného stromčeka siaha oveľa ďalej do minulosti, než do čias, kedy sa začal zdobiť. Pôvodne bol pohanský zvyk, pri ktorom sa počas slnovratu vešali jedľové vetvy alebo iné zelené rastliny pred dvere domu.

Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a prísľubom skorého návratu slnka a života. Tieto zelené rastliny, teda aj jedľa, symbolizovali plodnosť a životnú silu. Počas zimného slnovratu mali jedľové vetvy navyše odháňať zlých duchov či zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Starí keltskí kňazi, druidi, verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch. Vianočný stromček má za sebou dlhú históriu, počas ktorej sa zapísal do ľudských sŕdc ako neodmysliteľná súčasť Vianoc. Spočiatku bol však považovaný za súčasť pohanských zvykov a kresťanský význam nadobudol až koncom 16. storočia.

Legendy o pôvode

Vysvetlenie toho, prečo sa na Vianoce zdobí práve stromček, ponúkajú viaceré legendy či príbehy siahajúce do ranného kresťanského obdobia. V tejto súvislosti koluje napríklad legenda o "vianočnom" stromčeku z roku 573, o ktorý sa zaslúžil írsky mních svätý Kolumbán. Ten sa pokúšal prilákať ľudí na svoje kázne a pri oslavách slnovratu si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu. Ozdobil ju horiacimi fakľami v tvare kríža, čím prilákal dav poslucháčov.

Jedna z legiend sa viaže aj so svätým Bonifácom, ktorý vyťal posvätný dub boha Thora pred náčelníkmi germánskych kmeňov. Keďže sa mu pri tom nič nestalo, presvedčil ich, aby sa dali pokrstiť a prijali kresťanstvo. Ďalšie vysvetlenie ponúka príbeh súvisiaci s Keltmi. Pred jednou duchovnou slávnosťou pripravovali pre bohov krvavú obetu, mladého muža. Na udalosti sa zúčastnil aj legendárny kresťanský misionár Winfried, ktorý sa rozhodol zachrániť mladíkovi život. Zhromaždeniu vyrozprával príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme, o sile dobra, lásky a viery. Druidi mladíkovi darovali život a pri strome spoločne oslávili narodenie Ježiša v Betleheme.

Strom na kázni svätého Bonifáca ako prechod od pohanských zvykov ku kresťanským

Prvé zmienky a nemecký pôvod

Prvé vianočné dekorácie na vianočných stromčekoch pochádzajú z Nemecka. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Jedna z prvých oficiálnych zmienok o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z nemeckého mesta Brémy. Išlo o jedľu ozdobenú datľami, sladkosťami a papierovými kvetinami. Stála v cechovej budove, kam boli pozvané rodiny miestnych cechových majstrov. Predpokladá sa, že v roku 1597 stál v adventnom období v cechu v Brémach ozdobený vianočný stromček. Bol to jeden z prvých vianočných stromčekov, ktorý je historicky doložiteľný.

Prvý záznam o zdobení vianočného stromčeka pochádza z roku 1605 zo Štrasburgu, odkiaľ sa táto tradícia rozšírila do ďalších nemeckých miest a rodín. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí ako motiváciu pre deti za dodržiavanie pôstu. Hoci pojem „vianočný stromček“ sa začal používať až v 19. storočí, jeho korene siahajú do pohanských čias, kedy sa stromy uctievali ako symboly života. Kresťania tento zvyk prebrali a začali ozdobovať pôvodne duby. Až v 7. storočí sv. Bonifác rozhoduje, že by sme mali ozdobiť jedličku, pretože jej tvar a špička symbolizujú nebeskú trojicu.

Traduje sa, že keď sa známy reformátor Martin Luther za zimného večera vracal domov, očaril ho lesk neba, na ktorom sa čarovne mihotali hviezdy medzi konármi ihličnatých stromov. Po návrate domov chcel rodine ukázať, čo videl. Svetielka na stromček dnes vešiame aj vďaka teológovi Martinovi Lutherovi. Legendy o protestantskom pôvode ozdobeného, v tomto prípade osvetleného stromčeka, rozpráva aj legenda súvisiaca s nemeckým cirkevným reformátorom Martinom Lutherom. Ten podľa príbehu údajne ako prvý dal na stromček zapálené sviečky, ktorých svetlo malo symbolizovať narodenie Ježiša Krista.

Šírenie v Európe a vo svete

Tradícia ozdobených vianočných stromčekov sa začala masovejšie šíriť v priebehu 17. storočia. Zvyk si obľúbili najskôr v mestách, na vidieku sa udomácňoval koncom 18. storočia. Strom sa začal zdobiť sviečkami. Vianočný stromček sa spomína už v knihe „Utrpenie mladého Werthera“ od Goetheho z roku 1774.

V 19. storočí sa vianočný stromček začal šíriť po celej Európe a aj ďalej. Harvardský profesor s nemeckými koreňmi si v roku 1832 postavil vianočný stromček vo svojej obývačke a preniesol tak tento zvyk do Severnej Ameriky. Prvá zmienka o vianočnom stromčeku sa v Spojených štátoch amerických (USA) objavila v roku 1832 v Pensylvánii. V Anglicku mala v 19. storočí na popularizáciu vianočného stromčeka veľký vplyv britská kráľovná Viktória. V roku 1848 manžel kráľovnej Viktórie, princ Albert, ktorý pochádzal z Nemecka, priniesol tradíciu vianočných stromčekov do Anglicka. Práve on dal v roku 1846 postaviť vyzdobený strom v kráľovskej rezidencii vo Windsore. Na obrázku, ktorý navždy zmenil sviatky v celej krajine, bola vyobrazená kráľovská rodina pri bohato ozdobenom vianočnom stromčeku. V roku 1837 si vyzdobila svoj prvý vianočný stromček aj kráľovská rodina vo Francúzsku. Tradícia sa však neujala okamžite a stavanie stromčeka sa stalo bežným až v 20. storočí.

V európskych mestách sa od 19. storočia ujala aj tradícia stavania veľkých vianočných stromov na námestiach. V Bratislave napríklad v roku 1896 na dnešnom Hviezdoslavom námestí postavili strom, ktorý mal aj elektrické osvetlenie. Cirkev sa dlho bránila tomuto „nekresťanskému“ zvyku. Až od polovice 20. storočia bolo dovolené stavať vianočné stromčeky v kostoloch. V roku 1982 priniesol pápež Ján Pavol II. vianočný stromček prvýkrát do Vatikánu.

Historické zobrazenie vianočného stromčeka v kráľovskej rezidencii

Vianočný stromček na Slovensku

Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest.

Na Slovensko prišiel v 19. storočí, na východ neskôr. Na územie dnešného Slovenska sa zvyk ozdobeného vianočného stromčeka dostal v druhej polovici 19. storočia. Najprv sa rozvíjal v mestách, neskôr začal prenikať aj na slovenský vidiek. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokoch 20. storočia, na severovýchodné Slovensko dokonca až v medzivojnovom období. Dovtedy sa v domovoch vešali rôzne slamené predmety, zelené vetvičky a snopy obilia. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Kedysi visel zo stropu. Naši predkovia ho vešali, pretože ľudia nemali príliš veľa miesta, a takto nikomu nezavadzal. Miestnosť, v ktorej bol stromček umiestnený, bola tou hlavnou, a teda bola zároveň kuchyňou, jedálňou aj obývačkou.

Mapa rozšírenia tradície vianočného stromčeka do slovenských regiónov

Evolúcia zdobenia a darčekov

Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky. Spočiatku stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhrade. Dávali sa na ne perníky, domáce pečivo, sušené ovocie alebo podomácky vyrobené ozdoby z papiera, rôzne figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia. V ľudovom prostredí sa dávalo na stromček vždy to, čo mali ľudia po ruke. Buď to boli živé jabĺčka, orechy, alebo potom sa ako sladkosť vo veľkej miere používalo sušené ovocie, ako jablká, slivky a hrušky. Časť z úrody ovocia si ľudia vysušili už počas jesene a zimy a časť z toho sa použilo ako ozdoby na stromček. Neskôr to boli medovníčky a doma vyrábané a balené salónky. Neskôr sa pridali aj háčkované alebo paličkované ozdoby. Obyčajní občania používali ovocie alebo orechy či vlastnoručne upečené sušienky.

Ozdoby na stromček však boli stále drahé a zostali vyhradené pre vyššie vrstvy. To sa zmenilo, keď sa vianočné gule počas industrializácie začali vyrábať hromadne a zrazu boli dostupné pre všetkých. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon (alebo Dupont) patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi, s najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia sa už na trhu objavili ozdoby na stromček v rôznych tvaroch, napríklad prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky či slzy.

Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo v roku 1882 v USA. Dva dni pred Štedrým dňom, 22. decembra 1882, ho predstavil vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťaze 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. V Amerike sa koncom 19. storočia začali na stromčekoch používať elektrické svetlá, čím sa stali ešte atraktívnejšími.

Začiatkom 20. storočia sa pod stromčekom začali objavovať aj darčeky pre členov rodiny. Prvé darčeky sa pritom začali dávať pod stromček až začiatkom 20. storočia. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov, čo je 6. januára. Dekorovanie vianočných stromčekov je dnes jednou z najradostnejších tradícií, ktorá spája rodiny a prispieva k vytvoreniu vianočnej atmosféry.

💡✨ História vianočných svetiel pre deti | Ako vznikli vianočné svetlá | Twinkl USA

História umelých vianočných stromčekov

Z Nemecka pochádzajú aj prvé umelé vianočné stromčeky. Začali sa vyrábať v 80. rokoch 19. storočia. Ako materiál sa vtedy používalo husacie perie natreté zelenou farbou. V 30. rokoch minulého storočia sa v USA začali na výrobu neživých vianočných stromčekov používať štetiny, ktoré sa používali aj pri výrobe kief. Hliník a plast sa začali využívať na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia. S technologickým pokrokom, ekonomickým vývojom a meniacimi sa spoločenskými preferenciami sa začína aj éra umelých vianočných stromčekov. Tie sa po prvýkrát objavili v Nemecku v polovici 19. storočia. Výrobcovia vytvárali stromčeky z papiera, kartónu a iných materiálov. V 20. storočí začali umelé vianočné stromčeky získavať popularitu v Spojených štátoch. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť.

Ekologické hľadisko

S nárastom povedomia o environmentálnych problémoch začínajú v posledných rokoch spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadať ekologickejšie alternatívy. V prospech živých stromčekov pritom hovoria aj mnohé výskumy. Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Tento rozdiel vzniká v dôsledku energeticky náročného výrobného procesu umelých stromčekov, zatiaľ čo živé stromčeky počas svojho rastu pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík. Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je teda možnosť voľby živých stromčekov stále dostatočne udržateľná. Pre tých, ktorí by teda chceli byť „enviro-neutrálni“, je najlepšou alternatívou živý stromček od lokálnych pestovateľov, čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou umelých stromčekov z ďalekých krajín.

  • Jeden hektár vysadených vianočných stromčekov (cca 7 000 stromčekov) dokáže denne vyprodukovať dostatok kyslíka až pre 45 ľudí.
  • Ročne sa celosvetovo zasadí približne 90 až 100 miliónov vianočných stromčekov.
  • Najväčším producentom živých vianočných stromčekov je Dánsko, ktoré je tiež ich významným exportérom predovšetkým do krajín Európskej únie.

tags: #vianocny #stromcek #pozadie