Stanislav Štepka a Radošinské naivné divadlo: Osemdesiatročné jubileum zakladateľa

Dramatik, textár, scenárista, herec, režisér a umelecký šéf Radošinského naivného divadla (RND) Stanislav Štepka oslávil 26. júla jubilejných 80 rokov. Patrí medzi výrazné osobnosti slovenskej kultúry a je zakladateľom a umeleckým šéfom Radošinského naivného divadla.

Život a počiatky divadelnej dráhy

Stanislav Štepka sa narodil 26. júla 1944 v Radošine. Už ako deväťročný sa prvýkrát postavil na javisko, kde si zahral jedného zo synov v dráme Bačova žena. Vtedy sa aj zrodila jeho láska k divadlu, ktorá prerástla do mnohých divadelných postáv.

Vyštudoval Pedagogickú fakultu v Nitre a novinárstvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Učil na škole v Bojnej, bol redaktorom v Učiteľských novinách a na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia pôsobil v redakcii zábavných programov Československého rozhlasu v Bratislave. Od roku 1983 sa profesionálne venuje divadlu a písaniu.

Založenie a jedinečnosť Radošinského naivného divadla (RND)

Radošinské naivné divadlo (RND), toto originálne slovenské autorské naivné divadlo, vzniklo v roku 1963 pod vplyvom nástupu divadiel malých javiskových foriem a moderného kabaretu. Stanislav Štepka sa ako študent inšpiroval poetikou divadiel malých javiskových foriem, najmä pražského divadla Semafor. Sám o tom povedal: „Ja som si pozrel prvú hru pána Suchého Jonáša Dingl-dangl, že už mám svoju školu a svojho pána učiteľa. Hoci sme celý život išli každý inou cestou. Semafor porovnávať s naším divadlom nie je možné. Ale je možné porovnávať tú najzákladnejšiu vec. Ten najzákladnejší odkaz, že máme obidvaja, pán Suchý a ja, rovnaký názor na humor.“

V roku 1963, keď vzniklo RND, sa uskutočnilo aj prvé predstavenie divadla s názvom "Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z". Premiérovo ju uviedli 25. decembra 1963 v Radošine. Pre RND vytvoril Štepka nezameniteľný, originálny divadelný štýl, ktorým mu predurčil osobité a jedinečné miesto a postavenie v slovenskom divadelníctve s výrazným ľudovým i ľudským zástojom.

Počas svojej 61-ročnej histórie prešlo RND vlastným i spoločenským vývojom. Zažilo šesťdesiate, sedemdesiate, osemdesiate roky ovplyvnené Nežnou revolúciou až po súčasné obdobie. Vždy s humorom a dôvtipom reagovalo na spoločenské dianie, čím si roky získavalo svojich divákov. Terčom jeho humoru a satiry sú ľudské slabosti, národná mentalita i moderný spôsob života. Fenomén divadla spočíva podľa Stanislava Štepku v tom, že „už vyše polstoročia máme komu večer čo večer povedať to, čo máme na srdci. Adresátom nášho úsilia sú diváci, ktorí nás - povedzme už kedysi v 70. rokoch - zachránili svojou stálou prítomnosťou v hľadiskách divadiel či internátov, keď nás vrchnosť nechcela. A dnes - chvalabohu, slobodne - spolu uvažujeme o tom, čo a ako žijeme.“

Dramatická a literárna tvorba

Jubilant Stanislav Štepka napísal a vo svojom divadle uviedol niekoľko desiatok divadelných hier. Po prvej úspešnej javiskovej správe o dvadsiatom storočí z pohľadu jeho rodnej obce Radošina na krajinu a národ s názvom "Polooblačno, 1900-1950", uviedlo RND pri príležitosti 50. výročia vzniku divadla v roku 2013 druhú trpko-smiešnu komédiu o dvadsiatom storočí "Sčista-jasna" s podtitulom "Druhá správa o mojom 20. storočí (1950-2000)". Jej premiéra sa uskutočnila v kultúrnom dome v Radošine. Medzi rozsiahlejšie diela patrí aj jedna zo Štepkových kníh "Lastovičie rozprávky", ktorá má už aj divadelnú podobu.

Stanislav Štepka je autorom alebo spoluautorom mnohých hier, medzi ktoré patria napríklad:

• "Ako som vstúpil do seba"
• "Nevesta predaná Kubovi"
• "Ženské oddelenie"
• "Kam na to chodíme" (spoluautori Milan Lasica a Július Satinský)
• "Kino Pokrok"
• "Konečná stanica"
• "Jááánošííík po tristo rokoch"
• "Súpis dravcov"
• "Kronika komika"
• "Hra o láske"
• "Desatoro"
• "Sedem hlavných hriechov"
• "Stvorenie sveta"
• "Veľké ilúzie"
• "Mám okno"
• "Nesladím"
• "Besame mucho"

Hrou "Generál" zložil poctu M. R. Štefánikovi. Pre trnavské divadlo napísal napríklad voľnú trilógiu "Ako som vstúpil do seba", "Ako sme sa hľadali", "Ako bolo", či koláž z trilógie "Ako áno, ako nie". Niektoré jeho hry hrali aj iné profesionálne divadlá (Martin, Košice, Nitra, Prešov, Zlín - ČR).

Takmer všetky Štepkove divadelné hry boli vydané knižne. Medzi rozsiahlejšie knižné vydania patria: "Radošinské naivné divadlo I", "Radošinské naivné divadlo II", "Tri správy", "Kam na to chodíme", "Tri sny (a doslov do snov)", "Otcovské znamienka (alebo Sedem naivných hriechov)". Históriu prvého dvadsaťročia RND spracúva publikácia "Radošinské naivné divadlo alebo Správa o dedinských poštároch 1963-1983" Stanislava Štepku a Dariny Porubjakovej a divadelné ročenky "RND revue 1993-2001". Spolu s herečkou Katarínou Kolníkovou napísal knižku "... a já, Katarína Kolníková". Divadelný ústav prezentoval aj najnovšiu publikáciu "Stanislav Štepka: Predpoveď na zajtra. Dve správy o mojom dvadsiatom storočí (s predpoveďou na zajtra)".

Účinkovanie v iných médiách a spolupráce

Ako herec sa televíznym divákom predstavil epizódnym účinkovaním v televíznom seriáli "Ordinácia v ružovej záhrade" (2009). Na filmovom plátne sa objavil v snímkach "Otec má zderie tak či tak" (1980), "Víno vinovaté" (1993), "Dedinský sen" (1984), "Tajomstvá pod viečkami" (1989) a "Ženské oddelenie" (1991). Jednej z najslávnejších herečiek RND, Kataríne Kolníkovej, venoval hraný dokument "...a já, Katarína Kolníková", kde predstavil bývalú prvú dámu RND v doposiaľ málo poznaných a pre širokú verejnosť i v úplne neznámych polohách. Svoj čas venoval aj ochotníckemu divadelnému súboru Hlavina v Radošine.

S Radošinským naivným divadlom spolupracovali a dodnes spolupracujú mnohí obľúbení herci ako Csongor Kassai, Monika Hilmerová, Michal Kubovčík či Soňa a Zuzana Norisové. Nezabudnuteľnou súčasťou RND je aj roky po smrti Katarína Kolníková. Stanislav Štepka inšpiroval k tvorbe aj svoje deti. Syn Juraj, filmový režisér a producent, si vždy rád vypočuje otcove pripomienky k vlastným projektom. "Jemu sa páči výtvarnosť, napríklad. Má hrozne rád kompozície, keď sú vymyslené tie kompozície, má hrozne rád farebnosť, keď je zladená. Keď proste v tom filme všetky tie zložky nejakým spôsobom fungujú. A má hrozne rád naozaj ten meliesový svet filmový, ktorý bol v niečom rôznym výtvarný," uviedol syn Stanislava Štepku - Juraj Štepka.

Odrazy minulosti a ocenenia

Predstieranou umeleckou naivitou dostával počas totalitného režimu do úzkych komunistických pohlavárov, ktorí nevedeli, ako proti nemu a jeho Radošinskému naivnému divadlu (RND) rázne zakročiť. Jeho popularita vo verejnosti bola totiž pre predstaviteľov totalitného režimu problém. Štepkove spomienky na obdobie komunizmu sú nelichotivé: "Hry na verejné uvedenie nám schvaľovala vtedajšia štátna agentúra Slovkoncert a nebola to veľká radosť, skôr naopak. Napríklad - neskôr slávneho Jááánošíííka - sme premiérovali v roku 1970, no pokyn z agentúry na oficiálne uvedenie sme dostali až v roku 1979." Z najslávnejšej éry RND existuje iba minimum Štepkových hier, ktoré boli zaznamenané na nejaké médium, no šťastím je, že medzi ne patrí divadelná hra "Alžbeta Hrozná alebo Krw story" (1975). Hoci nie je taká preslávená, ako "Človečina" (1971) alebo "Jááánošíík" (1970), rovnako dobre dokumentuje, akým fenoménom v tom čase bolo RND na slovenskej divadelnej scéne.

Dramatik a režisér Stanislav Štepka je držiteľom viacerých ocenení. V roku 1994 získal výročnú cenu Literárneho fondu (LF) a v roku 2009 opäť túto cenu za hru "Niekto to rád slovenské". Prémia LF za literárnu tvorbu mu bola udelená aj za rok 2011. V roku 2005 získal cenu Igric a o rok neskôr mu udelili vyznamenanie prezidenta SR Pribinov kríž II. triedy (2006). V tom istom roku získal aj Zlaté pero, cenu literárnej kritiky za najhodnotnejšie pôvodné dielo za zbierku "Desatoro". V januári 2012 si prevzal Krištáľové krídlo 2011 ako mimoriadnu cenu za celoživotné dielo. V roku 2013 získal Stanislav Štepka osobitnú cenu za 50 rokov účinkovania Radošinského naivného divadla v podobe plakety 50 Radošinských. V tom istom roku si prevzal aj Dekrét o udelení čestného občianstva mesta Piešťany.

Súčasné a budúce projekty

Inšpirácie k tvorbe nachádza dramatik takmer všade. "Tém naokolo je na niekoľko autorských životov. Musím byť prezieravý, aby tá, čo práve príde na rad, bola tá akurátna," hovorí Štepka. V súčasnosti pripravuje s režisérom Jurajom Nvotom obnovený titul "Ako sme sa hľadali", ktorý plánujú uviesť na jeseň v tomto roku. Takisto na budúcu jar chystá tragickú frašku "Pavilón B" s hudbou Jána Melkoviča, ktorá mala v RND premiéru pred štyridsiatimi rokmi a nič nestratila na aktuálnosti. Aktuálne píše hru na tému "o hlavách a tvárach" pod názvom "Tvár z bilbordu".

tags: #zakladatel #radosinskeho #naivneho #divadla #s #stepka