Vianoce patria medzi najdôležitejšie a najobľúbenejšie sviatky v Poľsku, ktorému predchádzajú niekoľkodňové prípravy. Oslavy Vianoc sa v Poľsku začínajú 24. decembra, ktorý je síce pracovným dňom, avšak mnohé podniky a obchody zatvárajú skôr, aby sa všetci mohli pripraviť na slávnostnú večeru.
Štedrý deň - Wigilia
Štedrý deň sa v Poľsku nazýva Wigilia. Jeho neodmysliteľnou súčasťou je slávnostná večera, ktorá predchádza sviatku Narodenia Krista. Tradične sa začína po súmraku, keď sa na oblohe objaví prvá hviezda. Poliaci sa počas Štedrého dňa postia a k stolu si podľa tradície zasadajú práve po objavení prvej hviezdy.
Pred začiatkom večere sa pod obrus vkladá seno, ktoré má pripomínať chudobu, v ktorej sa narodil Ježiš. Večera sa začína modlitbou a lámaním oblátok. Každý pri stole dostane jednu oblátku, ktorú si rozdelí s ostatnými, pričom si navzájom želajú pokojné Vianoce.
Podľa tradície by mala byť štedrovečerná večera zložená z 12 jedál, ktoré symbolizujú 12 apoštolov a 12 mesiacov v roku. Hoci sa táto tradícia v súčasnosti už tak prísne nedodržiava, stále sa mnohé rodiny snažia o čo najbohatšiu hostinu.
Tradičné štedrovečerné jedlá
Počas štedrej večere sa v Poľsku tradične nejedia mäso a nepije tvrdý alkohol. Medzi jedlá, ktoré sa často objavujú na štedrovečerných stoloch, patria:
- Cviklový boršč (často s malými pirohmi plnenými hríbmi)
- Hubová polievka
- Rybacia polievka
- Kyslá polievka z ražnej múky
- Pirohy (s rôznymi náplňami, napr. s pohánkovou kašou alebo sladkou kapustou)
- Kapustové závitky
- Ryby (rôzne druhy pripravené na rôzne spôsoby, napr. vyprážaný kapor, ryba v aspiku)
- Kyslú kapustu (ako príloha alebo náplň)
- Opekance (s makom a medom)
- Kutia (sladká kaša z maku, hrozienok, orechov a sušeného ovocia)
- Makové koláče a perník
Na konci večere sa často pije kompót, nápoj zo sušeného ovocia.
V regióne Krakova sa vigilijná večera skladá z polievok ako boršč či hubová polievka, ako hlavné jedlo sa podáva vyprážaný kapor, ktorý má však kratšiu tradíciu a zaviedol sa po druhej svetovej vojne. Podáva sa so sladkým pečivom a šalátom z červenej a bielej kapusty. Skladba jedál sa môže líšiť v závislosti od regiónu.
Vianočný stromček v Poľsku
Vianočný stromček je jedným zo symbolov Vianoc aj v Poľsku. Kedysi sa stromčeky zdobili až na Štedrý deň, no dnes mnohí upustili od tejto tradície a zdobia si ich skôr. Okrem tradičných ozdôb sa na stromčeku často nachádzajú aj jablká, koláčiky, sladkosti a orechy. V minulosti bol stromček v okolí Krakova zavesený aj opačne, špičkou k zemi, a mohol sa pomocou šnúrky posúvať, pričom deti si každý večer mohli zjesť ozdoby v podobe sladkostí. Na spodku vrcholca visela guľa z oblátok nazývaná zemeguľa.
Zvyk zdobenia vianočných stromčekov má korene v nemeckých mestách a na Slovensko prenikol koncom 18. storočia. Vianočný stromček, ktorý je dnes primárne ozdobou, mal v minulosti aj obradovú a symbolickú funkciu, reprezentujúc silu života v prírode a nádej na znovuzrodenie.
Vianočné darčeky a kto ich nosí
Vianočné darčeky si Poliaci rozbaľujú po štedrovečernej večeri. Na to, kto darčeky prinesie, existuje v Poľsku hneď niekoľko tradícií a postáv:
- Svätý Mikuláš (historicky najstarší, štedrý k núdznym)
- Gwiazdor (vyzerá ako starý biskup s brezovou palicou, chodí na Štedrý deň)
- Hviezdička (rozšírená hlavne v juhozápadnom Poľsku, spojená s prvou hviezdou na oblohe)
- Malý anjelik (pravdepodobne vývinová forma Gwiazdora)
- Ježiško v podobe bábätka (pôvodom z Česka, pôsobí hlavne na juhu Poľska)
- Dedo Mráz (operuje na východe Poľska, spájaný s ruskou kultúrou)
Po rozbalení darčekov sa mnohí Poliaci vyberú na polnočnú omšu.
Ďalšie poľské vianočné tradície
Okrem vyššie spomenutých zvykov sú v Poľsku stále živé aj ďalšie tradície:
- Seno pod obrusom na Štedrý deň na pripomienku Ježišovho narodenia v chudobe.
- Dodržiavanie pôstu na Štedrý deň, ktorý je dnes síce odporúčaný, ale nie povinný.
- Šupina z kapra v peňaženke pre zabezpečenie finančného blahobytu v nasledujúcom roku.
- Účasť na polnočnej omši je vysoká a považuje sa za dôležitú súčasť osláv.
- Prázdne miesto pri stole pre nečakaného hosťa alebo pútnika.
Sviatky Božieho narodenia sú pre Poliakov veľmi dôležité a odrážajú sa v nich hlboké duchovné hodnoty, rodinná súdržnosť, láska a pokoj. Tradície, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu, robia z poľských Vianoc výnimočné a nezabudnuteľné obdobie.