Zatvorte na chvíľu oči a predstavte si Vianoce. Väčšina z nás si okamžite vybaví tú nezameniteľnú, prenikavú a predsa jemnú vôňu ihličia a živice. Vianočný stromček nie je len dekorácia, je to živé spojenie s prírodou v čase, keď je všetko ostatné v záhrade ponorené do spánku. Na Slovensko sa táto tradícia dostávala pomaly, najprv do bohatých mestských a šľachtických rodín koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokoch 20. storočia.
História vianočného stromčeka
Hoci si dnes Vianoce bez stromčeka nevieme predstaviť, je to zvyk relatívne mladý. Už dávno pred kresťanstvom mali vždyzelené rastliny špeciálne miesto v zimných rituáloch. V čase zimného slnovratu, keď dni boli najkratšie a príroda vyzerala mŕtva, si ľudia zdobili svoje príbytky vetvičkami ihličnanov, cezmíny či imela. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Tradícia zdobenia celého stromčeka, ako ju poznáme dnes, sa zrodila pravdepodobne v 16. storočí v Nemecku. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov.
Skutočný "boom" nastal v 19. storočí. Keď sa nemecký princ Albert oženil s anglickou kráľovnou Viktóriou, priniesol tento zvyk na kráľovský dvor. Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami.
Vývoj vianočných ozdôb
Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov. Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne, no postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách.
- V roku 1882 bolo v USA predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes.
- V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi.
Živý, umelý alebo v kvetináči?
Toto je asi prvá otázka, ktorú si pred Vianocami kladieme. Vianočný strom patrí nespochybniteľne k tým najkrajším symbolom Vianoc. Mnohí z vás riešia každoročne otázku, či nenastala vhodná chvíľa na jeho obmenu. Zaobstarať si však živý vianočný stromček, alebo naopak umelý? Ktorý z nich je ekologickejší k prírode?
Živý rezaný stromček
- Pre: Vôňa, pocit, tradícia. Každý kus je originál.
Umelý stromček
- Proti: Žiadna vôňa. Skladovanie zaberá miesto.
- Umelý stromček je ropný produkt: Väčšina umelých stromčekov sa vyrába z PVC (polyvinylchlorid) a kovu, zvyčajne v Ázii.
- Problém s odpadom: Umelý stromček je v podstate kus plastu, ktorý sa v prírode nikdy nerozloží.
- Bod zlomu: Štúdie ukázali, že aby sa ekologická stopa umelého stromčeka vyrovnala každoročnej kúpe živého, museli by ste ten istý umelý stromček používať minimálne 15 až 20 rokov.
Stromček v kvetináči
Tento trend je veľmi obľúbený, no má aj svoje úskalia. Môžete ho použiť na Vianoce niekoľko rokov po sebe. A keď sa vám zunuje, alebo nadobudne rozmery, pre ktoré sa do bytu nezmestí, jednoducho ho vysadíte do záhrady. Pre mnohých je to jasná voľba a ekologické riešenie. Zároveň je to však najnáročnejšia možnosť.
Starostlivosť o stromček v kvetináči
- Pozor pri nákupe: Pri nákupe dávajte pozor, aby nebol stromček do nádoby presadený narýchlo, len ako vianočná dekorácia - s odrezanými koreňmi. Ten by krátko po sviatkoch zahynul aj napriek vašej starostlivosti. Kvalitný stromček pestovaný v črepníku má bohato rozkonárené korene a bal zostáva vcelku. Ak má však len hrubšie korene, z ktorých zemina opadáva, je to dôkaz, že v nádobe nevyrástol, ale bol do nej len presadený. V záhradnom centre by sa však nemalo stať, že k niečomu podobnému dôjde. Skôr sa vyvarujte nákupu u neoverených predajcov.
- Aklimatizácia: Stromček pestovaný v nádobe asi tri týždne pred prenesením do bytu umiestnite do nevykurovanej garáže, svetlej pivnice alebo chodby, aby si privykol. Po niekoľkých dňoch ho dajte do teplejšieho priestoru a až potom na určené miesto. Miestnosť však nesmie byť prekúrená. Stromček, samozrejme, nepostavte blízko televízora, radiátora alebo kozuba a pravidelne ho roste a zavlažujte.
- Maximálne 7-10 dní v teple: Toto je strop. Čím dlhšie je v teple, tým viac sa prebúdza zo zimnej dormancie. Ak začne rašiť nové, svetlozelené výhonky, je zle.
- Zalievanie: V teple ho musíte polievať, substrát nesmie preschnúť. Pôda v nádobe má byť vlhká, ale nie mokrá. Občasné rosenie nie je na závadu, keďže stromček si vyžaduje vyššiu vlhkosť vzduchu.
- Cesta späť: Po Vianociach musí ísť tou istou cestou späť. Do záhrady ho opäť vyneste až po niekoľkodňovom pobyte v pivnici alebo garáži. Ak by sa predsa len stalo, že začne pučať, nechajte ho v týchto priestoroch až do jari, kým nepominú mrazy. Len potom ho vyneste von.
- Opakované použitie: Ak chcete použiť ako vianočný stromček ešte aj na budúci rok, nájdite mu vhodné miesto na balkóne či terase. Stromčeky sú zámerne menších rozmerov, lebo väčšie si už ťažko zvykajú na zmenené životné podmienky. Na vianočné sviatky ich môžete použiť maximálne dva- až trikrát.
Ekologický aspekt
Cítime sa previnilo, keď "kvôli nám" vyrúbali strom. Vianočné stromčeky sa však nerúbu v chránených lesoch. Pestujú sa na špecializovaných farmách a plantážach (často na pôde nevhodnej pre iné plodiny). Sú to "vianočné polia", presne ako polia s pšenicou či kukuricou. Sú 100% biologicky rozložiteľné: Po Vianociach sa stromček vráti do prírodného cyklu.
Druhy vianočných stromčekov
Keď sa povie "živý stromček", nie je to len jeden druh. Rozdiely sú obrovské - vo vôni, trvácnosti, tvare aj v tom, ako pichajú. Hľadajte stromčeky, ktoré sú čerstvo rezané, majú sýtu farbu a pružné vetvičky.
Jedľa kaukazská (Abies nordmanniana)
- Bezkonkurenčne najpredávanejší a najobľúbenejší stromček posledných rokov.
- Prečo ju milujeme: Jej ihličie je sýto zelené, lesklé, mäkké a hlavne - takmer vôbec neopadáva. Aj keď vyschne, ihličie zostane na vetvičke. Má krásny, hustý, pravidelný tvar.
- Čo jej chýba: V porovnaní so smrekom alebo borovicou má menej výraznú "vianočnú" vôňu.
Smrek pichľavý (Picea pungens)
- Často ho voláme "strieborná jedlička", ale je to smrek.
- Prečo ho milujeme: Má nádhernú, hustú korunu a ihličie s modro-strieborným nádychom, ktoré úžasne vyzerá s ozdobami. Má príjemnú živicovú vôňu.
- Na čo dať pozor: Názov neklame - naozaj pichá. Ozdobovanie môže byť výzva.
Smrek obyčajný (Picea abies)
- Toto je stromček nášho detstva.
- Prečo ho milujeme: VÔŇA! Nič nevoňia viac vianočne ako smrek obyčajný. Jeho prenikavá, svieža, živicová aróma okamžite zaplní byt.
- Na čo dať pozor: Je to šprintér, nie maratónec. V teplej miestnosti opadáva rýchlo a výdatne.
Borovica (Pinus)
- Prečo ju milujeme: Má krásne, dlhé ihličie a zaujímavý, často redší a "vzdušnejší" tvar, ktorý dá vyniknúť ozdobám. Ihličie drží veľmi dobre, podobne ako jedľa.
Štvorica vhodná aj do nádob
Smrek omorikový (Picea omorika)
- Pôvod: Jeho domovinou je pomerne malé územie pozdĺž rieky Driny v Srbsku a Bosne.
- Celkový vzhľad: Má nápadný kužeľovitý tvar, v dospelosti dosahuje výšku tridsať metrov. Konáre rastú pravidelne, stupňovito. Sú krátke, prehnuté a v spodnej časti malebne prevísajú. Ihlice dosahujú dĺžku dvoch centimetrov, sú ploché, na líci lesklé a tmavozelené, na rube striebristobiele. Šišky sa objavujú na päťročných a starších stromoch. Sú úzke a dosahujú dĺžku štyri až šesť centimetrov. Nezrelé majú fialkastú farbu, v zrelosti sú hnedé. Do malých záhrad, skaliek a na terasy sa hodí odroda ‘Nana’, ktorá ročne narastie len o desať centimetrov a vo veku štyridsať rokov dosahuje výšku maximálne päť metrov. Ihličie je tmavozelené, zo spodnej strany striebornomodré. Stromček dobre znáša sucho a je úplne odolný proti mrazom.
Borovica čierna (Pinus nigra)
- Pôvod: Svoj pôvodný domov má v strednej a južnej Európe.
- Celkový vzhľad: Vytvára pravidelnú širokú korunu, ktorá sa s vekom stromu rozkonáruje do tvaru dáždnika. Priamy kmeň pokrýva sivohnedá, hlboko rozbrázdená borka, ktorá na starých jedincoch nadobúda charakteristické belavé zafarbenie. Dvojité ihlice sú tmavozelené, ploché a končisté a narastú do dĺžky okolo pätnásť centimetrov, môžu byť dokonca aj dlhšie. Valcovité samčie šištičky vyrastajú v skupinkách, sú žlté, niekedy s červenými bodkami. Samičie šišky vyrastajú jednotlivo alebo po dvoch až troch okolo konárikov. Majú vajcovitý tvar a tmavozelenú farbu, neskôr sa sfarbujú dohneda a sú lesklé. Nebývajú dlhšie ako osem centimetrov. Z vyšľachtených odrôd je veľmi pekná ‘Aurea’, ktorá má na jar ihlice sfarbené do zlatožlta, v lete sa ich farba zmení na svetlozelenú. Zaujímavé vzpriamene rastúce šišky majú zlatožlté zafarbenie. Stĺpovito rastúca odroda má označenie ‘Fastigiata’ a trpasličia ‘Globus’ alebo ‘Würstle’. Ak sa rozhodnete vysadiť si tento druh vo svojej záhrade, rátajte s tým, že v dospelosti môže narásť až do výšky tridsať metrov.
- Pestovanie: Táto borovica je nenáročná, darí sa jej v akejkoľvek pôde, dokonca aj vo vápenatej a ťažkej. Nevyhovuje jej len mokré stanovište. Je úplne odolná proti mrazom a veľmi dobre znáša sucho.
Jedľa srienistá (Abies concolor)
- Pôvod: Pochádza zo Skalnatých hôr v Severnej Amerike.
- Celkový vzhľad: Vytvára hustú štíhlu kužeľovitú až valcovitú korunu. V dospelosti dosahuje výšku tridsať metrov, preto sa hodí skôr do väčších záhrad. Od ostatných ihličnanov sa odlišuje tým, že jej ihlice sú veľmi mäkké. Sú nápadne dlhé, mávajú štyri až osem centimetrov. Sú trocha zakrivené, zahrotené alebo tupé. Majú matnú zelenú farbu a sú sivasto oinovatené. Táto jedľa má niekoľko vzrastových i farebných odrôd. Napríklad ‘Violacea’ má ihlice sfarbené do modrosiva a jej forma je širšia a nižšia ako pôvodný druh. Ihličie je dlhšie a stromček je veľmi krásny. Odroda ‘Candicans’ má striebristobiele sfarbenie, ‘Winter Gold’ má striebristozelené ihličie, ktoré v zimnom období získava žltý nádych. Do menších záhrad je vhodná odroda ‘Globosa’, ktorá má trpasličí rast a guľovitý tvar. ‘Compacta’ narastie maximálne do výšky dvoch metrov, má nepravidelnú, hustú textúru a sivomodrý odtieň ihlíc. Je vhodná do skaliek a nádob.
- Pestovanie: Tento druh je zo všetkých jedlí najmenej náročný, znáša aj suchšie stanovište a znečistené ovzdušie. Nie je náročný ani na pôdu, nevyhovuje mu len veľmi vápenatá pôda. Je úplne mrazuvzdorný a rastie pomerne pomaly.
Jedľa balzamová (Abies balsamea)
- Pôvod: Pochádza z chladnejších horských oblastí Severnej Ameriky. Rastie aj na veľkom území Kanady.
- Celkový vzhľad: Má úzku kužeľovitú korunu, ktorá siaha do výšky okolo dvadsať metrov. Štíhly kmeň má sivohnedú kôru, ktorá je v mladosti hladká, neskôr šupinovitá. Je pokrytá pľuzgierikmi živice, ktorá je číra, svetložltá a je veľmi aromatická. Dvojradé ihlice sú ploché, dlhé okolo 2,5 cm, lesklé, tmavozelené. Na koncoch sú zaokrúhlené a na rube majú dva svetlejšie prúžky. Keď ich pošúchame medzi prstami, sú veľmi voňavé. Samčie šištičky sú žlté alebo červenkasté, samičie šišky sú vzpriamené, dlhé 4 - 8 cm a obyčajne rastú v malých skupinkách. Spočiatku sú fialovopurpurové alebo zelenofialové, keď dozrejú, majú svetlohnedú farbu. Existuje niekoľko zakrpatených odrôd, vhodných najmä do nádob a skaliek. ‘Nana’ rastie veľmi pomaly, má kompaktnú guľovitú korunku s priemerom a výškou jedného metra. Ročné prírastky sú okolo päť centimetrov. Ihličie je veľmi husté, krátke. Neznáša pôdny prísušok, vyhovuje jej aj polotieň. ‘Hudsonia’ ako desaťročná dosahuje výšku len tridsať centimetrov. Znáša aj vápanetú pôdu. Ihličie je aromatické. ‘Piccolo’ dorastá maximálne do výšky pol metra, má husté ihličie, ktoré je v mladosti svetložlté.
- Pestovanie: Vyhovujú jej chladnejšie a vlhkejšie polohy, na suchých miestach neprospieva. Uprednostňuje slnečné až polotienisté stanovište a ľahkú kyslú až neutrálnu pôdu.
Ako udržať rezaný stromček čerstvý?
Kúpite si drahú jedličku a nechcete, aby bola po týždni suchá. Toto je otázka za milión, s ktorou sa stretávame. Internet je plný "zaručených" receptov starej mamy, ako udržať stromček čerstvý, no mnohé z nich sú mýty.
Osvedčené tipy
- Aklimatizácia: Najväčší šok pre stromček je prechod z mrazu (-5 °C) do vykúrenej obývačky (+22 °C). Nerežte si pod sebou konár a doprajte mu čas.
- Čerstvý rez: Predtým, ako stromček osadíte do stojana, odrežte z kmeňa 2-3 cm hrubý koláčik. Starý rez je už zasušený živicou a stromček nedokáže piť vodu.
- VODA, VODA, VODA: Toto je absolútne kľúčové. Musíte mať stojan, ktorý umožňuje dolievanie vody. Prvé dni dokáže veľký stromček vypiť aj 2-3 litre vody denne! Najdôležitejšie je, aby nádobka v stojane nikdy nevyschla. Akonáhle sa to stane, kmeň sa opäť uzavrie živicou a vy by ste museli stromček vybrať a znova rezať.
Mýty o starostlivosti
- Mýtus č. 1: Cukor alebo med (alebo Sprite): Teória je, že dodáte stromčeku "výživu". V praxi však cukor v stojatej vode pri izbovej teplote vytvára ideálne prostredie pre rýchle množenie baktérií a plesní. Tieto mikroorganizmy upchajú kapiláry v kmeni a stromček paradoxne prestane piť vodu ešte rýchlejšie.
- Mýtus č. 2: Aspirín: Teória je, že kyselina salicylová funguje ako konzervant.
- Mýtus č. 3: Bielidlo alebo vodka: Teória je, že alkohol alebo chlór zabijú baktérie. To je síce pravda, ale v nesprávnej koncentrácii môžu byť pre stromček toxické a poškodiť ho.
- Fakt: Čo naozaj funguje? Jediné, čo váš stromček potrebuje, je ČISTÁ, ČERSTVÁ VODA. Nič viac, nič menej.
Často kladené otázky a bezpečnostné tipy
Hmyz v stromčeku
Je to nočná mora: rozsvietite stromček a zistíte, že po vetvičkách lezú malé chrobáčiky alebo pavúčiky. Upokojte sa. Je to normálne. Stromček rástol vonku v lese alebo na plantáži. Je prirodzeným domovom pre drobný hmyz (ako sú vošky, roztoče, drobné pavúky), ktoré na ňom zimujú. Nie sú nebezpeční. Tento hmyz je viazaný na stromček. Nezačne vám napádať nábytok, jedlo ani domáce zvieratá. V žiadnom prípade na stromček v obývačke nestriekajte insekticídne spreje.
Kedy kúpiť stromček?
- Ak kupujete jedľu kaukazskú alebo borovicu: Môžete pokojne už začiatkom decembra.
- Ak kupujete smrek (obyčajný alebo pichľavý): S kúpou počkajte. Sú náchylnejšie na opadávanie.
Bezpečnosť
- Stabilita: Základom je kvalitný, ťažký stojan.
- Svetielka: Pravidelne kontrolujte káble na svetielkach na stromček.
- Jedovatosť: Ihličie väčšiny stromčekov (jedľa, smrek, borovica) nie je prudko jedovaté, ale pri požití môže spôsobiť zažívacie ťažkosti. Väčším rizikom je, že ostré ihličie môže mechanicky poškodiť tráviaci trakt zvieraťa.
Likvidácia stromčeka po Vianociach
Sviatky sa skončili, stromček splnil svoju úlohu.
- Mestský zber: Väčšina miest a obcí organizuje centrálny zber stromčekov, ktoré idú do mestskej kompostárne alebo na štiepkovanie.
- Vlastný kompost: Ak máte drvič záhradného odpadu, môžete si stromček sami zoštiepkovať.