Od dnešného dňa (24. novembra) stojí na Radničnom námestí v Bardejove vianočný strom, ktorý je symbolom nadchádzajúcich sviatkov. Tieto sviatky budeme oslavovať presne o mesiac - 24. decembra.
Inštalácia a parametre tohtoročného stromu
Bardejovské Radničné námestie už zdobí vianočný stromček. Jeho obvod kmeňa, meraný vo výške 130 cm nad zemou, je 110 centimetrov. Táto miera dáva tušiť, že vianočný strom bude naozaj dominantou námestia. Pracovníci mestského podniku Bapos ho inštalovali a osadili na námestí v stredu dopoludnia za asistencie súkromného žeriavnika.
Nemenej zaujímavým faktom je aj to, že po splnení svojho „účelu“ vianočného stromu bude použitá ako materiál na výrobu oddychových lavičiek. Týmto naplní aj ekologický zámer. Mimochodom, príchod Mikuláša, ktorý v Bardejove už tradične vianočný strom na námestí začiatkom decembra rozsvecuje, je očakávaný.
Jedľa biela z Beloveže: Dominanta námestia
Tohtoročným vianočným stromčekom bude jedľa biela z Beloveže. Takýto nádherný strom bude zdobiť bardejovské Radničné námestie počas tohtoročných Vianočných sviatkov. Jedľa biela pochádza z pozemku Pavla Katanika z Beloveže. Táto tohtoročná jedľa má 30 rokov a meria 12 metrov.
Charakteristika jedle bielej
O jedli bielej hovorí Wikipédia: „Jedľa biela (Abies alba) alebo aj jedľa bielokôra je strom z čeľade borovicovité (Pinaceae). V strednej Európe rastie v horských a podhorských lesoch, spoločne s bukom vytvára dnes už vzácne bukojedľové lesy. Svoje optimum má v 5. lesnom vegetačnom stupni (LVS) na bohatých stanovištiach živného radu. Má rovný kmeň, ihličie nepichá, šišky rastú dohora. Prospieva jej dážď, hmla a chlad. Môže dorásť až do 50 metrov."
História vianočného stromčeka: Od lesníkov po celosvetovú tradíciu
Viete, kde a ako vznikla tradícia stavania vianočných stromčekov? Jedna z výskumných teórií o pôvode vianočných zvykov a tradícií tvrdí, že za všetko môžu zelení bradatí deduškovia s flintou na pleci a vetvičkou za klobúkom - nemeckí lesníci 18. storočia.
Keď koncom 17. storočia na území dnešného Nemecka vyrúbali rozsiahle jedľobučiny, na vzniknuté holoruby začali vo veľkom vysádzať smreky. Tie rástli v porovnaní s pôvodnými drevinami extrémne rýchlo. V zmysle nemeckej lesníckej školy ich bolo potrebné pravidelne preriedovať. Tisíce niekoľkoročných mladých smrekov museli lesníci raz za čas vyrezať. A keďže vôbec nevedeli, čo s nimi robiť, začali si ich brať na Vianoce domov. V priebehu 18. storočia sa zvyk rozšíril aj do vyšších spoločenských vrstiev a neskôr do celej Rakúsko-Uhorskej monarchie.
Začiatkom 20. storočia v európskom geografickom priestore severské smreky úplne vytlačili tradičný kresťanský symbol Vianoc - drevené jasličky a betlehem. Bohatí mešťania aj chudobnejší dedinčania si stromčeky začali zdobiť a ukladať pod ne vianočné darčeky.
Zaujímavosti: Najstarší umelý stromček na Slovensku
Existuje záznam, že anglická kráľovná neskôr darovala svoj stromček, no samotný stromček sa už nezachoval. Zato druhý najstarší umelý stromček v Európe stále existuje a nájdete ho na Slovensku. Má 127 rokov a je súčasťou expozície malého múzea v bývalom mestskom dome v kedysi slávnom baníckom mestečku Smolník v okrese Gelnica. Meria iba 30 centimetrov, nesvieti ani nesneží. Je ozdobený a v roku 2018 ho zapísali do Slovenskej knihy rekordov.
