Tradícia vianočného stromčeka je známa na celom svete a Vianoce bez tohto krásne vyzdobeného symbolu si mnohí nevedia ani predstaviť. Vianočný stromček v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Vianočný stromček, alebo tiež vianočný strom, je ozdobený strom ako jeden zo symbolov Vianoc. Zdobí sa na Štedrý deň a predstavuje novodobú formu prastarého všeľudského symbolu života a prosperity, zelene. S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc.
Prastarý symbol života a jeho pohanské korene
Hoci sa vianočný stromček neodmysliteľne spája s Vianocami, jeho pôvod nie je biblický ani výlučne kresťanský. Siaha až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám a k symbolickému použitiu vždy zelených rastlín v starovekom Egypte a Ríme. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a verilo sa, že vetvičky dokážu odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Zima bola vždy obávaným obdobím. Chladné počasie, nedostatok jedla a svetla dokázali našich predkov poriadne vyľakať. Verili, že stromy, ktoré ostávali zelené počas celého roka, sú prísľubom skorého návratu slnka a života, keďže severná pologuľa prežíva svoj najkratší deň a najdlhšiu noc 21. alebo 22. decembra. V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu, pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov, až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo a zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský. Germánske kmene vraj tak kedysi pri zimnom slnovrate uctievali boha Wotana.
Jedna z legiend hovorí, že anglický misionár sv. Bonifác v roku 723 na území dnešného Nemecka stretol pohanov, ako sa márne usilujú sťať dub, ktorý chceli obetovať bohu hromu. Strom sa nepoddal, ani keď sa chopil sekery Bonifác, známy aj ako apoštol Nemecka. Odôvodnil to však tým, že v skutočnosti je ich „svätým stromom“ ihličnatý strom v blízkosti. Iné zdroje uvádzajú, že pohania s Bonifácom dub skolili a na jeho mieste vyrástla jedľa.
Zrod modernej tradície v Nemecku
História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva.
Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka, konkrétne z brémskej kroniky. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. V domácnostiach sa vlastný vianočný stromček začal objavovať v Alsasku v 16. storočí.
Kresťanský pôvod má taktiež symbolika sviečok na vianočnom stromčeku, ktoré sú aj dnes neodmysliteľnou súčasťou vianočnej výzdoby. Za to, že ihličnaté stromy neskôr prenikli aj do domácností Nemcov, môže vraj Martin Luther, nemecký kazateľ a reformátor zo 16. storočia. Traduje sa, že keď sa známy reformátor Martin Luther za zimného večera vracal domov, očaril ho lesk neba, na ktorom sa čarovne mihotali hviezdy medzi konármi ihličnatých stromov. Iná verzia hovorí, že sa raz prechádzal okolo domu a rozmýšľal nad kázňou, keď ho očarila večerná silueta jedličky na pozadí hviezdnej oblohy. Tento nový symbol Vianoc sa vo Svätej ríši rímskej národa nemeckého rýchlo rozšíril.
Zaujímavosťou je, že v 11. storočí sa na mnohých miestach uvádzali chrámové divadelné hry s náboženskou tematikou. Jedna z nich, ktorá sa hrala hlavne v predvianočnom období, predstavovala pozemský raj, stvorenie prvých ľudí, hriech Evy a Adama a ich následné vyhnanie z raja. Hra sa končila prísľubom Vykupiteľa, ktorý mal raz prísť na zem. Rajský strom ostal ako symbol Vianoc, teda symbol príchodu Spasiteľa, ktorý očisťuje ľudstvo z nešťastia spôsobeného práve pri tomto rajskom strome.
Cesta vianočného stromčeka do sveta
Nemeckí osadníci preniesli tradíciu vianočného stromčeka do USA a postupne si získal popularitu aj vo svete. V 18. a 19. storočí sa rozšíril aj do iných štátov, najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdaňsku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži a v roku 1833 v Ríme.
Významný míľnik v šírení tradície nastal v roku 1848, keď manžel kráľovnej Viktórie, princ Albert, priniesol tradíciu vianočných stromčekov do Anglicka zo svojho rodného Nemecka. Na obrázku, ktorý navždy zmenil sviatky v celej krajine, bola vyobrazená kráľovská rodina pri bohato ozdobenom vianočnom stromčeku vo Westminsterskom paláci v Londýne už v roku 1828.
Vianočný stromček na Slovensku a v Uhorsku
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské, a zvyk sa rozšíril do Prešporku a ostatných slovenských miest. Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky.
V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Do roľníckej kultúry prenikli od konca 19. do 30. rokov 20. storočia. V roľníckej kultúre mal stromček v zmysle celkového charakteru štedrovečernej obradovosti prosperitnú a ochrannú funkciu.
Na Slovensku máme najkrajšie prírodné stromčeky, čo dokazuje aj fakt, že často bývajú používané naše stromy pre hlavy štátov, pápeža či pred parlament v Bruseli. Okrem vianočného stromčeka sa do polovice 20. storočia zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad posledný snop, slamený stromček a podobne.
V rôznych regiónoch sa pre vianočný stromček zaužívali aj ďalšie názvy: pre ruské prostredie jolka, nárečovo jezuľan, polazník, kriskindl, kriskindel, kriskindla, podľažnik, krispán, strom(č)ek, májik, na Dolnej zemi aj kračúnski strom, drevo, borovka, na severných Kysuciach aj polažnička a vianočná jedlička.
Evolúcia vianočných ozdôb a osvetlenia
Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne, no postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov. V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi.
Základom výzdoby sa stalo osvetlenie. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí a zostalo základom výzdoby dodnes. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s rozmanitými farebnými vzormi. Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky.
Živý alebo umelý stromček: história a ekologické aspekty
Mnohí si každoročne kladú otázku, či nenastala vhodná chvíľa na obmenu vianočného stromčeka, a dilemu, či zaobstarať si živý alebo umelý vianočný stromček. Hoci mnohí stále preferujú živý stromček, väčšina sa dnes prikláňa k jeho dlhotrvácnej umelej verzii.
História umelých stromčekov
Už v 80. rokoch 20. storočia sa v Nemecku vyrábali umelé vianočné stromy z husacieho peria zafarbeného na zeleno. Pierka sa pozväzovali pomocou drôtov, aby pripomínali ihličnaté konáre, a pripevnili sa k spojovacím kolíkom, ktoré tvorili trup stromu.
Zdokonalenie umelých stromčekov priniesla paradoxne 2. svetová vojna. V zbombardovanom Londýne ľudia nemali čas zháňať živé vianočné stromčeky. Britská spoločnosť Addis Housewares Company, známa najmä výrobou kief na čistenie toaliet z prasacích štetín, situáciu využila a do Londýna poslala umelé vianočné stromčeky, ktoré vyrobila na strojoch určených na výrobu štetcov. Mali množstvo výhod: boli pevnejšie než ich predchodcovia, uniesli viac ozdôb, nehrozilo, že vzbĺknu tak ľahko ako páperové „jedličky“ a boli aj trvácne.
V USA sa v 60. rokoch minulého storočia preslávili hliníkové vianočné stromčeky. Spoločnosť Aluminium Special Company z mesta Manitowoc vo Wisconsine s nimi dosiahla slávu. Konkurenčné firmy rýchlo vymysleli, ako vyrobiť podobný strom, ale lacnejšie, a tak sa čoskoro stáli vo výkladoch vedľa masívnych kovových jedličiek za 75 - 85 dolárov konkurenčné stromy za 25 dolárov, ktoré sa navyše dali ľahšie poskladať do škatule. Dnes sú tieto hliníkové stromčeky vzácnou starožitnosťou, ktorú môžete kúpiť na burze za pár stoviek až pár tisíc eur.
Vianočné ihličnany z PVC sa začali objavovať v 40. rokoch 20. storočia, kedy sa plasty uplatňovali už v mnohých oblastiach života. Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Klasické vianočné stromčeky sa ponúkajú v rôznych farebných variáciách a niektoré druhy sú doplnené o realistické šišky.
Ekologické aspekty a súčasné trendy
Podľa časopisu TIME sa v roku 1964 predalo v USA 35 percent umelých plastových vianočných stromčekov a 65 percent živých. Avšak v roku 2018 si Američania kúpili 82 percent umelých stromov a iba 18 percent skutočných. Američania kupujú umelé stromy z viacerých dôvodov: zmena podnebia sťažila rast stromov a počas globálnej ekonomickej krízy v rokoch 2007 - 2009 ich vysadili menej. Keďže stromy rastú 7 až 10 rokov, je ich nedostatok. Pestovanie vianočných stromov nie je pre mladých atraktívne a tí, ktorí sa mu venujú, starnú.
Podľa prieskumu agentúry TNS Slovakia z roku 2016 umelé stromy uprednostňujú aj Slováci. Dnes však prevláda názor, že ekologickejšie sú živé stromčeky. Keď si ich kúpite od domácich pestovateľov, odpadne tým aj nadmerné znečisťovanie ovzdušia pri ich dovoze zo zahraničia. Aj umelé stromčeky z PVC sa dajú síce recyklovať, no látky, ktoré sa pri tom uvoľňujú, majú neblahý vplyv na prírodu. V 20. storočí nemeckí lesníci bili na poplach, pretože ľudia si zvykli v lese odrezať iba hornú časť stromčeka a jeho spodok uschol.
Výber živého stromčeka
Pre živý variant sa rozhodujú najmä rodičia s malými deťmi, ale po boome umelých stromčekov sa čoraz viac rodín vracia k tradičnému - živému. Deti si hneď odmalička zvykajú na vôňu, ktorá je iba raz za rok.
Ak si myslíte, že ničiť lesy je proti Vášmu presvedčeniu, existujú aj ekologickejšie varianty:
- Informujte sa o predajcovi: Správny predajca dbá na obnovu lesov a za každý vyrezaný stromček musí byť vysadený minimálne jeden nový. Pri kúpe si zistite referencie.
- Kúpte si vianočný strom v kvetináči: Je možné si užiť Vianoce so živým vianočným stromčekom a nezlomiť mu ani ihličku. Po Vianociach si ním môžete skrášliť záhradu, a tak ho použiť na Vianoce aj niekoľko rokov. Ak bývate v bytovke, stromček jednoducho odnesiete do najbližšieho lesa.
Najpoužívanejšie druhy živých stromčekov sú jedľa nordmanová, smrek strieborný a borovica. Živý stromček môžete po Vianociach skompostovať, ideálne po rozsekaní na menšie časti.
Výber umelého stromčeka
Umelý vianočný stromček vyrobený z kvalitných materiálov poslúži desiatky rokov, je vždy pripravený na použitie a dá sa jednoducho prispôsobiť do akéhokoľvek priestoru. Ak sa rozhodnete pre umelý stromček, ale nechcete prísť o nádhernú vôňu, pomôže čečina vo váze, ktorá rozvonia celý dom. Pre intenzívne vône je možné použiť aromalampu. Kombinácia ušľachtilých ihličnanov a šišiek je tou pravou vôňou Vianoc.
Moderné trendy a štýly zdobenia
V zdobení vianočných stromčekov sa medze kreativity nekladú a zrejme nenájdete dva rovnako ozdobené stromčeky. Na stromček si môžete dať čokoľvek, čo je vám milé a čo máte radi - od rodinných fotografií, cez vlastné ozdoby, perníky až po veľké ozdoby s iniciálami.
Klasickým pohľadom je usmiata detská tvár pri rozsvietenom vianočnom stromčeku, kedy je radosť v očiach na nezaplatenie, za čo môže súhra farieb a kombinácii s osvetlením. Tradičný slovenský stromček je zelený, ladený ozdobami do červenej a zlatej. No dá sa to aj inak:
- Snehuliak: Biely stromček, ktorý má namiesto špicu guľatú hlavu snehuliaka a červený šál. Väčšina ozdôb je ladených do biela, prípadne do siva. Výrazné sú iba tri čierne gule symbolizujúce uhlíky na snehuliakovi. Ruky dokonale nahradia dve vetvičky čečiny trčiace zo stromčeka.
- Mikuláš: Stromček, ktorý je celý ladený do červena. Na vrchu je namiesto špicu mikulášska čiapka, na spodnej časti s bielymi stuhami.
- Farebný: Odhoďte zábrany a zvoľte netradičnú farbu umelého stromčeka. Biely, zlatý či ružový sú momentálne obľúbené. K stromčeku stačí zvoliť ozdoby vo farbe stromčeka, aby sa samotná jeho farba stala dominantou.
Vianočné stromčeky vo svete: regionálne zvláštnosti
Každá krajina si tradíciu vianočného stromčeka prispôsobuje podľa vlastných zvyklostí:
- Británia: Na ostrovoch sa stromčeky ladia do zeleno-červena s dôrazom na britskú jednoduchosť.
- Francúzsko: Obyvatelia Francúzska radi používajú farby zo svojej zástavy, aj keď modrú sporadickejšie, čo svedčí o ich patriotizme. Majú pekný zvyk - každý si dá pod stromček topánku a darčeky sa priraďujú k jednotlivým topánkam.
- USA: Za morom majú opačný zvyk ako na britských ostrovoch; čím viac ozdôb na stromčeku, tým lepšie. Snažia sa ladiť stromček do striebornej a zlatej.
Slováci sa čoraz viac prispôsobujú modernému štýlu. Rovnakú pozornosť ako stromčeku v obývačke venujú aj tomu živému pred domom, ktorý farebne a svetelne ladí k osvetleniu celého domu. Vianočný stromček je symbolom, na ktorý sa deti tešia už niekoľko mesiacov a dospelí v ňom vidia prísľub niečoho dobrého, prekvapenia, ktoré si pod ním nájdu. Tí, ktorí si nechajú stavanie na Štedrý deň, dávajú definitívnu bodku za predvianočným stresom.