Tradícia vianočného stromčeka je známa na celom svete a bez krásne vyzdobeného stromčeka si Vianoce nevieme ani predstaviť. Tento tradičný symbol Vianoc dokáže v našich domovoch vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru, symbolizujúcu teplo, rodinnú pohodu a sviatočnú atmosféru. Jeho história siaha hlboko do minulosti a odráža vývoj ľudových zvykov, náboženských tradícií a spoločenských zmien.
Počiatky a pohanské korene
Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol s počiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Príbeh vianočného stromčeka siaha oveľa ďalej do minulosti, než do čias, kedy sa začal zdobiť. Pôvodom bol pohanský zvyk, pri ktorom sa počas slnovratu vešali jedľové vetvy alebo iné zelené rastliny pred dvere domu.
Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky, zlých duchov či nešťastie. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Slovania počas zimného slnovratu, ktorý symbolizoval kult slnka, teplo a radosť, zdobili svoje príbytky ihličnatými vetvičkami, šiškami a sviečkami. Podobné zvyky existovali aj v Rímskej ríši počas sviatkov Saturnálií.
Historický vývoj v Nemecku a šírenie tradície
Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka, konkrétne z Brém. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov. V skutočnosti sa predpokladá, že v roku 1597 stál v adventnom období v cechu v Brémach ozdobený vianočný stromček. Bol to jeden z prvých vianočných stromčekov, ktorý je historicky doložiteľný. Okrem toho sa predpokladá, že vianočný stromček mohol pochádzať z Alsaska a okolitých oblastí.
Potom, čo sa ozdobený strom objavoval v cechoch čoraz častejšie, začal sa vyskytovať aj v domácnostiach, takže v 17. storočí mala väčšina bohatých mešťanov a vysokých úradníkov ozdobený strom v obývačke. Takto to zostalo aj v 18. storočí, pretože ihličnaté stromy boli vzácne a drahé. Strom sa začal zdobiť sviečkami. Vianočný stromček sa spomína už v knihe „Utrpenie mladého Werthera“ od Goetheho z roku 1774.
Šírenie tradície v Uhorsku a na Slovensku
Na územie Uhorska, teda aj na dnešné Slovensko, sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Neskôr sa rozšíril aj do neprotestantských rodín a do Prešporku (Bratislavy) a ďalších slovenských miest.
Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia, pričom na severovýchod Slovenska prišiel ešte neskôr. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami, ktorí v ňom videli pohanskú symboliku.
Vianočný stromček v Prievidzi
Aj v súčasnosti sa tradícia udržiava a mesto Prievidza ponúka obyvateľom spoluprácu pri výbere tohtoročného vianočného stromčeka. Hoci nás čakajú ešte letné dni, Technické služby mesta Prievidza sa už vopred pripravujú na koniec roka a s ním spojenú sviatočnú výzdobu.
Mestské orgány oslovujú obyvateľov, ktorí majú na svojom pozemku ihličnatý strom vhodných rozmerov, ktorý by mohol počas adventného obdobia zdobiť Námestie slobody v Prievidzi. Pre výber stromu sú stanovené základné podmienky: ideálna výška je 10 až 15 metrov, mal by mať pekný a symetrický tvar, husté vetvenie a zároveň byť ľahko dostupný pre ťažkú techniku, aby ho bolo možné bezpečne spíliť a previezť.
Evolúcia vianočných ozdôb a osvetlenia
Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Zdobenie bolo veľmi jednoduché a skromné, no postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách.
Tradičné prírodné ozdoby
Počiatky zdobenia stromčekov boli ovplyvnené dostupnými materiálmi. V ľudovom prostredí sa používalo to, čo mali ľudia po ruke: živé jabĺčka, orechy, sušené ovocie (jablká, slivky, hrušky), medovníčky a domáce salónky. Jedny z prvých ozdôb sa vyrábali zo slamy, často nafarbenej prírodnými farbivami, a mali jednoduché tvary ako hviezdičky či snehové vločky. Šikovnejší ľudia vyrábali figúrky zo šúpolia. Tieto slamené ozdoby zažívajú renesanciu aj v súčasnosti.
K slamenným ozdobám sa postupne pridali ozdoby zo sušeného ovocia, ktoré navyše príjemne prevoňali domácnosť. Typické boli plátky sušených jabĺčok, sliviek či hrušiek. Často sa na stromček vešali aj medovníčky, čerstvé jabĺčka a orechy v škrupinách.
Sklenené a moderné ozdoby
S rozvojom priemyslu sa objavili aj sklenené ozdoby. Vynález fúkaných sklenených gúľ v Nemecku v 19. storočí priniesol revolúciu do zdobenia. Francúz Pierre Dupon si v roku 1889 dal patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. Vznikali aj sklenené hviezdičky, srdiečka a iné tvary. Vrchol stromčeka tradične zdobil špic alebo malý anjel.
Významným míľnikom bolo zavedenie elektrického osvetlenia na vianočný stromček v USA v roku 1882, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí a zostalo základom výzdoby dodnes. V 20. storočí sa stali populárnymi aj umelé stromčeky, ktoré mali priniesť komfort a zároveň chrániť životné prostredie. Prvé umelé stromčeky sa vyrábali z prasacích štetín. Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube, majú rozmanitý dizajn a sú často doplnené o realistické šišky.
Zvyky a tradície na Slovensku
S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala. Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc.
Vianoce v regiónoch a staré zvyky
Každý región Slovenska mal svoje špecifické vianočné zvyky. Príkladom je rozprávanie pani Júlie Hromadovej z Nedožier, ktoré opisuje atmosféru Vianoc v prvej polovici 20. storočia. Adventné obdobie bolo spojené s pôstnym stravovaním, prípravou domácnosti a spoločenskými stretnutiami, kde sa spomínali staré zvyky a spievali sa piesne.
Na Štedrý večer sa pripravovali tradičné pôstne jedlá ako mlieková polievka, kapusta s hríbami či pupáky s makom. Pred večerou sa posväcovali zvieratá v maštali a potom nasledovala slávnostná večera. Po nej sa rozbaľovali darčeky, ktoré boli často praktické - štrikované ponožky, knihy či oblečenie. Po večeri sa ľudia navštevovali, spievali a chodili na polnočnú omšu. Na Božie narodenie bol dodržiavaný prísny pôst a oddych, bez práce a návštev. Štefan bol dňom zábavy, tanca a hudby. Medzi sviatkami sa konali zabíjačky, keďže neexistovali chladničky.
Visutý stromček a symbolika
Jednou z fascinujúcich tradícií bolo zavesenie vianočného stromčeka zo stropu. Dôvodom boli najmä obmedzené priestorové možnosti v menších domoch. Stromček zavesený na strope nikomu nezavadzal a zároveň zdobil hlavnú miestnosť, ktorá slúžila ako kuchyňa, jedáleň aj obývačka. Na takýto stromček sa vešali ozdoby z dostupných materiálov, ako sú orechy a jablká. V porovnaní s dnešnými stromčekmi boli tie v minulosti často skromnejšie, pričom niektoré rodiny zdobili len vetvičky so slamenými ozdobami.
Zelené vetvičky vianočného stromčeka mali v minulosti hlboký symbolický a magický význam. V slovanských kultúrach zelená farba predstavovala život a vitalitu, čo bolo obzvlášť dôležité v zime, keď ostatné stromy strácali listy. Zvyk zdobiť si príbytky vetvičkami s ihličím siaha až do pohanských čias. Tradícia dávať darčeky pod vianočný stromček sa plne udomácnila až na začiatku 20. storočia. Predtým boli darčeky často skromnejšie a ich podstata sa líšila od dnešnej. V niektorých oblastiach sa darčeky dávali až na Troch kráľov.
Kedy odložiť vianočný stromček?
Po skončení Vianoc si mnohí kladú otázku, kedy je ten správny čas zbaliť stromček a odložiť ozdoby. Hoci mnohí chcú začať nový rok s čistým a uprataným domovom, iní sa riadia tradíciami a poverami, ktoré varujú, ak necháte stromček príliš dlho, môže vás sprevádzať smola.
Základom tejto viery je tradícia známa ako Dvanásta noc (Twelfth Night). Hoci mnohí poznajú pojem 12 dní Vianoc, toto obdobie sa začína na Štedrý deň a končí 6. januára, teda na sviatok Zjavenia Pána, známy aj ako Traja králi alebo Malé Vianoce. Historicky sa verilo, že po Dvanástej noci sa majú oslavy skončiť a ľudia sa majú vrátiť k bežnému životu a práci.
Stálozelené stromy boli v minulosti považované za ochranu pred zlými duchmi, čarodejnicami či nešťastím. Ak však strom v dome začne vädnúť alebo „zomierať“, údajne sa ochranný účinok vytráca - a práve vtedy môže do domácnosti preniknúť smola. Podľa tradície by mal stromček zmiznúť najneskôr 5. januára. V niektorých krajinách sa za hranicu považuje aj 6. január, no po tomto dátume už podľa povier hrozí strata šťastia v nasledujúcom roku. V praxi však platí, že žiadne striktné pravidlo neexistuje. Ak stromček stále vyzerá dobre a robí vám radosť, neexistuje reálny dôvod na paniku. Poverám verí každý podľa seba.
Moderné trendy a návrat ku koreňom
V súčasnosti sa vianočné stromčeky stávajú čoraz viac módnym trendom, menia sa farby a štýly zdobenia. Napriek tomu sa objavuje aj silný trend návratu k tradičným ozdobám. Rodiny sa opäť inšpirujú retro ozdobami z medovníkov, slamy a sušeného ovocia. Obľúbené sú aj netradičné drevené či keramické ozdoby. Vyskúšať možno aj netradičné verzie stromčekov, napríklad biele, ktoré lepšie vyniknú s farebnými svetielkami.