Deklarácia slovenského národa, známa aj ako Martinská deklarácia, predstavuje jeden zo základných pilierov moderných slovenských dejín. Prijatie tohto dokumentu dňa 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine znamenalo zásadný krok vo formovaní spoločného česko-slovenského štátu a potvrdilo túžbu Slovákov po sebaurčení.
Historický kontext a zhromaždenie v Martine
Dva dni po tom, ako v Prahe 28. októbra 1918 Národný výbor československý prijal zákon o vytvorení samostatnej Československej republiky (ČSR), sa v Turčianskom Svätom Martine konalo významné zhromaždenie. V budove Tatrabanky sa stretlo viac ako 200 zástupcov politického a spoločenského života na Slovensku.
Účastníci zhromaždenia sa zišli, aby spoločne uvažovali o smerovaní národa, najmä o stupni jednoznačnosti prihlásenia sa k česko-slovenskému štátu. Na slávnostnom zasadnutí vystúpil katolícky kňaz a politik Andrej Hlinka, ktorý vyzval národ k jednote a svornosti. Návrh deklarácie, ktorý predniesol evanjelický kňaz a politik Samuel Zoch, bol napokon účastníkmi prijatý.
Slovenská národná rada a prijatie deklarácie
Na návrh Matúša Dulu sa počas zhromaždenia dotvorila Slovenská národná rada (SNR), do ktorej zvolili 25 členov na čele s 12-členným výkonným výborom. Práve v mene SNR bola následne prijatá Deklarácia slovenského národa. Dokument jasne odmietol právo uhorskej vlády konať v mene slovenského národa a SNR sa vyhlásila za jediného oprávneného zástupcu, ktorý môže v mene Slovákov hovoriť a konať.
Kľúčové body deklarácie
- Slovenský národ je súčasťou jednotného česko-slovenského národa.
- Požiadavka na neobmedzené sebaurčovacie právo na základe úplnej nezávislosti.
- Oficiálne zrušenie zväzku Slovenska s Uhorskom.
- Vytvorenie a potvrdenie nového zväzku s českým národom.
- Žiadosť o okamžité uzavretie mieru.
Paradox udalostí a úprava textu
Účastníci martinského zhromaždenia paradoxne v čase rokovania nemali presné informácie o tom, čo sa odohralo 28. októbra v Prahe. O vyhlásení vzniku ČSR informoval výkonný výbor až vo večerných hodinách Milan Hodža, prichádzajúci z Budapešti, ktorý zároveň potvrdil bezpodmienečnú kapituláciu Rakúsko-Uhorska.
Na základe týchto nových skutočností sa znenie deklarácie operatívne upravilo. Vypustila sa požiadavka samostatného zastúpenia Slovákov na mierovej konferencii, keďže zahraničnopolitické zastupovanie obidvoch národov pripadlo novej republike. Text sa doplnil o fakt, že rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Július Andráši uznal požiadavky prezidenta USA Thomasa Woodrowa Wilsona, čo sa niekedy označuje ako tzv. tajná klauzula Martinskej deklarácie.
Vteřiny před katastrofou #14 [ Masakr na mnichovské olympiádě ] CZ DABING
Význam a pripomínanie si výročia
Vznik Československej republiky sa zrodil na sklonku „Veľkej vojny“ na základe dvoch rovnoprávnych štátoprávnych aktov: vyhlásenia Národného výboru v Prahe a Martinskej deklarácie v Martine. Slováci sa vďaka tomuto aktu prvýkrát stali štátotvorným národom.
| Rok | Typ pripomenutia |
|---|---|
| Od 1993 | Pamätný deň SR (Výročie Deklarácie slovenského národa) |
| 2008 | Oslavy 90. výročia |
| 2018 | Jednorazový štátny sviatok (sté výročie) |
Pamiatku tohto významného dokumentu, ktorého úplné znenie podpísali Karol Anton Medvecký a Matúš Dula, si Slovensko pravidelne pripomína 30. októbra. Slovenská národná knižnica pri príležitosti stého výročia sprístupnila archívne materiály a fotokópie deklarácie, čím prispela k lepšiemu pochopeniu tohto kľúčového historického okamihu.
tags: #ste #vyrocie #prijatia #deklaracie #slovenskeho #naroda