Vianočný stromček (iné názvy: vianočný strom, pre ruské prostredie: jolka, nárečovo: jezuľan, polazník, kriskindl, kriskindel, kriskindla, podľažnik, krispán, strom(č)ek, májik, na Dolnej zemi aj kračúnski strom, drevo, borovka, na severných Kysuciach aj polažnička aj vianočná jedlička) je ozdobený strom ako jeden zo symbolov Vianoc. Zdobí sa tradične na Štedrý deň a predstavuje novodobú formu prastarého všeľudského symbolu života a prosperity, zelene.
Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky. Okrem vianočného stromčeka sa do polovice 20. storočia zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad posledný snop či slamený stromček.
Pôvod a rozšírenie vianočného stromčeka
Tradícia ozdobovania stromčekov pochádza z nemeckých miest. Stromček sa najprv nezdobil sviečkami. Jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti je v brémskej kronike z roku 1570. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. V 18. a 19. storočí sa rozšírili aj do iných štátov. Najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku.
Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci. Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský. Toto tvrdenie bolo čiastočne založené na pravde, keďže germánske kmene vraj tak kedysi pri zimnom slnovrate uctievali boha Wotana. Ináč zvyk zdobiť vianočné stromčeky a osvetliť ich sa všeobecne pripisuje evanjelikom, nie katolíkom. Protestantského reformátora Martina Luthera vraj ohromili počas večernej zimnej prechádzky hviezdy blikajúce v korune vždyzelených stromov. Aby túto scenériu priblížil svojej rodine, postavil v obývačke jedličku a na jej vetvičky pripevnil zapálené sviečky.
Na Slovensko, kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi, začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska. Do roľníckej kultúry sa dostali od konca 19. do 30. rokov 20. storočia a na severovýchodné Slovensko ešte neskôr.
V alsaských prameňoch sú zmienky o tom, že „vianočné máje“ sa stali obyčajom najprv v mestských stavovských spoločnostiach, predovšetkým v remeselníckych cechoch. Až neskôr sa zvyk preniesol do domov bohatších mešťanov a do sídiel šľachticov. Postup tohto vianočného symbolu do katolíckych oblastí Nemecka aj Európy dlho zdržovali cirkevné kruhy v snahe podporiť tradíciu betlehemu a Mikuláša. Čo sa týka Slovenska, tak u nás zvyk skrášliť na Vianoce chalupu jedličkou zľudovel až začiatkom 20. storočia.
Tradícia "Vianočného stromu republiky" a charitatívny rozmer
Kde a kedy sa zrodila táto vianočná tradícia v mestách? Krátko pred Štedrým dňom v roku 1919 sa spisovateľ a novinár Rudolf Těsnohlídek, autor slávnej Lišky Bystroušky, vybral s priateľmi na prechádzku zasneženým lesom v Bíloviciach nad Svitavou. Prešli hustým porastom a uvideli v snehu batoľa, položené na jedľových vetvách. Dieťatko zmodralo od zimy a nebyť náhodných okoloidúcich, bolo by očividne odsúdené na blízku smrť. Těsnohlídek zabalil dievčatko do svojho kabáta a odniesol na žandársku stanicu, kde ho provizórne ošetrili a urýchlene dopravili do detskej nemocnice v Brne. Tento príbeh podnietil vedenie mesta Brna, päť rokov po udalosti, aby pred Vianocami urobilo niečo v prospech opustených a chudobných detí.
Spisovateľ Těsnohlídek navrhol postaviť na námestí vianočný strom a usporiadať pri ňom peňažnú zbierku. Prvý strom darovala Brnu lesná správa v Bíloviciach, kde bolo pohodené dievčatko nájdené. Bílovickí lesníci zároveň zorganizovali slávnostnú rozlúčku s vyrúbaným stromom, ktorý vyprevádzali z obce deti i dospelí. Tento scenár sa každoročne opakoval až do konca prvej republiky a preberali ho viaceré mestá v Čechách i na Slovensku. Komercia tam nemala miesto, všetko sa muselo darovať.
Prvý Vianočný strom republiky sa rozžiaril v Brne na Námestí slobody v roku 1924. Už v nasledujúcom roku stáli takéto stromy v štyroch mestách ČSR, z toho v dvoch na Slovensku. Sedemnásteho decembra sa v Novom Meste, ktoré bolo pred sto rokmi iba mestečkom, ale už okresným, rozžiaril strom ako z rozprávky. Zástupcovia okresnej i miestnej honorácie si pri ňom aj zarečnili a nasledoval kultúrny program. „Niekoľko školských dietok recitovalo príhodné vianočné básničky."
V decembri 1929 mali vianočné stromy už v 64 mestách len v Čechách a na Morave. Na Slovensku ich postavili menej, a tam, kde aj postavili, tak akosi ledabolo, akoby len z povinnosti, na čo upozorňovali viaceré noviny. Jedným z vysvetlení môže byť aj to, že na Slovensku akcia Vianočný strom republiky kolidovala s už dávnejšie rozbehnutými takzvanými stromčekovými slávnosťami. Tie sa konali pod patronátmi oboch najväčších cirkví a ich poslaním bolo obdarovať chudobné deti. Súčasťou stavania vianočného stromu bola totiž aj zbierka v prospech „núdznych“ detí.
„Výsledok zbierky v Bratislave je veľmi nepriaznivý,“ pokračoval Slovenský denník, „a menovite zámožné vrstvy ju celkom ignorovali“. Ale už o sedem rokov neskôr vyniesla akcia Strom republiky v Bratislave 24-tisíc korún. Vo svojej štúdii to uvádza etnologička Viera Fakľová.
Vplyv režimov a znovuzrodenie tradície
Tradícia stavania Vianočných stromov republiky na námestiach sa síce po vojne obnovila, ale iba nakrátko. Komunistický režim ju začal spájať s „buržoáznou“, masarykovskou republikou, čiže nevhodnou pre „ľudovú demokraciu“. V českých krajoch sa pokúsili vzkriesiť Vianočný strom republiky pred Vianocami 1968. Vo viacerých mestách usporiadali pri ňom aj zbierky. Ich výnos potom išiel na výstavbu SOS mestečka pre osirelé deti s náhradnými rodičmi.
Po roku 1989 opäť začali stavať vianočné stromy aj v slovenských mestách, ale akcia dostala iný obsah. Spojila sa s komerciou rôzneho druhu. Práve pri týchto stromoch sa na mnohých miestach konajú tradičné vianočné trhy. Svojím spôsobom ide o návrat do stredoveku.
Súčasné vianočné stromy v mestách a sprievodné podujatia
Príklad Bratislavy
Na Hlavnom námestí v Bratislave bol postavený tohtoročný vianočný stromček, ktorým je približne 11 metrov vysoká jedľa kaukazská. Stromček slávnostne rozsvietia 28. novembra. V rovnaký deň sa oficiálne otvoria aj bratislavské vianočné trhy, stánky však budú návštevníkom k dispozícii už o deň skôr, teda 27. novembra. Na tlačovej konferencii o tom informovalo Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS).
„Najobľúbenejšia zimná slávnosť trvajúca 40 dní opäť spojí tradície, sviatočne ladený hudobný program s dobročinnosťou a komunitným duchom. Novinkou je znovuotvorenie Hlavného vianočného trhu po dvojdňovej prestávke počas vianočných sviatkov už 26. decembra,“ priblížila Zuzana Bleho Francúzová z BKIS s tým, že Hlavný vianočný trh bude trvať opäť až do sviatku Troch kráľov (6. januára).
Na Hlavnom a Primaciálnom námestí vyrastie 74 stánkov, z toho 45 gastrostánkov. Ručne vyrábané ozdoby, výrobky z včelieho vosku, keramiku či kožené výrobky a iné tradičné remeselnícke výrobky ponúkne ďalších 25 stánkov. Stánky zároveň ponúknu svoj sortiment aj za zvýhodnenú cenu s názvom Vianočný tip. Vo zvyšných štyroch stánkoch odprezentuje svoju činnosť a projekty deväť neziskových organizácií.
V tesnej blízkosti Hlavného vianočného trhu vznikne tretíkrát Prívetivá zóna, teda miesto pre rodiny s deťmi, seniorov a zraniteľné skupiny. Priestor bude zastrešený a bezbariérový. Nachádzať sa bude zároveň v blízkosti Vianočného lesa so 40 stromčekmi, ktorý vyrastie na Primaciálnom námestí. Ručne robenými ozdobami ozdobia stromčeky žiaci základných, umeleckých i špeciálnych škôl. Pred Vianocami poputujú tradične do charitatívnych organizácií, domovov sociálnych služieb, združení pre ľudí bez domova či do rodín v náročnejšej sociálnej situácii.
Chýbať nebude ani kultúrno-hudobný program, ktorý prinesie viac ako 40 koncertov a ďalšie sprievodné podujatia. Pódium vždy v piatok, sobotu a v nedeľu zaplnia vianočnými melódiami, koledami a vinšami folklórne skupiny, zbory aj ľudové hudby z rôznych krajov Slovenska. Aj tento rok je pripravená interaktívna hra s názvom Škriatkovo kúzlo o hľadaní domova pre škriatka. Do Bratislavských Vianoc sa programom zapojí 16 mestských častí a niektoré mestské organizácie.
CENY NA VIANOČNYCH TRHOCH 2025 v Bratislave sú EXTRÉM 🤯🎄
Bezpečnostné aspekty a pády stromov
Týkajúce sa inštalácie vianočných stromov, vtedajší majstri tesári zrejme vedeli lepšie osadiť tieto stromy do zeme ako niektorí ich súčasní nasledovníci. Stáva sa, že im ich vyvráti silnejší vietor. Napríklad Trstenčanom sa to prihodilo už dvakrát v priebehu troch rokov (2006 a 2009). V prvom prípade vietor vianočný strom vyvrátil, v druhom - zlomil ho vo dvoje. No v Prahe na Staromestskom námestí spadol 7. decembra 2003 vysvietený 31-metrový strom na stánky vianočného trhu, pričom zranil štyroch ľudí, anglického turistu ťažko. A v západobelgickom meste Oudenaarde takýto 20-metrový strom pred rokom „zabíjal“ - zomrela jedna žena, ďalší dvaja ľudia utrpeli zranenia. Vianočné stromy v ostatných rokoch akosi často padajú aj pri slabšom vetre.
Svetové dominanty
Mestá po celom svete súťažia o najvyššie a najokázalejšie vianočné stromy. Napríklad v Rockefellerovom centre v New Yorku sa začala nevyhlásená súťaž o najvyšší „stromček“ s najväčším počtom žiaroviek. O 68 rokov tam postavili doteraz najvyšší vianočný strom na svete, ktorý meral 100 metrov.
Pre zaujímavosť, prvý vianočný strom na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne postavili až v roku 1982. Stalo sa to za pontifikátu Jána Pavla II. Prvý strom pochádzal z Talianska. Odvtedy sa darovanie vianočného stromu pápežovi stalo cťou pre všetky európske štáty.
Výzvy a ochrana
Len čo vianočné stromčeky zľudoveli, nastal problém s ich neregulovaným rúbaním, často „načierno“. Už vtedy bili ochranári na poplach - proti drancovaniu lesov. Preto v roku 1925 štát zaviedol povinnosť pre obchodníkov mať povolenie na hromadný výrub jedličiek či smrečkov od príslušného lesného úradu.
Či už Vianočné stromy republiky alebo stromčekové slávnosti mali ešte jednu výhodu. Vianoce vďaka nim prežívalo širšie spoločenstvo. Oveľa viac boli navštevované bohoslužby, ale nielen to. Rôzne spolky a združenia ešte aj pred sto rokmi usporadúvali na Štedrý deň spoločné posedenia svojich členov pri vianočnom stromčeku. Inokedy strávili Štedrý večer spoločne s tými, čo nemali rodinu - sirotami alebo starými osamelými ľuďmi. Pravda, už aj pred storočím veľa Slovákov z miest prežívalo Štedrý deň v hoteloch, penziónoch a chatách. Klub československých turistov organizoval vianočné zájazdy ľudí z miest do Vysokých Tatier. Ich účastníci zrejme zatúžili uzrieť „hviezdy blikajúce v korune vždy zelených stromov“ priamo v prírode.