Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) na Slovensku majú k dispozícii rôzne formy finančnej podpory, ktoré im pomáhajú zlepšiť ich finančnú situáciu a kompenzovať zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom. Okrem invalidného dôchodku a jeho pravidelnej valorizácie patrí medzi dôležité formy pomoci aj niekdajší vianočný príspevok, ktorý bol nahradený 13. dôchodkom. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto formách pomoci, vrátane podmienok a aktuálnych informácií.
Vianočný príspevok - Historický kontext a jeho transformácia
Vianočný príspevok predstavoval významnú formu solidarity spoločnosti voči svojim dôchodcom, najmä tým s nižšími príjmami. Bol zavedený prvou vládou Roberta Fica v roku 2006 s cieľom pomôcť dôchodcom preklenúť obdobie Vianoc, ktoré je často spojené so zvýšenými výdavkami. V priebehu rokov sa systém jeho vyplácania niekoľkokrát menil a pre mnohých dôchodcov mal nielen finančný, ale aj psychologický význam, signalizujúc, že spoločnosť na nich myslí.
Podmienky nároku na vianočný príspevok (pred zmenou)
Nárok na vianočný príspevok mali poberatelia nasledujúcich dôchodkov, ktorí spĺňali stanovené podmienky podľa zákona č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku:
- Starobný dôchodok
- Predčasný starobný dôchodok
- Invalidný dôchodok
- Sociálny dôchodok
- Vdovský dôchodok
- Vdovecký dôchodok
- Sirotský dôchodok
- Výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok
Základné podmienky nároku zahŕňali poberanie dôchodku v decembri kalendárneho roka, za ktorý sa príspevok vyplácal, bydlisko na území Slovenskej republiky a neprekročenie určitej hranice výšky dôchodku (alebo úhrnu súm dôchodkov) splatnej v decembri. Napríklad, Sociálna poisťovňa v decembri vyplatila vianočný príspevok poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, pozostalostných dôchodkov a sociálneho dôchodku, ak suma ich dôchodku nepresiahla 483 eur. Táto hranica bola stanovená ako 60 % z priemernej mzdy na Slovensku za rok 2012.
Výška vianočného príspevku bola nepriamo úmerná, čo znamenalo, že čím nižší bol dôchodok (napr. invalidný dôchodok), tým vyšší vianočný príspevok invalidný dôchodca dostal. Príspevok sa vyplácal automaticky, spolu s dôchodkom v decembrovom výplatnom termíne, a o príspevok nebolo potrebné osobitne žiadať.
13. Dôchodok - Nová forma podpory a jeho podmienky
V minulosti dostávali dôchodcovia vianočný príspevok koncom roka, avšak bývalá vláda schválila 13. dôchodok, ktorý nahradil vianočný príspevok. Tento krok bol zavedený novelou zákona o sociálnom poistení, čím sa 13. dôchodok stal novou dávkou, financovanou zo štátneho rozpočtu s cieľom primárne podporiť nízkopríjmových dôchodcov.
Nárok a výplata
Nárok na 13. dôchodok majú poberatelia všetkých druhov dôchodkových dávok, ak majú v decembri nárok aj na výplatu starobného, predčasného starobného, invalidného, vdovského, vdoveckého, sirotského alebo sociálneho dôchodku. O 13. dôchodok dôchodcovia nemusia žiadať; Sociálna poisťovňa ho vyplatí automaticky spolu s decembrovým dôchodkom.
V prípade súbehu viacerých dôchodkov (napr. starobný a vdovský) sa vyplatí len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma bude najvyššia. Pri určovaní výšky sumy sa taktiež neprihliada na ďalšie dôchodkové príjmy.
Zohľadňovanie iných príjmov
Pri posudzovaní nároku na 13. dôchodok a jeho výšky sa zohľadňujú aj nasledovné príjmy:
- Dôchodok vyplácaný z cudziny, ktorý je obdobný dôchodku uvedenému v zákone.
- Dôchodok vyplácaný podľa osobitného predpisu, ktorý nie je uvedený v zákone.
- Vyrovnávací príplatok vyplácaný podľa osobitného predpisu.
Na prepočet dôchodku vyplácaného v cudzej mene sa používa referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k 1. októbru kalendárneho roka, v ktorom sa vypláca 13. dôchodok. Poberateľ dôchodku je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni (alebo príslušnému úradu) mesačnú sumu naposledy vyplateného dôchodku z cudziny.
Výška 13. dôchodku (historické údaje)
V roku 2018 sa na vianočný príspevok mohlo tešiť približne 1,2 milióna penzistov. Celková čiastka sa skladala z vianočného príspevku a jednorazového príplatku (pre dôchodky neprekračujúce 410,14 €, t.j. dvojnásobok životného minima).V prípade zavedenia 13. dôchodku sa spomínali nasledovné priemerné sumy: pre poberateľa starobného dôchodku 460,40 eura, pre predčasných dôchodcov 433,20 eura. Invalidní dôchodcovia so stopercentným zdravotným postihnutím mohli očakávať priemerne 380 eur, do sedemdesiatich percent postihnutia táto suma bola na úrovni 209,90 eura. Sociálny dôchodok mal dosiahnuť 255 eur a invalidný dôchodok z mladosti 280,5 eura.
Je dôležité sledovať aktuálne znenie legislatívy, ktorá upravuje 13. dôchodok, pretože podmienky nároku a výška príspevku sa môžu meniť v závislosti od rozhodnutia vlády a schválenia príslušných zákonov. Informácie o aktuálnych podmienkach je možné nájsť na webových stránkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo na stránkach Sociálnej poisťovne.
Invalidný Dôchodok: Základná finančná podpora pre ŤZP
Invalidný dôchodok je kľúčovou finančnou podporou pre osoby, ktoré sú uznané za invalidné. Jeho poberanie je často jednou z podmienok pre získanie ďalších príspevkov určených pre osoby s ŤZP.
Kto má nárok a ako sa posudzuje invalidita?
Nárok na invalidný dôchodok má osoba, ktorá je uznaná za invalidnú. Posudzovanie invalidity prebieha štandardizovaným spôsobom, ktorý musia posudkoví lekári dodržiavať. Posudkový lekár najskôr žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného. Každá choroba má podľa prílohy zákona o sociálnom poistení iné bodové ohodnotenie. Žiadateľ môže navrhnúť ďalšie dôkazy o svojich zdravotných ťažkostiach. Posudkový lekár musí opísať, ktoré nálezy a lekárske správy ho viedli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, a zároveň uviesť, prečo nezohľadnil prípadné ďalšie choroby. Podrobne vysvetlí dôvody stanovenej miery poklesu. Všetko sa to uvedie do zápisnice, ktorá sa priloží k žiadosti o invalidný dôchodok.
Aké podmienky oprávňujú na dávky v invalidite?
Postup pri žiadosti o invalidný dôchodok
Invalidný dôchodok by ste mali dostať do dvoch mesiacov od podania žiadosti v Sociálnej poisťovni. Ak vás už posudkový lekár Sociálnej poisťovne uznal za invalidného, musíte ešte požiadať o invalidný dôchodok. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti o dôchodok rozhodnúť najneskôr do 60 dní od začatia konania. V mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba žiadateľovi o dôchodok písomne oznámiť.
Trvanie invalidity
Invalidita nemusí byť trvalý stav. Ak posudkový lekár predpokladá zmenu vo vývoji zdravotného stavu, prvú kontrolnú prehliadku absolvuje invalidný dôchodca spravidla po jednom roku. V prípade zlepšenia zdravotného stavu môže posudkový lekár určiť nižšie percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri zhoršení zdravotného stavu zasa môže pristúpiť k zvýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak posudkový lekár nepredpokladá zmenu zdravotného stavu a pri kontrolnej prehliadke neurčí lehotu ďalšieho uskutočnenia.
Kto nemá nárok na invalidný dôchodok?
Kto nie je uznaný za invalidného, dôchodok nedostane. Sociálna poisťovňa zamietla mnoho žiadostí, pričom najčastejším dôvodom bol fakt, že žiadateľ nespĺňal kritériá invalidity.
Doplatenie dôchodkového poistenia: Príležitosť pre mladých invalidov
Invalidní dôchodcovia si môžu istým spôsobom prilepšiť k dôchodku, najmä v skupine mladých invalidov. Týka sa to tých, ktorí majú stanovený vznik invalidity po dovŕšení 16. narodenín a dosiahli ich v roku 2004 a neskôr, odkedy platí súčasný zákon o sociálnom poistení. Ak si mladý invalid doplatí dôchodkové poistenie za obdobie pred dátumom vzniku invalidity (najskôr od 16 rokov) z maximálneho vymeriavacieho základu, môže získať maximálny invalidný dôchodok. Podmienkou je, aby posudkový lekár stanovil dátum vzniku invalidity po 16. narodeninách, keďže od tohto veku zákon umožňuje priplatenie na dôchodkové poistenie. Dodatočne zaplatiť poistné je možné len za obdobie prerušeného poistného, za obdobie zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov alebo za obdobie, keď sa občan sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Poberateľ invalidného dôchodku si môže platiť aj dobrovoľné dôchodkové poistenie.
Valorizácia invalidných dôchodkov
Invalidné dôchodky sa, podobne ako starobné, pravidelne valorizujú, teda zvyšujú. Invalidi s poklesom schopnosti pracovať viac ako 70 percent (tzv. plný invalidný dôchodok) majú vyšší dôchodok, pričom sa zvyšuje aj ich polovičná suma. Invalidní dôchodcovia s čiastočným invalidným dôchodkom (pokles schopnosti pracovať menej ako 70 percent) taktiež dostávajú mesačný dôchodok, ktorý je valorizovaný.
Práca popri invalidnom dôchodku
Pracovať popri invalidnom dôchodku je možné, avšak aktuálna invalidná renta sa týmto priamo nezvýši. Obdobie povinného dôchodkového poistenia, získané počas práce popri poberaní invalidného dôchodku, sa zhodnotí až pre výpočet sumy starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku. Sociálna poisťovňa potom porovná vypočítanú sumu starobného dôchodku so sumou invalidného dôchodku a vyplatí ten dôchodok, ktorého suma bude vyššia, teda výhodnejšia pre poistenca.
Iné formy peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP
Okrem dôchodkových dávok existujú aj špecifické peňažné príspevky, ktoré majú kompenzovať následky ťažkého zdravotného postihnutia a pomôcť osobám s ŤZP integrovať sa do spoločnosti a zlepšiť kvalitu ich života.
Všeobecné podmienky pre peňažné príspevky na kompenzáciu
Peňažné príspevky na kompenzáciu nemôže poberať úplne každá osoba s ŤZP, ale iba tá, ktorej príjem neprekročí hranicu určenú zákonom. Postupuje sa tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem ťažko zdravotne postihnutej osoby (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, príspevok na opatrovanie) za predchádzajúci rok s príjmom jej manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti. Táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Príjem osoby s ŤZP sa potom porovná so životným minimom pre dospelého, čo je od 1.7.2025 suma 284,13 € mesačne. Peňažné príspevky nie je možné priznať osobe s ŤZP, ktorej príjem presahuje päťnásobok životného minima, t.j. 1 420,65 €. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima.
Príklad: Pani Jana je ťažko zdravotne postihnutá. Jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 350 €. Manžel pani Jany je zamestnaný, jeho priemerná mesačná mzda za minulý rok bola 670 € v čistom. Deti pani Jany sú dospelé a samostatné. Príjem pani Jany a jej manžela predstavuje spolu 1 020 € mesačne. Túto sumu vydelíme dvomi, keďže spoločne posudzujeme dve osoby - pani Janu a jej manžela. Výsledok je 510 €. Za príjem pani Jany sa na účely posúdenia nároku na kompenzačné príspevky považuje suma 510 €. Príjem 510 € vydelený sumou 284,13 € (suma životného minima) je 1,8. V tomto prípade by pani Jana spĺňala podmienky na poberanie príspevkov, pretože jej príjem nepresahuje päťnásobok ani trojnásobok životného minima.
Peňažný príspevok na osobnú asistenciu a príspevok na opatrovanie
Ak v dôsledku svojej choroby potrebuje človek pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu, alebo osoba, ktorá sa o neho stará, môže poberať príspevok na opatrovanie. Rozdiel medzi nimi je v tom, že osobný asistent má pomôcť osobe s ŤZP začleniť sa do života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je starať sa o hygienu a sebaobsluhu osoby s ŤZP a vykonávať v jeho domácnosti domáce práce.
- Príspevok na osobnú asistenciu poberá priamo osoba s ŤZP, ktorá potom vypláca asistenta.
- Príspevok na opatrovanie poberá sám opatrovateľ.
Príspevky sa odlišujú aj postavením rodinného príslušníka. Člen rodiny osoby s ŤZP môže byť jeho osobným asistentom iba v rozsahu štyri hodiny denne, vo zvyšnom čase asistenciu vykonáva iná osoba. Peňažný príspevok na opatrovanie sa poskytuje za stanovených podmienok osobe, ktorá osobne opatruje osobu s ŤZP odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby v stupni IV alebo V. Ak opatrovateľ vykonáva zamestnanie a jeho mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako 2,5-násobok sumy životného minima, má nárok na tento príspevok. Žiadosť sa podáva písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Príspevky na kúpu, výcvik a úpravu pomôcok
Ak je osoba s ŤZP podľa posudku odkázaná na pomôcku, môže jej byť poskytnutý príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky. Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňuje osobe s ŤZP vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo o svoju domácnosť, ktoré by inak nemohol vykonávať, alebo by mu išli len veľmi ťažko. Ide pritom o iné veci, ako sú zdravotnícke pomôcky preplácané zdravotnou poisťovňou. Príkladom pomôcky je aj vybavenie domácnosti (práčka, umývačka riadu, mixér), predmety na uľahčenie úkonov sebaobsluhy (držiak kľúčov, otvárač dverí) a hygieny (prenosná vaňa, suché WC).
Príspevky na úpravu bytu, rodinného domu a garáže
Príspevok na úpravu bytu, príspevok na úpravu rodinného domu a príspevok na úpravu garáže slúži na to, aby sa obydlie alebo garáž stali bezbariérovými. Aj človek s onkologickým ochorením môže byť odkázaný na takúto úpravu. Žiadateľ musí mať v byte alebo dome trvalý pobyt a ak ide o garáž, musí byť jej vlastníkom. Z príspevku sa môže zabezpečiť úprava existujúceho zariadenia bytu, domu, garáže, nie však vybudovanie nového objektu alebo zariadenia. Napríklad je možné prestavať kúpeľňu na bezbariérovú (napríklad rozšírením dverí), ale nie vybudovať novú kúpeľňu. Príspevok sa neposkytne, ak osoba s ŤZP dokáže prekonať bariéry v týchto priestoroch za pomoci zdravotníckych pomôcok, ktoré prepláca zdravotná poisťovňa. S realizáciou úprav je možné začať až na základe právoplatného rozhodnutia úradu o priznaní peňažného príspevku.
Pomoc v hmotnej núdzi
Pre osoby s ŤZP, ktoré sa ocitnú v zložitej finančnej situácii, je k dispozícii aj systém pomoci v hmotnej núdzi, ktorý upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.
Definícia a podmienky
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Niektoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor). Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru, ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi.
Druhy príspevkov v rámci pomoci v hmotnej núdzi
- Dávka v hmotnej núdzi: Určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Je podmienená povinnosťou hľadať si zamestnanie a zúčastňovať sa činností v rozsahu 32 hodín mesačne, ak člen domácnosti nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
- Ochranný príspevok: Určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby.
- Aktivačný príspevok: Určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Poskytuje sa na 3 úrovniach.
- Jednorazová dávka: Poskytuje ju obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.
Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje v peňažnej, vecnej alebo kombinovanej forme, pričom osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Sumy dávky a príspevkov sa upravujú každoročne k 1. januáru koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima.