Súčasný svet, plný globalizácie, si uchováva bohatstvo rôznorodých kultúrnych a náboženských tradícií. Jedným z najvýraznejších príkladov sú pravoslávne sviatky, ktorých dátumy sa často líšia od tých, na ktoré sme zvyknutí v západnom kresťanskom svete. Tento rozdiel je primárne spôsobený používaním odlišných kalendárov a ovplyvňuje nielen Vianoce, ale aj mnohé ďalšie pevne stanovené sviatky.
Kalendárne rozdiely: Juliánsky vs. Gregoriánsky
Pravoslávny kalendár sa riadi podľa juliánskeho kalendára, ktorý je o 13 dní posunutý oproti gregoriánskemu kalendáru, používanému väčšinou sveta. Tento rozdiel sa prejavuje v tom, že napríklad 24. december podľa juliánskeho kalendára zodpovedá 6. januáru podľa gregoriánskeho kalendára. Pre ľahšiu orientáciu v ďalšom texte budeme používať dátumy, ktoré zodpovedajú svetskému (gregoriánskemu) kalendáru, a v zátvorke uvedieme dátum podľa juliánskeho kalendára.
Historické pozadie kalendárnej reformy
Dôvod pre tieto rozdielnosti názorov spočíva v tom, že kalendár nie je výlučne matematicko-astronomickou záležitosťou, ale aj faktorom kultúrnej a náboženskej identity. Kultúrne dejiny národov ukazujú, že pri svojom počítaní času sa vždy orientovali podľa udalostí, ktoré mali pre nich osobitný význam. Juliánsky kalendár presadil Cézar v roku 46 pred Kr. s pomocou egyptských astronómov pod vedením Alexandrijčana Sosigena.
Podľa vtedajšieho výpočtu má slnečný rok (obdobie trvania jedného obehu Zeme okolo Slnka) priemernú dĺžku 365,25 dní. Keďže tento výpočet je oproti skutočnému astronomickému trvaniu slnečného roka (365,2422 dní) dlhší o 11 minút a 14 sekúnd (0,0078 dňa), začiatok jari v juliánskom kalendári sa každý rok posúval o túto časovú jednotku smerom k zime. Rok juliánskeho kalendára je voči astronomickému roku dlhší o 11 minút a 14 sekúnd a v priebehu stáročí táto odchýlka stále vzrastá.
Pre západný svet preto v roku 1582 pápež Gregor XIII. s pomocou bamberského jezuitu Christopha Clavia uskutočnil reformu kalendára. Nahromadený rozdiel desiatich dní odstránil tak, že v roku 1582 nechal po štvrtku, 4. októbri, nasledovať piatok, 15. októbra. Po Gregorovi pomenovaný a dnes celosvetovo platný Gregoriánsky kalendár (Nový štýl) skorigoval príčinu chyby juliánskeho kalendára (Starý štýl) tým, že zredukoval priestupné roky. V časovom úseku 400 rokov vypadnú tri priestupné roky: sú to roky, ktoré završujú storočie a nie sú deliteľné číslom 400.
Odpor proti tejto reforme nevyplýval z tejto nevýznamnej nepresnosti, ale z rozštiepenia kresťanstva. Trvalo takmer dve storočia, kým sa Gregoriánsky kalendár presadil všade v Nemecku. Pravoslávne cirkvi sa však nedokázali prebojovať k spoločnému rozhodnutiu. Starý kalendár dnes nasledujú ešte patriarcháty Jeruzalem, Moskva, Srbsko a kláštory na Hore Athos.
Zmiešané kalendáre
Vzhľadom na prepletenie obidvoch cyklov sviatkov (pohyblivého a nepohyblivého) vedie používanie zmiešaného kalendára k niektorým kuriozitám. Napríklad, od konkrétneho kalendára závisí dĺžka trvania Apoštolského pôstu, ktorého začiatok - v pondelok po prvej nedeli po Zostúpení Svätého Ducha - je pohyblivý, zatiaľ čo jeho koniec má pevný dátum (28. jún).
Pôvodne všetci pravoslávni slávili sviatky Narodenia Christa podľa juliánskeho kalendára. Keď sa formoval grécky štát, pravoslávnych nútili prejsť na gregoriánsky kalendár. Cirkev sa však dohodla so štátom, že všade okrem hory Athos prejdú na tzv. novojuliánsky kalendár. Takže pravoslávni slávia pohyblivé sviatky podľa juliánskeho kalendára a nepohyblivé sviatky majú podľa gregoriánskeho kalendára. To však narúša pravoslávnu jednotu a vytvára nesúlad, ktorý sa však rešpektuje.
Príprava na pravoslávne Vianoce
Pravoslávni sa na Vianoce pripravujú dlhodobo. V predvianočnom období dodržiavajú pôst, ktorý trvá 40 dní, na rozdiel od katolíkov, ktorí trávia advent. Pravoslávnym Vianociam predchádza 40-dňový pôst, známy ako Filipovka alebo Adventný pôst. Počas tohto obdobia sa veriaci zdržiavajú konzumácie mäsa, mliečnych výrobkov a často aj oleja.
Pôst však nie je len o jedle; jeho cieľom je duchovné očistenie, modlitba a zmierenie s blízkymi. Duchovný Peter Soroka priznáva, že je ťažšie sa sústrediť na pôst pred sviatkami narodenia Christa, keď už väčšina ľudí slávi Vianoce. Pôst pred Vianocami však považuje za dôležitý: „Pôst veľmi pomáha upokojiť vášne či telesné potreby. Snažíme sa telo a dušu pripraviť na sviatky.“ Podobne ako katolíci, aj pravoslávni kresťania zvyknú pred Vianocami pristupovať k spovedi.
Pravoslávne Vianoce: Štedrý večer a sviatky Narodenia Christa
Pravoslávna cirkev, ktorá sa riadi podľa starobylého juliánskeho kalendára, slávi Štedrý deň 6. januára. Je to zároveň posledný deň 40-dňového pôstu, ktorým sa veriaci pripravujú na sviatok Roždestva Isusa Christa (Narodenia Ježiša Krista).
Štedrý večer (6. januára / 24. decembra JJ)
Na Štedrý deň sa všetci tešia na Svjatyj večur. Pred štedrou večerou sa členovia rodiny tradične poumývajú v studenej vode, napríklad aj v potoku. Všetky jedlá sú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemusel odbiehať od stola. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Prítomní sa začnú ponúkať z navarených pokrmov, pričom je dôležité, aby zo všetkého aspoň okoštovali.
Na štedrovečernom stole pravoslávnych veriacich sú tradičné pôstne pokrmy, aby rodinám sprítomňovali skutočnosť, že „Spasiteľ Isus Christos prichádza na zem nie v pýche a hojnosti, ale v pokore, jednoduchosti a láske a ukazuje príklad, akými by kresťania mali byť v každodennom živote,“ hovorí pravoslávny kňaz Vasyľ Kuzmyk. Začína sa cesnakom, medom, oplátkami, chlebom a soľou. Následne sa podávajú jedlá ako:
- pôstna kapustnica (bez klobásy)
- hubová mačanka
- domáci šalát (s rybou)
- plnené pirohy
- makové bobaľky
Počas Štedrého večera sa dodržiava najprísnejší pôst. V pravoslávnych chrámoch sa koná bohoslužba Veľkého povečeria, ktorá zakončuje obdobie pôstu a začínajú sa oslavy samotného sviatku. Pred Veľkým povečerím sa slávia tzv. cárske časy s čítaním bohoslužobných textov viažucich sa k sviatku Roždestva zrána. Následne okolo obeda sa slávi Liturgia svätého Vasilija Veľkého s večerňou, na ktorej sa čítajú starozákonné čítania ohlasujúce Christovo narodenie. Veľké povečerie s posvätením chlebov, pšenice, vína a oleja sa koná neskoro večer.
Sviatok Narodenia Christa (7. januára / 25. decembra JJ)
Samotné Vianoce sa oslavujú v pravoslávnej cirkvi 3 dni. 7. januára (25. decembra JJ) sa koná svätá liturgia k sviatku Roždestva Christova (Narodenia Ježiša Krista, Vianoce), spievajú sa vianočné piesne a koledy. Na druhý deň dopoludnia sa slávi slávnostná liturgia k sviatku Vianoc - ktorého presný názov v cirkevnoslovančine je Roždestvo Hospoda, Boha i Spasa našeho Isusa Christa. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku totiž nie je zvykom slúžiť polnočnú omšu.
Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom „Christos raždajetsja! Slavite Jeho!“
Sviatky po Vianociach
Po sviatku Narodenia Christa nasledujú ďalšie významné dni:
- 8. januára (26. decembra JJ) - Sviatok sobor presvjatoj Bohorodici (presvätej Bohorodičky), ktorá je dominantnou postavou vianočných sviatkov.
- 9. januára (27. decembra JJ) - Sviatok sv. prvomučeníka Štefana, ktorý je symbolicky zasvätený prvému mučeníkovi.
- 14. januára (1. januára JJ) - Cirkevný Nový rok a Obrezanie Pána.
- 19. januára (6. januára JJ) - Sviatok Bohojavlenia (Bohozjavenia), kedy si tisíce pravoslávnych veriacich pripomínajú cirkevný sviatok Ježišovho krstu ponorením sa do ľadovej vody. Sviatok krstu Pána je spolu s Veľkou nocou jedným z najstarších kresťanských sviatkov a v Rusku ho tradične sprevádza masové kúpanie v ľadovej vode, do ktorej sa vysekávajú prieruby v tvare kríža - nazývané aj „jordán“. V predvečer tohto sviatku sa povinne dodržiava pôst a vo všetkých chrámoch sa konajú obrady svätenia vody, ktorá má prinavrátiť duševné i telesné zdravie.
Regionálne zvyky a tradície
V rozličných pravoslávnych krajinách sa dodržiavajú rôzne regionálne zvyky a tradície, ktoré dotvárajú atmosféru sviatkov.
- Rusko: Vianoce sú tichým a duchovným sviatkom. Počas Štedrého večera sa rodiny stretávajú pri skromnej večeri, kde nechýba kutya a rybie pokrmy. Kostoly sú vyzdobené ikonami a farebnými dekoráciami.
- Srbsko: Srbi majú tradíciu pálenia badnjaka, čo je dubová vetva symbolizujúca Betlehemské jasle. Tento obrad sa odohráva na Štedrý večer a má priniesť rodine pokoj a zdravie.
- Grécko: Gréci oslavujú Kristovo narodenie pečením špeciálneho chlebíka nazývaného Christopsomo (Kristov chlieb), ktorý sa zdobí krížom a symbolmi rodiny.
- Ukrajina: Na Ukrajine je kľúčovým pokrmom počas Vianoc varená pšenica so sušeným ovocím a medom. Zároveň tu prebiehajú kolednícke sprievody, kde deti aj dospelí spievajú vianočné piesne.
Okrem spomínaného slávenia sviatkov podľa juliánskeho kalendára je pre pravoslávnych typické, že ako bohoslužobný cirkevný jazyk používajú už stáročia cirkevnoslovančinu. A aj unikátne cirkevné spevy východných cirkví - prostopenije - sa možno stanú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Bohatosťou zvykov a tradícií sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria významnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce.
Pravoslávne Vianoce na Slovensku a kalendárna otázka
Nie všetci pravoslávni na Slovensku slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára. Sú už farnosti, ktoré prešli na gregoriánsky a Vianoce majú v decembri. V období komunizmu boli pravoslávni tlačení, aby prešli na nový kalendár. Sú však cirkevné obce, ktoré sa po páde režimu vrátili naspäť k juliánskemu kalendáru.
Na Slovensku sú pravoslávne cirkevné obce, ktoré slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára, iné zasa podľa gregoriánskeho. Kňaz Peter Soroka vysvetľuje, že „je to nešťastné, lebo tým sa narúša naša pravoslávna jednota a je tam nesúlad.“
Zaujímavosťou je, že Vianoce podľa juliánskeho kalendára slávia aj niektorí katolíci, napríklad časť gréckokatolíkov na Ukrajine. Aj na Slovensku existujú dve dediny (Šmigovec a Jalová v okrese Snina), kde gréckokatolícki veriaci oslavujú Vianoce v januári. Gréckokatolícky kňaz Vladislav Marčák vysvetľuje, že juliánsky kalendár bol používaný v gréckokatolíckych farnostiach takmer všade. „V šesťdesiatych rokoch, keď bola naša Gréckokatolícka cirkev znovu obnovená po jej násilnom zlikvidovaní, začali naše farnosti prechádzať na gregoriánsky kalendár aj preto, aby sa odlíšili od Pravoslávnej cirkvi,“ vysvetľuje.
Duchovný rozmer Vianoc
Pravoslávne Vianoce sú krásnym príkladom sviatkov, ktoré spájajú duchovnú hĺbku, rodinnú lásku a úctu k tradíciám. Na rozdiel od komerčne ladených západných Vianoc si pravoslávne komunity zachovávajú hlbokú duchovnú podstatu sviatkov. Hlavný dôraz je kladený na vieru, rodinné hodnoty a tradície, ktoré sú odovzdávané z generácie na generáciu.
Maroš Černý zo Svidníka, ktorý slávi Vianoce v januári, tvrdí, že „po zhone, ktorý okolo Vianoc panuje v decembri, môže Vianoce v januári prežiť pokojnejšie a viac sa stíšiť.“ Podľa neho nie je vôbec dôležitá príprava a to, aby všetko bolo ideálne na stole, ale to, ako sviatky prežijeme v srdci. Kňaz Peter Soroka z Osadného dodáva, že nemá rád komercializáciu Vianoc, kedy si „mnohí ani neuvedomujú, čo si to vlastne pripomíname. Je to deň, keď si Boh vzal na seba ľudské telo. Každý sa skôr stará o darčeky, nákupy a o reklamy.“
Pravoslávni veriaci aj kňazi sa zhodujú, že počas Vianoc nemajú problém vybaviť si voľno v práci. Na severovýchode Slovenska si pravoslávni a katolíci zvyknú pomôcť; keď majú Vianoce katolíci, zastúpia ich v práci pravoslávni a naopak. Svidníčan Maroš Černý s úsmevom spomína na svoju krstnú dcéru, „ktorá vždy hovorí, že my nemáme sviatky neskôr, veď ich máme prví v roku.“
Zmeny v ukrajinskej pravoslávnej cirkvi
Autokefálna pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU) oficiálne schválila, že od 1. septembra prechádza na novojuliánsky kalendár. Táto zmena sa nedotkne Veľkej Noci a sviatkov, ktorých termín sa určuje podľa lunárneho kalendára. V prípade pevne stanovených sviatkov (napríklad Vianoce) zodpovedá gregoriánskemu (nášmu) kalendáru až do roku 2800.
PCU uviedla, že starý juliánsky kalendár je na Ukrajine „spojený s ruskou cirkevnou kultúrou“. Na území Ukrajiny pôsobia dve pravoslávne cirkvi: autokefálna pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU), ktorá vznikla na konci roka 2018, a ukrajinská pravoslávna cirkev (UPC), ktorá až do ruskej invázie podliehala moskovskému patriarchátu, ale po vypuknutí vojny na Ukrajine sa od neho oddelila. Vláda v Kyjeve podporuje PCU, ktorá vznikla s pomocou konštantínopolského ekumenického patriarchu Bartolomeja I.
Toto rozhodnutie o prechode na nový kalendár biskupi schválili ešte v máji a bolo potvrdené s definitívnou platnosťou. Sviatok Narodenia Pána (Vianoce) sa tak bude sláviť 25. decembra namiesto 7. januára, sviatok Pokrov - Presvätej Bohorodičky Ochrankyne - 1. namiesto 14. októbra, Bohozjavenie - 6. namiesto 19. januára a sviatok svätého Mikuláša - 6. decembra namiesto 19. decembra.
tags: #aky #sviatok #maju #dnes #pravoslavny