V očakávaní Vianoc sme každoročne, malí i veľkí, starí i deti, akosi samozrejme bez váhania naladení na čarokrásny, neopakovateľný dohviezdny čas vianočný. Je to obdobie radosti, lásky a spomienok, kedy sa stretávame s našimi blízkymi a tešíme sa na spoločné zážitky.
Dnes však zažívame čosi neopísateľné, neskutočné. Historicky boli pokusy zbaviť Vianoc ich skutočnej hĺbky viery v Boha. V roku 313 nášho letopočtu sa ediktom cisára Konštantína skončilo prenasledovanie kresťanov a začalo sa svätiť aj vianočné obdobie s pripomenutím narodenia Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. Aby sa zamedzilo dvojkoľajnosti, pohanské sviatky zimného slnovratu boha Slnka boli zámerne nahradené oslavou Slnka spravodlivosti - narodeného betlehemského Dieťaťa. Aj keď v časoch totality preferovali Deda Mráza a sviatky zimy, ľudia o to viac slávili a kostoly sa plnili. V súčasnosti však pandémia priniesla nové výzvy, keď boli kostoly zatvorené, dokonca aj na Štedrý večer, a koledy zneli len z ampliónov. To všetko je čosi nepoznané, neslýchané, akoby z inej planéty.
Romantika Vianoc verzus skutočnosť
Na Vianoce si mnohí prajú mať pokoj a cítiť radosť. Avšak to, čo si v mysli často dotvárame, je ovplyvnené romantickými obrázkami Ježiška v jasličkách a vysvietenými Betlehemčekmi. Dánsky filozof, teológ a psychológ Sören Kierkegaard pred takmer 200 rokmi napísal: „To, čo máme pred sebou, nie je kresťanstvo, ale nesmierny klam zmyslov a ľudia nie sú pohania, žijú blažení v domnienke, že sú kresťania.“ Tento výrok je stále aktuálny, pretože kresťanstvo sa niekedy stáva klamom zmyslov, životom v domnienkach a blaženosti, bez hlbšieho ponorenia sa do jeho podstaty.
Náš známy biblický text hovorí: „Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali.“ (Ján 1, 11). Táto skutočnosť nám chce čosi naznačiť. Boli sme možno príliš bezstarostní, spokojní, uveličení, každoročne automaticky vianočne naladení, privlastňujúc si všetko, čo patrí k Vianociam - nákupy, zhon, očakávania. Žili sme v akomsi sne zotrvačnosti a bezpečnosti, a zrazu nastal totálny šok.
Príchod Spasiteľa: Pokora a neprijatie
Príbeh narodenia Pána Ježiša Krista je plný pokory a ťažkostí. Mestečko Betlehem nebola pre Jozefa a Máriu dovolenková destinácia. Prišli tam, lebo museli poslúchnuť príkaz cisára Augusta o sčítaní ľudu. Mladý pár mal za sebou dlhú a náročnú cestu, ktorú Mária absolvovala v pokročilom štádiu tehotenstva. Obaja boli vystavení obavám a stresu. V Betleheme ich nevítali, nemali kde prenocovať a chýbali im základné veci. Namiesto útulnej izbičky dostali maštaľ, ktorú zohrievali osol a vôl, a postieľku s perinou pre Ježiška veru tiež nemali. Najprv boli bezdomovcami, potom utečencami, ktorí pred Herodesom chránili holý život na úteku.
Prečo musel Ježiško prísť na svet taký chudobný? Ježiško totiž chcel prísť ako jednoduchý človek, aby k nemu mohli prísť všetci: i chudobní, i utláčaní, i tí, ktorých niečo trápi. Chudoba, pokora a tichosť sú spôsobom, akým Pán Boh koná veľké veci.
Počas tej tichej a jasnej noci Mária porodila svojho Syna, zavinula ho do plienok a uložila v jasliach. Iba pastieri bdeli a strážili si stáda ovečiek. Oni boli prví, ktorí počuli radostnú novinu o narodení Spasiteľa od anjelov a ponáhľali sa do Betlehema, aby sa poklonili novonarodenému Kráľovi. Neskôr prišli aj vznešení a múdri ľudia, traja králi, s bohatšími darmi, ktoré Mária prijala s rovnakou láskou.
Ako prijať Spasiteľa dnes?
Dnes prijať Krista neznamená len lamentovať nad zavretým kostolom alebo robiť gestá obetavosti. Ježiško práve toto od nás čaká: byť otvorený, autentický a žiť svoju vieru. Ježiško sa nenarodil preto, aby nás raz opustil, ale aby s nami ostal vždy, po všetky dni nášho života. Vo svätom prijímaní prichádza k nám, aby prebýval v nás, a preto sa ho nemusíme báť. Vianoce môžeme prežívať stále, ak ho pustíme do svojho srdca.
V prvom rade, v pokore si opakujme Jeho slová: „Učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duší!“ Nasledovať Krista znamená vidieť a spoznať Ho v núdznom a trpiacom, možno v starom, odpísanom človeku. Znamená to mať odvahu nechať niektoré ťažké témy radšej otvorené, priznať si, že ich zatiaľ nevieme riešiť, nie sa tváriť, že neexistujú. Kresťanstvo, kde ľudia nebudú schopní konfrontovať sa s núdzou biednych, nemá budúcnosť.
Tým, ktorí Krista prijali, dal moc stať sa Božími dietkami. Božími deťmi nie sú len tí, ktorí to o sebe hovoria. Sú to ľudia, ktorým prekážajú praktiky zamerané proti človeku a teda aj proti Bohu, Kristu, a nebudú sa ich zúčastňovať. Ani za cenu strát, za cenu toho, že prídu o výhody, o miesto, dokonca aj o život. Božími deťmi môžeme byť aj v hojnosti, keď sa o tú hojnosť delíme. Sme nimi vtedy, keď sa nenecháme presvedčiť, že tým, čo dnes platí, sú peniaze a hrubá sila.
O tom, či Krista prijmeme alebo odmietneme, sa nerozhoduje raz, ale rozhodujeme o tom každý deň, celý život, nielen na Vianoce. Nasledovať Krista znamená byť vystavený nepochopeniu a neprijatiu. Je to paradox. Boh však vidí a vie všetko. Pozná naše motivácie a skryté túžby. Každé stretnutie s Ním v Jeho slove a sviatosti, v tichu a hudbe, ktoré nám pomôže vidieť naše omyly a zlyhania, bude Vianocami.
Žiť jednoduchý a tichý kresťanský život | Alex Wilson
Vianoce v každodennom živote
Vianoce budú tam, kde si uvedomíme, kto sme a kým chceme byť. Tam, kde zistíme, čo nám bráni prejavovať lásku a pozornosť človeku v dlhodobom vzťahu. Tam, kde sa naučíme sústrediť na svoje dieťa, keď referuje o svojom dni v škole. Budeme počúvať partnera, s ktorým sme doma zavretí, a uvedomíme si, ako sme na seba odkázaní. Pomocou pokornej modlitby môžeme trpezlivo bojovať s ponorkovou nemocou, takou častou v tomto čase v mnohých domácnostiach. Zanedbanou modlitbou sa budeme snažiť „reštartovať“ svoj vzťah k Bohu i ľuďom.
Vianoce budú tam, kde budeme mať trpezlivosť počúvať starca, aj keď hovorí o svojich bolestiach a vždy sa znovu vracia k spomienkam z mladosti. Budeme viac počúvať a menej hovoriť, o to viac komunikovať s Pánom Bohom. Prijmime človeka, ktorého odmietajú, alebo nám je nesympatický. Vianoce budú tam, kde nájdeme odvahu prosiť o odpustenie. Každý prejav úprimnej viery, ktorá sa prejaví v láske, je perspektívou obnovy a dobrej budúcnosti, skutočného pochopenia Vianoc pre každého z nás.
Pán Ježiš hovorí: „Proste a dostanete.“ Ježiško priniesol všetko, čo tu dnes máme: vianočný stromček, koláče, darčeky, aj Vianoce, na ktoré sa všetky deti tak tešia. Sme veru šťastní, že naše Vianoce sú také bohaté, no dnes je veľa detí, ktoré nemajú čo do úst vložiť, veľa detí dnes plače, lebo v ich krajine je strašná vojna. Aj dnes sú cez Vianoce deti opustené, bez rodičov alebo v detských domovoch. Nezabúdajme na nich a prejavujme lásku, súcit a pomáhajte tým, ktorí to potrebujú. Zdravie a život prichádza do nášho srdca vo svätom prijímaní, aby nám zoslal pokoj a radosť.
Učenie detí vianočného príbehu
Hoci sa vymyslené vianočné príbehy každoročne množia, biblický príbeh o narodení Ježiša Krista sa od jeho zaznamenania v Biblii nezmenil. Napriek tomu si takmer polovica ľudí nemyslí, že by dokázala aspoň trochu presne vyrozprávať vianočný príbeh spamäti. Dôvodom, prečo mnohí z nás nepoznajú detaily príbehu narodenia Ježiša, je, že nás nikto nikdy neučil, ako ho rozprávať.
Rozprávanie príbehov je užitočná metóda pre kohokoľvek, kto chce interagovať s Božím slovom a kto ho chce komunikovať iným. Môže však byť obzvlášť účinným nástrojom pre deti a tínedžerov, ktorí sa učia, ako zdieľať svoju vieru s rovesníkmi. Príbeh o Ježišovom narodení je ideálnym začiatkom, pretože je pravdepodobné, že bude mať u detí osobitnú odozvu.
Ako efektívne učiť deti vianočný príbeh?
- Vyberte si vhodnú verziu príbehu: Pre mladšie deti postačia príbehy Ježišovho narodenia v Evanjeliu podľa Matúša (Mt 1:18-25) a Lukáša (Lk 2:1-21). Staršie deti možno budú chcieť zahrnúť dlhší úvod.
- Prečítajte si príbeh nahlas: Nechajte deti, aby príbeh prečítali nahlas, alebo im ho prečítajte vy tri až desaťkrát. Potom ich vyskúšajte tak, že ich vyzvete, aby čo najviac z tohto príbehu zopakovali spamäti.
- Opakujte a opravujte: Keď už budú vedieť povedať príbeh aj s detailmi, pomôžte im rozprávať ho presne tak, ako je v Biblii, a opravujte ich. Všímajte si, čo deti pri rozprávaní príbehu vynechali.
- Cvičte, cvičte, cvičte: Nechajte deti, aby trénovali rozprávanie tohto príbehu počas niekoľkých dní.
- Nahrávajte a analyzujte: Keď už budú deti schopné porozprávať príbeh spamäti, spravte audio nahrávku a pozorne si ju spoločne vypočujte a zanalyzujte.
- Uveďte kontext: Naučte deti štandardnú vetu na úvod, ktorá pomôže tak im, ako aj ich poslucháčom, porozumieť tomu, že smerujú k rozprávaniu príbehu.
- Vykreslite príbeh: Povzbuďte deti, aby používali obrazy, ktoré pomôžu ľuďom predstaviť si to, čo rozprávajú.
- Zvoľte správne tempo: Dialóg príbeh spomaľuje, zatiaľ čo akcia ho zrýchľuje. Pomôžte deťom používať pauzy na zdôraznenie hlavných myšlienok.
- Príbeh jasne zakončite: Pomôžte deťom vybrať záverečnú repliku, ktorá bude akousi opačnou zátvorkou ich úvodnej vety.
- Vysvetlite a rozprávajte sa ďalej: Po dokončení príbehu povzbuďte deti, aby ho svojmu publiku pomohli interpretovať a aby vysvetlili lekcie príbehu. Pomôžte im pýtať sa svojho publika otázky, aby si overili, či ich poslucháči porozumeli príbehu a či vedia, ako ho aplikovať do svojich životov.
Pomocou tohto postupu sa deti môžu naučiť, ako hovoriť o svojej viere nenásilným spôsobom a ako ju zdieľať s inými. Ježiško, Spasiteľ, Vykupiteľ, vzácny Hosť, krásna Hviezda, Pán a Kráľ, Mesiáš - to všetko sú mená, ktoré Mu patria. On nás pozná, vidí a počuje a teší sa z toho, že Mu ďakujeme za Jeho záchranu, spásu a dar večného života, ale aj za mnohé iné dary, ktoré nám dáva a požehnáva pre náš pozemský život.
Záverečné posolstvo pre deti
Milé deti, vianočný čas prináša radosť, lásku a šťastie do našich sŕdc. Vianoce sú o viac ako len darčekoch pod stromčekom - sú o láske, zdieľaní a spomínaní. V tento čas roka sa stretávame s našimi blízkymi a prejavujeme im svoju lásku. Nech Vianoce prinášajú do vašich životov radosť, šťastie a veľa zábavy. Každý jeden z vás je výnimočný a prináša do našich dní niečo krásne - úsmev, dobrý nápad, priateľstvo či ochotu pomôcť. Prajeme vám, aby ste tieto Vianoce prežili s úsmevom a srdiečkom plným radosti, užili si chvíle s rodinou, veľa smiechu, pohody a možno aj trochu čarovného snehu. Nech je tento sviatočný čas plný radosti, mieru a lásky.