Vianoce sú časom, keď sa naše srdcia otvárajú pre lásku, pochopenie a nezištnosť. Často si v tomto období pripomíname nielen romantické príbehy, ale aj hlboké posolstvá o obete, rodine a duchovných hodnotách. Ponorme sa do rozmanitých vianočných príbehov, ktoré nás učia o skutočnej podstate lásky.
Romantický vianočný príbeh z knižnej predlohy
Jedným z príkladov je príbeh večnej optimistky Evie Millerovej, ktorá sa po nepríjemnom rozchode so snúbencom presťahuje do dedinky Willowbrook. Jej cieľom je konečne si splniť sen a venovať sa tomu, čo ju najviac teší a na čo má talent. Aj Jake Hartwood sa usiluje vyrovnať sa s minulosťou; po smrti manželky je odhodlaný nikoho si už nepustiť k telu.
Evie s Jakom sa dohodnú, že pred Vianocami uniknú na dovolenku do Provensalska. Hoci hlavný hrdinovia strávia Vianoce vo Francúzsku so záujmom vyhnúť sa sviatočnému ošiaľu, nepodarí sa im to! Dokáže však ich priateľstvo vzdorovať čaru sviatkov? Tento príbeh o láske, v ktorom je dostatok vianočnej atmosféry a snehu, je príjemná oddychovka, pri ktorej si človek poriadne oddýchne. Jake má navyše absolútne rozkošného psa dalmatína.
Takto by mali vyzerať jemné romány, pri ktorých máte chuť sa prikryť patchworkovou dekou. Evie, ktorá sa podceňuje v dôsledku jej bývalého vzťahu a k tomu ju podkopávajú rodičia vo všetkom, čo robí, a Jake, ktorý je zatrpknutý po smrti svojej milovanej manželky, nájdu cestu k sebe. Pretože Vianoce sú o láske a radosti, nie? Hlavná hrdinka vás nakazí optimizmom, budete mať úsmev na tvári a chuť žiť! Je to veľmi príjemný príbeh, ktorý nie je len o Vianociach, ale aj o čare Provensálska.
Klasický vianočný príbeh o obetavej láske: Dar troch kráľov
Príbeh, starý skoro 120 rokov, nás dodnes učí, v čom tkvie podstata Vianoc. V roku 1905 vyšla v časopise The New York Sunday World kratučká poviedka The Gift of the Magi, prekladaná do slovenčiny ako Dar troch kráľov, spisovateľa O. Henryho (vlastným menom William Sydney Porter). O rok neskôr vydal tento krásny príbeh aj vo svojej knihe The Four Million. Tento príbeh nám pripomína, na akých hodnotách skutočne záleží.
Viac než kedykoľvek predtým je v našej spoločnosti prítomný hnev a nenávisť, vytráca sa ľudskosť a pochopenie. Podstatu Vianoc - čas s rodinou - často vystriedal konzum, zosobnený cenením si viac kvantity (darov, ozdôb, napečených koláčov…) než kvality (čas, strávený s rodinou a aktivitami, ktoré nás napĺňajú). Jeden dar, daný zo srdca, je často cennejší než množstvo nepotrebných zbytočností, ktoré i tak skončia niekde v skrini. Akt lásky a láskavosti má väčšiu hodnotu než akýkoľvek majetný dar. O tom nás presvedčí aj posolstvo príbehu od O. Henryho.
Príbeh rozpráva o mladých manželoch Delle a Jimovi, ktorí boli veľmi chudobní, ale šťastní a plní vzájomnej lásky. Della mala nádherné husté čierne vlasy stiahnuté do dvoch hrubých vrkočov, ktoré jej siahali priam po kolená, a každý, kto ju videl, ju obdivoval pre jej vlasy. Jim bol úradník na tom najnižšom poste a jeho jediným pokladom boli zlaté vreckové hodinky, zdedené po otcovi. Nemal k nim však zlatú retiazku, ktorá by ich visiac z jeho vrecka, patrične ukazovala.
Bol deň pred Vianocami. Della mala našetrených len 1 dolár a 87 centov na dar pre Jima a pociťovala zúfalstvo. Predstavovala si jeho radosť, keby mu mohla darovať zlatú retiazku, ktorú vždy obdivoval vo výklade zlatníka. Z dvadsiatich dolárov týždenne sa nedalo žiť, nieto ešte kúpiť taký drahý dar. Zrazu dostala nápad. Šla do mesta a uzrela ceduľu na dverách kaderníctva - Vykupujeme vlasy. Della bez váhania vošla, rozpustila si svoje dlhé, krásne vlasy a spýtala sa majiteľky, koľko za ne dostane. „20 dolárov,“ znela odpoveď. Della okamžite prijala a nechala sa ostrihať nakrátko. Bolesť v srdci však nahradila radosť, že môže svojmu milovanému Jimovi kúpiť dar, aký si zaslúži. Behala z obchodu do obchodu, až našla zlatú retiazku na hodinky, ktorá sa presne hodila k Jimovým. Zaplatila 21 dolárov a vrátila sa domov so zvyšnými 0,81 centami.
Netrpezlivo vyčkávajúc, kým príde Jim z práce, začala cítiť strach. Bude ju Jim stále pokladať za krásnu, keď si nechala odstrániť jediný klenot, ktorý ju robil výnimočnou? Jim dorazil a Della k nemu nedočkavo priskočila. So strachom v očiach sledovala, ako ju uprene pozoruje s chmúrnym a nečitateľným pohľadom. „Nemohla som ti nedať vianočný dar, moje vlasy dorastú,“ vravela mu so slzami v očiach. Jim stále nič nevravel a Della sa už skutočne obávala. O pár sekúnd neskôr však zistila, prečo na ňu Jim tak smutne pozerá.
Jej milovaný muž jej podával darček. „Žiadny účes ma nedonúti milovať ťa menej. Ak otvoríš ten dar, pochopíš, ako sa cítim,“ povedal Jim. Della ho netrpezlivo otvorila a to, čo uvidela, jej vohnalo slzy do očí. Kotúľali sa jej po tvári a srdce jej naplnila láska. Jim jej daroval drahý, zdobený hrebeň, po ktorom túžila a ktorým si každý deň chcela svoje krásne dlhé vlasy česať. Utrela si slzy a podávala mu dar, ktorý kúpila. Jim otvoril balík a zočil prenádhernú zlatú retiazku na svoje cenné hodinky. Usmial sa, posadil a zadíval sa na svoju milovanú ženu. „Predal som hodinky, aby som ti mohol kúpiť hrebeň,“ odhalil.
Obaja predali to najcennejšie, čo mali, aby potešili osobu, ktorú milujú najviac na svete. Pretože žiadny majetok, žiadna vec, nemá takú cenu ako láska k blížnemu. Nech je nám tento príbeh pripomienkou toho, že láskavosti nie je nikdy dosť. To, na čom naozaj záleží, je dať milovanej osobe pocítiť, ako veľmi ju milujeme. Nezáleží na tom, koľko darov kupujeme; dôležité je, že obdarúvame zo srdca. Najpodstatnejšia je láska, nie majetok.
Skutočné príbehy vianočnej lásky a obety
Láska napriek odlišným tradíciám: Príbeh Magdalény a Fathiho
Môže sa stať, že lásku svojho života nájdete v mužovi, ktorého viera Vianoce neoslavuje. Presne ako Slovenka Magdaléna, ktorá sa ich dobrovoľne vzdala tiež. Pre lásku sme schopné hory prenášať, zmeniť od základov svoj život a robiť veci, ktoré nik iný okrem nás nechápe. Napríklad opustiť zvyky a tradície, v ktorých sme vyrastali, vrátane tých vianočných, na ktoré sme sa každý rok tešili a trávili ich s milovanou rodinou.
Magdaléna spomína na osudné stretnutie na autobusovej zastávke v Prahe počas posledného ročníka svojho štúdia na vysokej škole. „Veľmi dlho som bola sama, neverila som si a mala som pocit, že tu nie je nikto, kto by vo mne videl skutočnú hodnotu. Až kým som nestretla jeho.“ Bola to láska na prvý pohľad, intenzívna a bez akýchkoľvek pochybností. A to aj napriek tomu, že Fathi je cudzinec. „Nezáležalo mi na tom, žila som si, a vlastne doteraz žijem, svoju rozprávku s mužom, ktorý je milý, má krásne životné hodnoty, je starostlivý, za každých okolností úprimný a navzájom si dôverujeme.“
Lenže každý román má svoju zápletku. Tou je Fathiho pôvod, s ktorým sa Magdalénina kresťanská rodina doteraz nevie zmieriť. Prvé problémy, ktoré dovtedy medzi sebou dvojica vôbec nemala, sa začali, keď Magdaléna pozvala svojho priateľa prvýkrát na východ za svojou rodinou. „Vždy som si myslela, že ma moja rodina bezpodmienečne podporuje a miluje. Je to však už päť rokov, čo som rodičov a brata nevidela. Keď totiž zistili, že Fathi nie je kresťan, začalo sa peklo.“ Nechceli ho spoznať, smiali sa mu, že je terorista a že jediné, čo dokáže, je otvoriť si nejaký stánok s jedlom. Ponižovali ho, pričom Fathi pracuje v IT firme.
Od rodičov dostala Magdaléna ultimátum: buď opustí Fathiho, alebo nech sa už nevracia domov. Takýto radikálny postoj ju šokoval, o to viac, že ju vždy vychovávali v kresťanskej viere, ktorá predsa hlása lásku k blížnemu. „Toto som v moslimskom svete nikdy nevidela. Pre nich je rodina na prvom mieste. Zatiaľ čo kresťania sa pre boha vzdajú aj svojich milovaných. Nie je to správne. Lebo ak zavrhnete vlastné dieťa, ani boh vás nevykúpi,“ zamýšľa sa Magda. Vybrala si lásku. Doteraz ju ale mrzí, že jej rodina nedala Fathimu ani najmenšiu šancu, skrátka ho nechceli spoznať a vzdali sa svojej dcéry, lebo sa nezamilovala do muža podľa ich predstáv.
Dvojica si prešla ťažkou skúškou. Magdaléna o svojom rozhodnutí nikdy nezapochybovala a nikdy si vraj navzájom nič nevyčítali. Fathi to však niesol ťažko a dodnes ho trápi, že sa kvôli nemu Magda dostala do takejto situácie a prišla o rodinu. „Neprejde deň, aby sme si na to nespomenuli, no žijeme ďalej, milujeme sa a vieme, že našim deťom toto nikdy nespravíme.“
Magdaléna bola vychovávaná veľmi kresťansky, s nedeľami v kostole a prežívaním Vianoc v súlade s vierou. Fathiho moslimská viera však tieto sviatky neoslavuje. Medzičasom sa Fathi a Magdaléna vzali. Odhodlaná Slovenka sa rozhodla prijať vieru svojho muža, aj keď ju k tomu nikdy nenútil. „Usúdila som, že vianočné ozdoby, kapustnica ani darčeky mi nestoja za to, aby som stratila naše spoločné šťastie. Proste Vianoce neoslavujeme.“ Magdaléna je zatiaľ iba formálnou moslimkou, predniesla šahádu a verejne prehlásila, že jediný boh, ktorého uznáva, je Alah. Odvtedy nechodí do kostola a s týmto rozhodnutím sa vzdala aj Vianoc, ktoré ako dieťa milovala.
Počas týchto sviatkov cestujú za Fathiho rodinou do Uzbekistanu a Magdaléna priznáva, že sa jej od nich dostalo veľmi veľa lásky. Za tradičnými Vianocami už nesmúti, i keď priznáva, že úplne jednoduché to pre ňu nebolo. Naše najkrajšie sviatky roka tak Magdaléna vymenila za Ramadán, ktorý si vraj veľmi obľúbila. „Je to pre mňa veľmi silný sviatok, obrovská lekcia sebakontroly a vždy sa pri ňom veľa naučím. Dá sa povedať, že my máme akoby Vianoce, keď sa Ramadán skončí. Vtedy intenzívne oslavujeme, tešíme sa a ukončujeme obdobie pôstu a očisty. Dokonca si vtedy si dávame darčeky. A aj keď nemáme stromčeky a svetielka, má to pre mňa hlboký význam.“ Uzatvára, že zistila, že obdarúvať a chystať jedlá môže každý jeden deň, nie iba na Vianoce.
Láska prekonávajúca diaľku a výzvy: Príbeh Moniky a Mareka
Láska nás často prekvapí v tých najneočakávanejších chvíľach. Prvýkrát sa Monika a Marek stretli na katRande 23. decembra 2017. Spojila ich osamelosť, ale aj túžba nájsť spriaznenú dušu. Marek je lekár a vtedy už pracoval v Nemecku. „Bol som tu nový a navyše slobodný, tak som na Vianoce nedostal dovolenku a musel som ťahať služby v nemocnici. Boli to moje prvé Vianoce mimo domova, priateľov a cítil som sa osamelý,“ spomína Marek. Monika bola obklopená rodinou, sestrou, bratom s ich deťmi, ale aj tak sa cítila osamelá. Asi preto sa obaja stretli na katRande; jednoducho si chceli písať s niekým, kto im rozumie a prežíva podobné pocity.
S Marekom si rozumeli a po pár dňoch písania správ už poznali aj svojich domácich maznáčikov. Marek Monike opisoval, ako smutne na neho pôsobili vianočné bohoslužby v Nemecku, zatiaľ čo ona mu opisovala Vianoce, ako ich dobre pozná. S Marekom sa prvýkrát naživo stretli vo februári. Monika bola trochu nervózna, ale láska bola silnejšia ako obavy a dopadlo to veľmi dobre. Nechceli byť už bez seba a postupne si plánovali spoločnú budúcnosť.
Keďže Marek bol v Nemecku spokojný a nechcel sa vrátiť na Slovensko, čakala Moniku ťažká dilema: buď ostane na Slovensku bez Mareka, alebo začne úplne nový život s ním v Nemecku. Vedeli, že vzťah na diaľku im nemusí dlho vydržať a hlavne, už ani nechceli. Keď sa obzrie za seba, prekvapuje samú seba, aké veľké rozhodnutia dokázala urobiť len na základe toho, že cítila a vedela, že Marek je ten pravý.
Svadbu mali tento rok v sobotu pred sviatkom Božieho milosrdenstva. Monika, učiteľka, ostala do júla na Slovensku a potom sa presťahovala za Marekom. Teraz sa učí po nemecky a na ich veľkú radosť čakajú dieťatko. Prajú všetkým, aby vedeli prijať lásku, aj keď sa im bude zdať, že môžu veľa stratiť.
Zamyslenia nad podstatou vianočnej lásky
Bájka o zvieratkách a vianočnom posolstve
Kedysi dávno zvolali zvieratká snem, aby prediskutovali, čo je na Vianociach najdôležitejšie. Líška sa pripojila so svojou predstavou: „Pre mňa, samozrejme, nesmie chýbať voňavá pečená husička.“ Do debaty sa pridal medveď: „Vianočka!“ Straka si zasnene povzdychla: „Podľa mňa sú na Vianoce najdôležitejšie krásne a ligotavé šperky a ozdoby.“ Pozadu nechcel ostať ani vôl: „Všetci sa mýlite. Vianoce robí Vianocami až šumivé šampanské.“ Somárik, ktorý to už nemohol vydržať, sa rýchlo zmocnil slova: „Ach, vari ste sa všetci zbláznili? Veď na Vianociach je najdôležitejší Ježiš!“
Zvieratá potom predstupovali jeden za druhým pred anjela, aby sa uchádzali o to, kto bude hoden slúžiť Kráľovi sveta. Ako prvý sa, samozrejme, hlásil lev: „Len kráľ je hodný slúžiť Kráľovi sveta.“ Tu pribehla líška, obtrela sa anjelovi o nohy a hneď ho s nevinným pohľadom začala presviedčať: „Najvhodnejším kandidátom som predsa ja. Každé ráno ukradnem pre Božie dieťa ten najlepší med a mlieko. A Mária s Jozefom sa tiež budú mať dobre.“ Potom pred anjelom roztiahol svoj nádherný chvost páv. Márne. Anjelovi sa nepozdávalo ani jedno z nich.
Nakoniec si všimol osla a vola. Anjel na nich zavolal: „A čo vy môžete ponúknuť?“ „Nič,“ odpovedal oslík a skromne sklopil dlhé uši. „My sme sa ničomu nenaučili - len pokore a trpezlivosti. Všetko ostatné nám prinesie iba rany palicou.“ Vôl nesmelo podotkol: „Ešte by sme mohli naším dlhým chvostom odháňať muchy,“ a ani pri tom nezdvihol oči zo zeme. V ich pokore a nezištnosti našiel anjel to, čo hľadal, a ukázal, že skutočná hodnota spočíva v skromnosti a službe, nie vo veľkosti alebo kráse.
Mrazivý Štedrý večer a tajomstvo vtáčej reči
Raz počas mrazivého Štedrého večera sedel jeden muž pri krbe, v ktorom plápolal oheň, a rozmýšľal o význame Vianoc. „Pre Boha nemá cenu, aby sa stal človekom,“ uvažoval. „Prečo by všemohúci Boh mal tráviť svoj drahocenný čas s niekým takým, ako sme my? A aj keby, prečo by sa chcel narodiť práve v chlieve? Ani nápad! Celá tá vec je nezmysel.“
Náhle muža z úvah vyrušil divný zvuk prichádzajúci zvonka. Priskočil k oknu a oprel sa o rám. Vonku zbadal húf snežných husí, ktoré divoko mávali krídlami a zúfalo sa zmietali v hlbokom snehu. Boli ako omámené a pomätené. Mužovi ich bolo ľúto, a tak sa zababušil do teplého oblečenia a vyšiel von. Skúšal ich zahnať do teplej garáže, ale čím viac sa snažil, tým viac zmätkovali. „Keby tak vedeli, že ich chcem zachrániť,“ pomyslel si muž. Napadla ho zvláštna myšlienka: „Keby som sa aspoň na chvíľu mohol stať snežnou husou a porozprávať sa s nimi ich rečou.“ A zrazu si uvedomil, že je Štedrý večer, a usmial sa. Vianočný príbeh sa mu už nezdal nezmyselný. V duchu si predstavil jednoducho vyzerajúce dieťa ležiace v jasličkách v chlieve v Betleheme. Tento príbeh pripomína Božiu lásku a obetu pre ľudstvo, ktorému sa snažil priblížiť, aby mohol byť pochopený a zachránený.
Večný príbeh lásky
Toto je príbeh o láske, ktorý bude trvať NAVŽDY a nikdy neprestane. Pretože to mali už dávno predtým vo hviezdach napísané. Teraz však poďme tam, kde sa všetko začína. Stalo sa to nečakane, ona hľadala si lásku a neverila, že sa to stane. Neverila, že príde ON, ktorý srdce jej ukradne.
On zamiloval sa tiež, no nechal si to pre seba schované. Ona s ním chcela tráviť čas, tešila sa na tie chvíle, keď uvidí ho zas. On nevedel si predstaviť po jej boku navždy byť. No potom prišiel osud a dal mu z tváre dole masku. Masku, ktorú vždy pred ňou nosieval, aby zakryl to, že vždy ju VEĽMI MILOVAL. Vtedy chlapec pochopil, že iba s ňou chce životom svojím ísť, že o ňu nikdy nechce prísť.
Teraz spolu píšu o láske knihu, teraz dávajú novú silu spoločnému okamihu. Teraz už nehľadajú v ničom chybu. Vychutnávajú si každú spoločnú chvíľu. Chvíľu, keď sa ich pery k sebe tisnú. To, že ľúbia sa, už nedržia iba v sebe.