Vianočné sviatky, ako ich poznáme z bežného kalendára, pripadajú na 24. decembra. Nie pre každého to však platí rovnako. Na Slovensku žije početná skupina Rusínov, ktorí sa riadia Juliánskym kalendárom. V dôsledku toho sú ich vianočné sviatky posunuté takmer o dva týždne, na 6. januára. Podľa Juliánskeho kalendára to síce zodpovedá 24. decembru, no tento kalendár je v porovnaní s gregoriánskym, ktorým sa riadi väčšina spoločnosti, posunutý o 13 dní.
Každá kultúra si uchováva svoje jedinečné tradície, a inak tomu nie je ani v prípade rusínskych sviatkov. Hoci v minulosti sa dodržiavalo oveľa viac zvykov, postupne niektoré z nich miznú. Napriek tomu si Rusiínske Vianoce zachovávajú svoju špecifickú atmosféru a symboliku.
Zvyky pred Štedrou večerou
K tradíciám spojeným s predvianočným obdobím patrilo v minulosti dodržiavanie prísneho pôstu, ktorý mohol trvať až 40 dní pred sviatkami. Pôstny charakter mal aj samotný Štedrý večer, nazývaný „Sviaty večur“. V niektorých obciach sa dodržiaval zvyk, že ľudia až do večera nič nejedli.
Pred samotnou večerou mali svoje miesto domáce zvieratá. Zvykom bolo najprv nakŕmiť zvieratá a až potom mohli jesť ľudia. Predchádzalo tomu dôkladné umývanie rúk a tváre. Tento rituál mal hlboký symbolický význam zdravia a očisty.
„K úvodu večere patrilo aj umytie v potoku,“ spomína rusínsky spisovateľ Vasiľ Choma. „Všetci sme šli k 'prorubu', ktorý otec predtým vysekal v ľade, umyli sa a mama priniesla v kanvici vodu a za hrsť piesku z potoka aj domov. Bol to rituál očisty a zdravia rodiny.“ Tento zvyk symbolizoval nielen zdravie, ale aj otužilosť. Mnohí Rusíni, dokonca aj v mestách, si tento zvyk zachovali v modifikovanej forme - umývajú sa studenou vodou, hoci už z vodovodu.
V minulosti sa praktizovali aj ďalšie rituály pred večerou. Gazda často obišiel domáce zvieratá a do izby doniesol snop slamy, symbolizujúci narodenie Ježiška v maštali. Gazdiná mohla do predsiene položiť reťaz v kruhu ako znak súdržnosti rodiny a dobrého hospodárenia. Na sviatočnom stole sa tiež niekedy nachádzalo zrno na znak hojnej úrody.
„Vstávali zavčasu ráno a všetci sa museli rýchlo obuť, aby na zem nestúpili bosou nohou,“ uvádza sa v ďalšej spomienke. Taktiež platilo pravidlo, že ženy museli týždeň pred Vianocami vrátiť požičané predmety.
Štedrovečerná večera: Bohatstvo chutí a symbolov
Rusínska štedrovečerná večera, známa aj ako „Sviaty večur“, je charakteristická svojou pestrosťou a symbolikou. Na rozdiel od niektorých iných tradícií, pri rusínskej večeri platí dôležité pravidlo: od stola nemôže vstať nikto okrem gazdinej, až kým všetci nedojedia a nesfúkne sa sviečka.
Tradične sa na štedrovečernom stole malo vystriedať deväť chodov, čo symbolizuje hojnosť a rozmanitosť.
Prvé chody a ich význam
Večera začínala spoločnou modlitbou a zapálením sviečky. Prvým jedlom, ktoré sa podávalo, boli oblátky s medom a cesnakom. Cesnak symbolizoval zdravie a med sladkosť života. Niekde sa podával aj domáci „sladký“ chlieb s medom a soľou. Každý si tieto pokrmy bral sám zo stredu stola.
„Moja mama nás vždy pokrstila na čele medom, teda namočila si ukazovák do medu a pokrstila nás, aby sa všetko zlé od nás odvracalo,“ opisuje svoje rodinné zvyky jedna zo spomínajúcich.
Podávala sa tiež hríbová polievka, často nazývaná „mačanka“, ktorá bola zhustená hríbová polievka so šťavou z kapusty. Zaujímavosťou sú aj rôzne druhy fazuľových polievok, napríklad „koločena“ fazuľa, ktorá je rozmixovaná fazuľa s cesnakom, pomastená olejom s praženou cibuľkou, často podávaná s uvarenými zemiakmi.
Typickým jedlom boli pirohy. Tieto sa často pripravovali bez použitia nástrojov - cesto sa naťahovalo rukami a trhalo na menšie časti. Do pirohov sa mohla pridať aj minca, pričom nálezca bol považovaný za toho, kto bude v budúcnosti bohatý. Existujú rôzne varianty plnenia, vrátane kapusty, zemiakov alebo tvarohu. Niektoré pirohy boli špecifické, napríklad „tatarčané“ z polohrubej a pohánkovej múky.
V rusínskej kuchyni sa stretávame aj s inou formou spracovania kapusty - namiesto tradičnej kapustnice sa varila kapusta bez mäsa a smotany. Dnes sa kapustnica s hubami tiež objavuje, no historicky to nebolo vždy pravidlom.
Ďalšie pokrmy a symbolika
Na stole nesmel chýbať rybí chod, často podávaný so zemiakovým šalátom. Predtým sa ryby na štedrovečernom stole nemuseli objavovať, pretože tradične bol Štedrý večer pôstnym dňom v pravoslávnej tradícii.
Súčasťou slávnostného menu boli aj bobaľky s makom, známe aj ako „pupáky“ či „opekance“. Tieto sladké pečivo z kysnutého cesta sú neodmysliteľnou súčasťou mnohých slovanských vianočných tradícií.
„U nás doma, čo bolo zvláštne, tak moja mama robila veľmi dobrý boršč. My sme nejedávali kapustnicu, ale keď sme sa vydali obidve sestry, tak prišli Slováci k nám do rodiny, potom sme vždy jedávali kapustnicu, ale vždy bol chlieb,“ spomína jedna z pamätníčok.
V minulosti sa piekol aj obradný chlieb nazývaný „krečun“, do ktorého sa zapekali cesnakové strúčiky alebo fľaštička naplnená medom.
„Na stole nesmie chýbať špeciálny biely chlieb kračun, cesnak, med a zemiaky,“ uvádza sa v jednom z opisov. Predpokladá sa, že podobne ako v iných kultúrach, aj tu sa jedlá pripravovali počas dňa, aby popoludnie bolo pokojné.
Po večeri sa tradične rozbaľovali darčeky od Ježiška a na stôl sa ukladali koláče.
Koledovanie a vinšovanie
Koledovanie patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie vianočné tradície na Slovensku, pričom v rusínskej kultúre má svoje špecifické a jedinečné črty. Po Štedrej večeri a často aj po polnočnej omši chodili koledníci od domu k domu, spievali rusínske koledy a vinšovali.
„V niektorých dedinách sa to robí aj dodnes, ale prevažne už len v tých väčších,“ poznamenáva sa v texte. Niekde sa toto koledovanie nevyvinulo len do spievania, ale išlo o akési „zinscenované hry“ s účinkovaním postáv ako čert, ktoré volali „Betlehemci“.
V obci Nová Sedlica boli hlavnou udalosťou koledovania vystúpenia betlehemcov - skupiny siedmich chlapcov vo veku 13 až 17 rokov. Títo boli oblečení v tradičných kostýmoch a niesli so sebou malý kostolík symbolizujúci miesto narodenia Ježiša Krista. Popri nich ich sprevádzali tzv. „gubovia“, chlapci prezlečení do masiek z ovčích kožušín s doplnenými zvončekmi. Títo „gubovia“ sa starali o mladé devy, ktoré podľa tradície vyváľali v snehu, čo symbolizovalo očistu a nový začiatok.
Koledovanie v rusínskej kultúre nebolo len o zábave, ale predstavovalo hlboký duchovný akt pripomínajúci narodenie Ježiša Krista a zároveň zdôrazňujúci dôležitosť komunity, solidarity a tradícií. „Koledovanie po obci znamená aj to, že rodina prijme aj cudzieho človeka do svojho domu. My netrávime Vianoce v tom úzkom kruhu, ale sme otvorení všetkým známym, príbuzným, dobrým ľuďom, ktorí môžu vstúpiť do nášho príbytku.“
Pri tejto príležitosti sa Rusíni zdravili tradičným pozdravom: „Christos raždajetsja! Slavite jeho!“ (Kristus sa rodí! Hlásajte to!).
Je to klasická hudba? - Vydanie pre mládež: „Carol of the Bells“
Rusínske Vianoce v kontexte kalendára a cirkvi
Rusíni, ktorí tvoria významnú časť pravoslávnych kresťanov na Slovensku, oslavujú Vianoce podľa Juliánskeho kalendára. To znamená, že zatiaľ čo väčšina obyvateľov oslavuje 24. decembra, pre Rusínov je Štedrý deň 6. januára. Cirkevný Nový rok pravoslávni slávia 14. januára a Sviatok Bohojavlenia (Traja králi) pripadá na 19. januára.
Vianoce u Rusínov sa nesú v duchu hlbokých náboženských zvykov a oslavy trvajú tri dni:
- 1. deň: Roždestvo Christovo (Narodenie Ježiša Krista)
- 2. deň: Sobor presvjatoj Bohorodic (Sviatok Presvätej Bohorodičky)
- 3. deň: Sv. prvomučeníka Štefana
Pred Štedrým dňom sa konajú bohoslužby nazývané „Veliké povečerie“. Po Štedrom dni (7. januára podľa ich kalendára) nasleduje sviatok Narodenia Ježiša Krista a ďalší deň sviatok Presvätej Bohorodičky. V treťom dni sa oslavuje svätý Štefan.
Na Slovensku sa rusínske obce, ktoré sa pridržiavali Juliánskeho kalendára, postupne preorientovali na gregoriánsky z praktických dôvodov, najmä kvôli školským prázdninám. Gréckokatolícke obce prešli na nový štýl, no absolútna väčšina pravoslávnych Rusínov sa stále riadi starým Juliánskym kalendárom, čo znamená, že oslavujú Vianoce 6. januára. V Prešovskom kraji sa dodnes podľa Juliánskeho kalendára slávi Štedrý večer v troch posledných gréckokatolíckych obciach, zatiaľ čo pravoslávna cirkev celoslovensky dodržiava tento kalendár v mnohých chrámoch, najmä na východe.
Rusíni si ako etnikum zachovali unikátne prvky, vrátane používania cyriliky a náboženstva východného obradu s prvkami staroslovienčiny v liturgických textoch. Tieto prvky sa do života Rusínov pretavili inak ako u Slovákov, čím si uchovávajú svoju kultúrnu identitu.
Osobnosti a súčasnosť rusínskych tradícií
Mnohé osobnosti sa dnes aktívne venujú zachovávaniu a šíreniu rusínskej kultúry. Medzi ne patrí napríklad Oli Džupinková, ktorá je známou ambasádorkou rusínskych tradícií. Svojou prácou poukazuje na bohatstvo rusínskej kuchyne a kultúry.
„My sme sa opýtali babičky z východného Slovenska, čo všetko na štedrovečerný stôl chystá a aké zvyky dodržuje. ,,Tradície sú v našej rodine veľmi dôležité. Každý rok sa snažíme, aby sme ich slávili v rodinnom kruhu práve na Troch kráľov. Aj keď už mám skoro 90 rokov, pred štedrou večerou spolu so svojou rodinou si chodíme poumývať tvár do potoka, aby sme boli po celý rok zdraví,“ hovorí babička Františka z dedinky pri Medzilaborciach.
Oli Džupinková, spolu s rodinou, vydala úspešnú knihu „Mamina rusínska kuchyňa“, ktorá predstavuje tradičné recepty v slovenčine, angličtine a rusínčine. Kniha sa stala rodinným projektom a pomohla ukázať rusínsku kultúru cez jedlo. Okrem kuchárskych kurzov organizuje aj zážitkové rusínske večere, ktoré spájajú gastronómiu s kultúrou, hudbou a príbehmi.
„Niektorí vraveli, že tento cieľ je príliš vysoký, ale ja som bola presvedčená, že to zvládneme. A vyšlo to! Kniha sa stala rodinným projektom, do ktorého sa zapojili všetci - od mojej mamy, ktorá mala know-how a recepty, až po moju sesternicu, ktorá pracovala na preklade do angličtiny,“ opisuje úspech crowdfundingovej kampane.
Ďalším projektom bolo vydanie knihy „Rozprávky z Vlčích hôr“, ktorá obsahuje 24 najlepších detských príbehov zameraných na región Národného parku Poloniny. Kniha vznikla na základe celoslovenskej súťaže pre deti.
„Tieto naše rozprávky často hovorili o ochrane prírody, vzájomnom rešpekte medzi ľuďmi a zvieratami, o tolerancii a porozumení. Mnohé z rozprávok mali aj ekologický podtón, keď deti apelovali na starostlivosť o prírodu, nerúbanie lesov a ochranu zvierat,“ vysvetľuje význam projektu.
Tieto iniciatívy ukazujú, že aj napriek modernizácii a zmenám vo svete, rusínske tradície žijú a nachádzajú si svoje miesto v súčasnej spoločnosti, pričom sa ich odkaz šíri prostredníctvom umenia, gastronómie a edukácie.