Slovensko má bohaté kultúrne tradície a folklór je veľmi výrazný a zaujímavý. Slovenský národ svoj folklór dôsledne udržiava, piesne, hudba a tanec sa prenášajú z generácie na generáciu. Dnes sa pod slovom folklór rozumie tak ľudová kultúra, ľudové tradície, zvyky, obyčaje a obrady, ako i ľudové umenie, čiže spev, tanec, hudba, divadlo, ľudový odev, umelecké a remeselné diela atď.
Slovenské folklórne súbory a regióny
Na Slovensku pôsobia mnohé folklórne súbory. Najznámejšie folklórne súbory na Slovensku sú SĽUK v Bratislave, Šarišan v Prešove a Lúčnica v Bratislave. Najvýznamnejšími oblasťami slovenského folklóru sú severné regióny Slovenska, Orava, Liptov a východ Slovenska v okolí Zemplína.
Ľudové piesne a ich význam
Mnohé slovenské ľudové piesne sú veľmi rytmické a veselé, zabavia pri tanci, niektoré sú naopak smutné a hovoria o láske medzi ľuďmi, sklamaniach, o láske k rodnému kraju, o kráse alebo zábave. Ľudové piesne sa spievajú nielen na folklórnych slávnostiach, ale učia sa ich aj deti v školách, aby poznali svoje kultúrne dedičstvo. Slovensko má mnoho známych a obľúbených ľudových piesní.
Folklórne slávnosti a festivaly
Na folklórnych slávnostiach vystupujú účinkujúci v krojoch, spievajú piesne, tancujú, hrajú na hudobných nástrojoch. Folklórne slávnosti pod Poľanou sú známe aj v zahraničí, je to medzinárodný festival ľudovej hudby, tanca a spevu spojený s prehliadkou folklórnych súborov a určený aj pre zahraničných Slovákov. Uskutočňuje sa v amfiteátri v Detve. Celonárodné slovenské kultúrne podujatie sa koná vo Východnej počas letných mesiacov. Je to folklórny festival s medzinárodnou účasťou, na ktorom je predstavená tradičná ľudová kultúra, remeslá, spev, tanec, zvyky a obyčaje. Festival vo Východnej patrí medzi najvýznamnejšie na Slovensku.
Prehľad vybraných folklórnych podujatí a súborov
- Dievčenská spevácka skupina „Spjevule ze Skalice“ sa venuje interpretácii ľudových piesní z regiónu Záhorie.
- Detský folklórny súbor prezentuje slovenské ľudové tradície prostredníctvom spevu a tanca na rôznych vystúpeniach.
- Folklórny súbor Magura.
- Folklórny súbor Maguranka sa venuje goralským piesňam a tancom zo Zamaguria.
- Detský folklórny súbor Štrbianček - tance, spevy a hudobné bloky z Východnej a z celého Slovenska.
- Umelecké teleso s cieľom pestovať a javiskovo stvárniť vokálno - hudobné a tanečné bohatstvo Rusínov.
- Detský folklórny súbor z Bratislavy združuje deti od 5 do 16 rokov, prezentuje slovenské ľudové tradície tancom a spevom.
- Mužská folklórna skupina s repertoárom zameraným na zemplínske ľudové piesne a čardáš.
Tradičné remeslá a architektúra
Jarmok ľudových remesiel sa konáva každoročne v Nitre a iných slovenských mestách. Tradičné slovenské dediny boli zastavané drevenicami, často aj maľovanými. Prírodné múzeá - skanzeny vám ponúkajú možnosť vidieť, ako vyzerala tradičná slovenská dedina v minulosti. Sú sústredené na severnom Slovensku, ktoré je kolískou tradícií a folklóru. Mnohé zvyky sú tu zachované dodnes.
Vianočné tradície
Tradícia pečenia medovníkov sa na Slovensku zachovala až dodnes, tradičné medovníky sú neoddeliteľnou súčasťou slovenských Vianoc. Spôsob prípravy a recepty medovníkov sa v rôznych regiónoch Slovenska líšia rovnako ako aj ich tvar a zdobenie.
Na Vianoce v skanzene v drevenom kostole z Rudna vystúpi Klub autentického folklóru Hojana zo Žiliny s pásmom vianočných piesní „Za koľande džinkujeme“ a „Koľindovaňe u Svancari“. Zaznie v nich piesňový repertoár využívaný pri koledovaní po štedrovečernej večeri v kysuckých obciach Čierne, Skalité a Oščadnica. Návštevou skanzen poctia aj praví betlehemci z hriňovského lazu Priehalina, ktorí predvedú archaickú betlehemskú hru.
Neodmysliteľnou súčasťou vianočných podujatí je pečenie vianočných oblátok na oblátnici, zdobenie chutných medovníkov, ukážky remesiel, výroba a predaj vianočných ozdôb i ľudovo-umeleckých výrobkov.
Vianočné trhy
Typickú predvianočnú atmosféru v obciach či v mestách si dnes už bez vianočných trhov nevieme ani predstaviť. Vyhľadávame ich najmä pre neformálne stretnutia s priateľmi pri punči alebo varenom vínku. Kedysi však trhy v Bratislave slúžili iba na nákupy. Atmosféru vianočných trhov si možno vychutnať v mnohých slovenských mestách a obciach, napríklad v Modre, Malackách, Pezinku, Špačinciach, Suchej nad Parnou alebo Voderadoch, kde býva pripravený pestrý kultúrny program, vystúpenia hudobných skupín a stánky s regionálnymi špecialitami.
Vplyv prírody na folklórne tradície
Súčasný spôsob života, ktorý nás v mnohých aspektoch vzďaľuje od Prírody, nám často bráni zamýšľať sa nad hlbšou podstatou kultúrneho dedičstva minulosti. Od najstarších čias žil človek v úzkom kontakte s prírodou, vždy bola jeho Matkou a Darkyňou života. Ponúkala mu príležitosti spoznávať ju, bojovať s jej nástrahami, a tým mu dávala šancu postupne sa učiť rozumieť jej skrytému jazyku, prostredníctvom ktorého k nám prehovára.
Ročný cyklus a jeho odraz v tradíciách
Jeden rok v živote prírody, našej veľkej inšpirátorky, ako i v živote človeka, predstavuje jeden uzavretý cyklus. Na území Slovenska je tento cyklus sprevádzaný striedaním štyroch veľmi odlišných ročných období. Ročný cyklus v prírode bol od najstarších čias chápaný predovšetkým ako ucelené obdobie v živote a ceste Slnka, ktorého sila bola vždy spätá s vnútornými procesmi v ľudskej duši a uctievaná všetkými starodávnymi národmi.
Život plynie v opakujúcich sa cykloch, striedajú sa obdobia pasivity a aktivity, obdobia rozkvetu, zrelosti a zániku. Na cyklickej ročnej ceste Slnka, ktoré striedavo bojuje s temnotou, ukrýva sa pred našimi zrakmi alebo víťazne žiari, sa stretávame so štyrmi základnými zlomovými bodmi, ktoré nazývame slnovraty a rovnodennosti. Slnko sa na jar rodí, príroda ožíva a všetko rozkvitá. Letný slnovrat je kulmináciou slnečnej sily a príroda začína dozrievať a dávať svoje plody. Tieto štyri okamihy a obdobia znamenali v ľudskom duchovnom aj fyzickom živote určité obdobia prechodu, zmeny a nového impulzu a sú s nimi zviazané početné tradície, obrady a sviatky.
Zem ako Matka: Zimná a Letná Baba
Zem a Príroda ako Matka i Učiteľka ľudí sa podľa tradície Slovanov nazývala Baba a vzhľadom na vzostupný alebo zostupný cyklus roka mala dve základné charakteristiky:
- Zimná - Ježibaba - predstaviteľka chaosu a neplodného obdobia, na jar bola vyháňaná ako „Morena“. Dodnes sa uchoval zvyk „vynášania Moreny“, ktorá sa v podobe bábky spaľuje a hádže do vody. Podľa tradície má Morena 7 zubov. Počas obdobia pôstu na sklonku zimy jej deň po dni postupne vypadávajú a keď zomrie, zošle ľuďom farebné vajíčko, ktoré je symbolom znovuzrodenia Prírody ako aj Letnej Baby.
- Letná - Zlatá Baba - charakteristická novým životom, plodnosťou. Vystupovala i ako hlavná sudička, ktorá s ostatnými prinášala inkarnovanej duši posolstvo do nového života.
Oslavy prírodných cyklov vo folklórnych tradíciách
Tradície a slávnosti pri príležitosti osláv cyklov v prírode mali rôznu formu. V rámci slovenského folklóru sa v nich môžeme stretnúť s hovoreným slovom, spevom, tancom či rituálnym divadlom. Každá dôležitá práca (napr. stavba domu alebo verejne užívanej budovy) alebo zahájenie a ukončenie práce v danom kalendárnom roku či ročnom období (sejba, žatva, pradenie…) bola sprevádzaná slávnosťou alebo obradom.
Tanec a spev ako vyjadrenie osláv
Azda najtypickejším výrazom osláv prírodných cyklov je v slovenskej ľudovej kultúre tanec a spev. Údaje o slovenských ľudových tancoch siahajú až do 6. storočia a týkajú sa rôznych slovanských vetiev. Hoci sa kvôli odmietavým postojom kresťanstva k tancom, ako pozostatkom pohanských čias, stratila veľká časť tejto bohatej tradície, i napriek tomu niektoré pretrvali až do dnešných dní (napr. tance v čase slávnosti letného slnovratu).
Tance sa tancovali buď individuálne, v pároch alebo spoločne v rôznych útvaroch (napríklad do kruhu). Takmer vždy bol tanec sprevádzaný i spevom a taktiež farebné kroje prispievali k jeho kráse a symbolickému významu. Okrem toho tanečníci a tanečnice výskali a vykrikovali, čo nemalo len navigačný význam, ale tieto zvuky pomáhali odháňať zlé sily, alebo naopak privolávať dobré, a napodobňovali „hudbu Univerza“. Pri skupinových tancoch sa často v skupine nachádzal tzv. vrchný tanečník, ktorý tanec koordinoval, aby boli vykonané správne kroky a pohyby v správny čas. Hoci sa tancovalo veľa a pri mnohých príležitostiach a tanec nebol určený na zábavu, ale mal hlbší symbolický význam, bolo zakázané tancovať napríklad počas pôstu.
Bohatstvo slovenských hudobných nástrojov
Zaujímavá je tiež široká škála rôznych druhov hudobných nástrojov. Využívali sa nástroje dychové, strunové, ako i samoznejúce. Existujú záznamy o 192 nástrojových druhoch v slovenskej kultúre.
- Samoznejúce nástroje: rapkáče, klopáče, chrastidlá, ostrohy tanečníkov, pastierske palice, bič, drumble alebo tiež zvon, ktorý sa vyrábal hlavne zo železa alebo z medi.
- Strunové nástroje: najčastejšie husle, cimbal, basa a violončelo.
- Píšťalové nástroje: asi najrozšírenejšie, tvorili polovicu všetkých druhov hudobných nástrojov. Od tých najmenších, ako boli pastierske píšťaly a fujarky, vyrábané z konárikov, cez rôzne rohy a trúby vyrábané z kozích a volských rohov (20-30cm) ako i zo smrekového kmeňa (6-metrové trúby), až po 2-metrové fujary vyrezávané z bazového dreva.
Sviatky a obrady počas roka
Jar: Znovuzrodenie a oslava nového života
Jar - piesne, tance i obradné divadlá boli živé, plné nadšenia a oslavy nového života a energie ako i nového cyklu v Prírode i človeku.
Vynášanie Moreny a Kvetná nedeľa
K obdobiu jarnej rovnodennosti sa viaže divadelný obrad vynášania a topenia Moreny (Marmurieny, Smrtky, Kyselice či Dedka) a donášanie zelenej ratolesti do dediny. Morena, ako symbol zimy a smrti, bola zhotovená z dvoch drevených palíc v tvare kríža obkrútených slamou a mala oblečené sviatočné šaty a podobizeň starej ženy s čepcom. Za spevu obradných piesní dievky niesli Morenu celou dedinou a pred každým domom sa na rozlúčku poklonili. Morena sa vyniesla až za dedinu, kde sa spálila a hodila do vody, čím definitívne zahnali zimu a s ňou i starý rok.
Týždeň po vynesení Moreny nasledovala Kvetná nedeľa - pôstna nedeľa spätá s uctievaním zelene, známa ešte z predkresťanských obradov. Zelenými prútmi sa šibal statok pri prvom výhone na pašu, aby bol tučný, zapichovali sa do prvej brázdy, používali sa ako prostriedok na predpovedanie budúcej úrody. Šibanie mladými prútikmi a nádielka vody bolo zo strany chlapcov uštedrované i dievčatám a ženám, aby boli ako nositeľky života a energie po celý rok zdravé, silné a svieže.
Deň svätého Juraja a stavanie májov
Po privítaní oživujúceho slnka sa príroda začína pomaličky prebúdzať k životu a deň, ktorý sa pokladal za skutočný prechod medzi zimou a letom bol 24. apríl - deň zasvätený Jurajovi. Podľa ľudových skúseností až po Jurajovi začínajú rásť a kvitnúť rastliny ako i prebúdzať sa rôzne živočíchy. Na Juraja sa prvýkrát vyháňal dobytok na pašu, a preto sa vykonávali rôzne ochranné úkony. Pálili sa jurské ohne, ktoré symbolizujú víťazstvo svetla nad tmou.
Za najkvetnatejší a pestrofarebný mesiac sa pokladá máj. V predvečer prvého májového dňa sa konalo takzvané stavanie májov, kedy chlapci stavali svojim milým pred domom máj, listnatý alebo ihličnatý strom s kmeňom očisteným od kôry, s korunou okrášlenou kvetmi a stuhami. V nasledujúcom dni vyzval chlapec dievča do tanca okolo postaveného mája. Tanečné zábavy poriadané v tomto mesiaci sa nazývali majálesy.
Leto: Rozkvet, plodnosť a letný slnovrat
Leto sa hlavne spája s oslavou letného slnovratu, ktorá neskôr dostala meno (sväto)jánske ohne (sobotky, vajano, kupalo). Tomuto dňu predchádzali rusálne sviatky. Samotný sviatok slnovratu sa slávil zakladaním živého ohňa a mal viacero významov. V prvom rade ľudia prostredníctvom ohňa s magickou silou podporovali plodnosť Zeme v jej najväčšom rozkvete. Oheň slúžil aj ako ochrana pred strigami, bosoráctvami a čarovaním. Živý jánsky oheň sa používal na veštenie a jeho žeravé uhlíky v sebe skrývali liečivú silu. V obradoch má oheň i očistnú funkciu.
Spomínané horiace koleso spustené z vrchov kopcov do dolín predstavovalo tiež klesanie slnka z vrcholného bodu nebeskej klenby, pretože v deň letného slnovratu je slnko najvyššie a nasledujúce dni postupne klesá a dni sa skracujú. Svätojánska noc, 24. júna, bola považovaná za noc magickú, kedy sa zem a nebo dotýkajú a človek má možnosť nahliadnuť do bežne neprístupných nebeských dimenzií.
Po týchto slávnostiach nastáva prírodný cyklus, počas ktorého dozrieva úroda a ľudia majú mnoho práce. Od 24. júla do 24. augusta plynuli takzvané psie dni.
Pracovné piesne a tance
Počas leta, obdobia rozkvetu a zretia obilia, sladnutia ovocia, kosenia trávy, sa často spievali „trávnice“ sprevádzané tancom i s pracovným náradím. Spev sa pritom ozýval z lúk, pasienkov i polian. Boli to piesne hlavne dievčenské a spievali si pri kosení, zberaní i pri návrate, keď v plachtách nosili trávu pre dobytok.
Pastieri si pri práci pospevovali piesne ovčiarske, gajdošské, odzemkové a ovčiarsko-zbojnícke. Medzi pastierov sa zaraďujú aj valasi a bačovia, pre ktorých je typický odzemkový tanec. Pri pastiersko-drevorubačských tancoch sa inšpirovali Prírodou a napodobňovali medvedie pohyby.
Jeseň: Poďakovanie a príprava na zimu
Obdobie okolo jesennej rovnodennosti bolo charakteristické poďakovaním a obetami prírode za všetky jej dary, ktoré ľuďom od jari dožičila a zároveň prosbou o úrodu budúceho roka. Jeden zo zvykov bolo upiecť okrúhly medový koláč s priemerom takmer do výšky človeka, ktorý sa prinášal k obeti.
Zima: Odpočinok, bilancovanie a príprava na nový cyklus
S príchodom zimy sa začínala práca pre priadky, ktorých piesne boli pomalé a ťahavé. V tomto čase boli obdobia, kedy sa vôbec netancovalo, pretože Príroda sa ukladá na svoj zimný spánok a človek má čas na rozjímanie, bilancovanie a zhodnotenie uplynulého roka.
Fašiangy a pôst: Prechod z radosti do očisty
Fašiangy sa slávili v období od Troch kráľov (6. január) do Popolcovej stredy, medzi sviatkami zimného slnovratu a pôstom pred príchodom jari. Dátum popolcovej stredy je pohyblivý. V slovanskom svete je obradová symbolika zameraná na príchod jari, na zabezpečenie hojnosti, úrody, plodnosti, sýtosti a sprevádza ich obradné veselie. Všeobecne v tomto období platí princíp, že „všetko je naopak“. V rámci veselých zábav a hier sa porušuje spoločenský poriadok, ľudia si vymieňali svoje role medzi sebou alebo si prepožičiavali masky z iných prírodných ríši. Muži sa prezliekali za ženy a naopak, mladí za starých, bohatí za chudobných a podobne.
V posledných troch fašiangových dňoch pred veľkým pôstom sa poriadajú fašiangové sprievody. Ich súčasťou bol i zvyk s názvom pochovávanie basy - vykonáva sa v posledný fašiangový deň. Základný motív vychádza z nastávajúceho pôstu a očisty, kedy sú zábavy pri muzike zakázané.
Prvým pôstnym dňom je Popolcová streda. Predstavuje prechod z fyzického sveta fašiangových radostí do duchovného sveta. Očistenie sa netýkalo iba upratania vlastného domu, ale celej dediny, z čoho poznáme „Veľké jarné upratovanie“. Nešlo len o očistu fyzickú, ale tiež o purifikáciu duševnú a duchovnú.
Rómsky folklór na Slovensku
Na Slovensku žije približne 90 tisíc občanov rómskej národnosti. Rómovia majú svoju vlastnú kultúru. Majú vrodený hudobný talent, preto sú z nich dobrí speváci, tanečníci a hráči na hudobných nástrojoch. Majú svojský typ hudby a tanca, svoj vlastný folklór. Z ich radov pochádzajú viacerí umelci, ktorí pôsobia na slovenskej scéne. Typický hudobný nástroj pre Rómov je cimbal a husle. Okrem kvalitnej hudby sú špecificky rytmické a dynamické aj cigánske piesne a tanec. Oblečenie pri rómskych vystúpeniach charakterizuje farebnosť, je ozdobené rôznymi šatkami a šperkami. Na Slovensku pôsobia rómske skupiny a speváci, ktorých hudba je obľúbená, pretože je plná energie a zábavy.
Múzeum slovenskej dediny
Múzeum slovenskej dediny Slovenského národného múzea je svojou rozlohou 15,5 ha najväčšie múzeum v prírode na Slovensku. Expozície prezentujú návštevníkom tradičné staviteľstvo a spôsob života na Slovensku v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia. Skanzen si môžete v zime užiť aj viackrát. Vianoce na dedine sú síce posledným programovým podujatím tohto roka, Múzeum slovenskej dediny však svoje brány nezatvára a aj počas zimnej sezóny je pre návštevníkov areál múzea s výnimkou pondelkov, sobôt a štátnych sviatkov otvorený.