Poznáte to, však? Jedného dňa príde deň, keď vaše dieťa podozrievavo na vás pozrie a povie: „Ja viem, že mi klamete.“ O tom, či je informácia o darčekoch od Ježiška pre deti „klamstvo“ alebo nie, sa vedú vášnivé debaty nielen medzi neveriacimi a katolíkmi, ale aj medzi katolíkmi samými. Na plnú pravdu treba určitú zrelosť rozumu a vek. Rovnako ako deťom v štyroch rokoch spokojne poviem, že bábätká posiela z neba Pán Boh, keď majú deti sedem, porozprávam im niečo viac. A primerane dozrievaniu môžem neskôr, podľa záujmu, zas toľko, koľko vládzu prijať a spracovať.
Ešte dobre, že o týchto vášnivých debatách dospelákov na tému „Ježiško a darčeky“ deti nič netušia, aj keď vek, keď im už veľa vecí z predvianočného a štedrovečerného času „nehrá“, sa stále znižuje. Priznávam sa, že naše prvé deti (máme ich sedem) vydržali vo viere v Ježiška, vchádzajúceho za tichého zvonenia zvončekov do izby s vianočným stromčekom, aby nadelil darčeky, veľmi dlho. Vyčkávali nadšene, chodiac od okna k oknu, aby videli čo len kúsok z jeho plášťa či prví začuli jemné zvonenie nebeských zvončekov.
Postupné Odhaľovanie Tajomstva
Nechceli sme informáciu o tajomstve Vianoc a inom kolobehu prinášania darčekov od Ježiška hovoriť pred všetkými deťmi naraz. Na druhej strane sme ani týmto dvom nechceli povedať pravdu štýlom: „Darčeky nosíme my, ak chcete, zapojte sa.“ A tak ma to stálo pár dní premýšľania, pýtania sa, surfovania po nete s cieľom vymyslieť správne nasmerovanie slov a pravdy dokopy tak, aby radosť z Vianoc ostala - tentoraz radosť z obdarovávania.
Sadli sme si spolu a v tichosti nadhodili tému vianočných darčekov. „Áno, pomáhame Ježiškovi nosiť tie darčeky. Ono je to tak: Ježiško nás vždy poprosí o pomoc pri ich zadovážení. A to tak, že nám požehná pozornosť na potreby, túžby a sny iných cez rozhovory a tiché načúvanie. Potom požehná prostriedky a čas na získanie darčekov.“
Zdôraznili sme deťom, že aj ony sa majú stále navzájom obdarovávať a byť k sebe pozorní. Ale v tento čas, keď si pripomíname najväčší dar, aký bol ľuďom darovaný, chceme si aj my výnimočným darom dať najavo, akí sme si navzájom vzácni. Nejde ani tak o to, aby to bola drahá vec, ale skôr o to, aby sme presne utrafili vytúženú vec pre každého. Ježiš bol vytúženým darom, o ktorom snívali generácie, no narodil sa v maštali, aby bol všetkým blízko.
Pozvánka do „tímu“ Ježiška
„Vidíme, že ste už múdrejší a zrelší - a preto vás chceme pozvať do partie, ktorá chodí pred Vianocami na „rande s Ježiškom“ a pomáha mu obstarávať darčeky. Rande sa začína pozorným počúvaním a citlivosťou srdca na iných okolo seba - a pokračuje tým, že budete hľadať spôsob a možnosti, ako túžbu naplniť. Budeme vďační, ak sa pridáte, lebo skutočne viac a krajšie je niekoho obdarovať, ako byť obdarovaní.“
Keďže stále niekto dorastal (a tak je to doteraz), bolo treba uchovať tajomstvo Vianoc čo najdlhšie neporušené. Všetky deti vždy povedali, že nádherné, že sa to nedá ani opísať. Prosili sme ich preto, aby toto tajomstvo uchovali aj pre svojich mladších súrodencov čo najdlhšie tým, že sa o svojej „predvianočnej práci“ v tíme pracujúcom pre darčeky od Ježiška, neprerieknu.
Zapojenie Rodiny do Príprav
Tím síce spolupracuje na „zákazkách“ a radí sa, aby sa nestalo, že traja zabezpečia ten istý darček pre jedného. Na začiatku sme každému členovi tímu dali malú sumu, ale zdôrazňovali sme, aby sa pokúsili darček vyrobiť vlastnými rukami. Teraz si už staršie deti privyrábajú brigádami a mladšie si zarobia malý groš pomocou pri náročnejších prácach doma.
Tím si je nápomocný pri maskovaní prenosu nákupu pred nepovolanými očami, ako aj pri delení baliaceho materiálu či vymýšľaní skrýš, keďže každý má tú „svoju“. S údivom konštatujem, že celý systém nám bez straty desiatky funguje už desať rokov a deti dodržujú všetky pravidlá tak, že nik z tých mladších súrodencov, ktorí ešte neboli v „tíme“, netušil nič o zázemí darovania. Možno to robíte inak - a deti sú spokojné. Nám tento spôsob prináša radosť a ono nádherné napätie od tipu na darček až po jeho zabalenie.
Príbeh Maríny: Nečakané Vianočné Rande
Ukazovalo sa, že Marína strávi tohtoročné Vianoce sama, bez rodiny. Po vysokej škole sa totiž vybrala do Ameriky a na sviatky sa rozhodla domov neprísť. Nič od nikoho neočakávala. Celý október a november tomu nevenovala žiadnu pozornosť. Až bolo neskoro a letenka domov pridrahá.
„Desila som sa toho, čo budem na Vianoce robiť a čím viac sa ten dátum blížil, prežívala som to dramatickejšie.“ Jej spolubývajúci sa všetci niekam rozpŕchli. Dve si to vybavili tak, aby v ten deň pracovali a ľahšie ho prežili. A ďalšia trávila sviatky s priateľom. Ich spoločnú večeru pripravovala už mesiac, každý deň o tom Marínu informovala.
Rodičia jej to tiež neuľahčovali. Mama sa nečakane rozplakala do telefónu, keď jej Marína deň pred Vianocami zavolala. Vraj aké to budú Vianoce bez teba? Marína sťažka pregĺgala. Predstavovala si, ako im doma všetko nádherne vonia borovicovým ihličím. Ako sa im pod sviečkami točí malý kovový stromček, taká otrasná dekorácia, z ktorej sa vždy smiala. Ako rada by teraz pod ňou zapaľovala sviečky!
Deň pred Vianocami zašla s kamarátkou na vianočný punč a opäť sa utápala v tom, aké Vianoce mohla mať a nemá. Tá jej medzi rečou spomenula nejakú aplikáciu, ktorú jej následne stiahla do telefónu. Pred očami jej tam tancovalo niekoľko mužov, ktorých mohla prstom posielať - doprava, ak sa jej nepáčil, doľava, ak jej bol sympatický. Všetci boli v jej blízkosti.
„Ale prosím ťa, nemám na čas na nejaké vypisovanie,“ povedala vtedy. To však ešte nevedela, čo bude nasledovať o hodinu, keď sa unavená vráti domov a odkopne do kúta svoje čižmy, z ktorých ju už poriadne boleli nohy. Niekto jej píše. Kým pochopila, že to nesmelé zapípanie pochádza z novej aplikácie, chvíľu to trvalo. Bol prvý a aj posledný.
Neočakávané Stretnutie na Štedrý Deň
„Zdalo sa mi to ako absolútne šialené rande, no vsadila som na to, že na Vianoce predsa musia byť všetci k sebe milí a dobrí, takže nebezpečenstvo mi nehrozí,“ skonštatovala Marína. Napokon, objednal štedrovečernú večeru v krásnej drahej reštaurácii, takže najhoršie, čo jej hrozilo, bolo, že buď nepríde, alebo sa z toho vykľuje fiasko. Všetko však znelo lepšie, ako ostať na Štedrý deň v posteli. V pyžame! A večer sa sama vybrať do kostola. Nikto by tam určite nebol sám.
Keďže už naozaj nemala nielen čas, ale ani možnosť zadovážiť vianočný darček pre nového priateľa, ktorý pôsobil tak nádejne - všetko, čo o ňom zatiaľ vedela, bolo, že je v jej veku a rovnako slobodný a sám - rozhodla sa mu darovať štyri štýlové taniere, ktoré kúpila do svojej kuchyne. Veď si také isté kúpi v januári opäť. A možno už budú aj v povianočnej zľave. Po spolubývajúcej tam našťastie ostal vianočný papier, takže o chvíľu pred ňou stál luxusný dar, na ktorom jej vianočný partner predsa nemôže nájsť nič zlého.
Rande vyšlo na jednotku. Prišiel o minútu skôr ako ona a od prvej sekundy sa zdalo, že sa už poznajú. Možno z predošlého života… Cítila, že je to nejaký osud, ktorý do jej života prikvitol v ten najsprávnejší čas. Za tie roky, čo strávila len zavalená prácou a štúdiom, si takéto niečo skutočne zaslúžila.
A čo by najmenej čakala, v rohu reštaurácie jedným očkom zazrela rovnaký stromček poháňaný plameňom sviečok, aký majú doma jej rodičia. Neubránila sa ani vete, hoci bola skutočne predčasná: „Ja som taká šťastná,“ povedala. Nathan to cítil rovnako. Podobne ako ona sa totiž vybral na úplne nevinné rande, od ktorého nevedel, čo čakať. Neostali len pri večeri. Spontánne sa spolu vybrali aj do kostola, odovzdali si krásne darčeky a so smiechom si rozpovedali príbeh, ako k nim „prišli“. Marína dostala parfum, ktorý už Nathan nestihol dať svojej bývalej priateľke.
Bolo 24. decembra, hlboká noc a oni sa nevedeli rozísť. Krásne však bolo, že mali pred sebou ešte ďalšie dva dni - nasledujú predsa dva ďalšie vianočné sviatky. A potom víkend… „Vyhlásila som tohtoročné Vianoce za tie najkrajšie v mojom živote,“ povedala dojatá. Dopadli nad očakávanie dobre.