Fašiangy predstavujú prechodné obdobie medzi zimou a jarou, ktoré je na Slovensku spojené s bohatými tradíciami, veselosťou a bujarou zábavou. Ich dĺžka je premenlivá, keďže je podmienená začiatkom 40-dňového pôstneho obdobia, ktoré sa vždy začína tak, aby veľkonočná nedeľa pripadla na prvú nedeľu po prvom jarnom splne. Toto sviatočné obdobie sa začína po sviatku Troch kráľov a končí Popolcovou stredou, ktorá zároveň predznamenáva začiatok prísneho pôstu.
Pôvod a etymológia fašiangov
Slovo „fašiang“ pochádza z nemeckého Faschang, niekedy uvádzaného ako Fashing. Predpokladá sa, že je odvodené z nemeckého vast - schane, čo vo voľnom preklade znamená „nápoj pred pôstom“ alebo „posledné napitie“. Tento etymologický pôvod naznačuje charakter obdobia ako času hojnosti a zábavy pred nastávajúcim odriekaním.
Charakteristika a zvyky fašiangového obdobia
Fašiangy sú symbolom veselosti, zábavy, hodovania a pitia. Počas tohto obdobia prevláda bujará zábava, organizujú sa zabíjačky, plesy a svadby. Hoci v každom kraji Slovenska môžu mať fašiangy iný názov a špecifické zvyky, spoločné pre ne sú veselice, bohaté jedenie a nadmerné popíjanie alkoholu. Tradičnými jedlami tohto obdobia boli fánky, šišky, pampúchy, rôzne záviny a zabíjačkové špeciality.
V minulosti boli fašiangy aj časom poriadku a ich neodmysliteľnou súčasťou boli tradičné fašiangové hry. Sú pohyblivým kalendárnym sviatkom s dlhodobou tradíciou, vzťahujúcou sa prevažne na vidiecke prostredie. Na Považí sa Popolcová streda nazýva aj Škaredá streda. Rozpätie medzi jarnou rovnodennosťou a nasledujúcim splnom mesiaca určuje dĺžku fašiangového obdobia, ktoré môže v niektorých rokoch trvať až štyri týždne. Fašiangy nadväzujú na jarné obdobie a prebúdzanie prírody.
Fašiangové sprievody a masky
Fašiangové zvyky majú prevažne zábavnú funkciu. Typickým prvkom fašiangov je sprievod v maskách, ktoré symbolizujú „svet naopak“ a majú navodiť uvoľnenú a veselú atmosféru. Pôvodne boli obchôdzky spájané s roľníckym spôsobom života a s plodnosťou.
Vývoj fašiangových sprievodov na Strednom Považí
Na Strednom Považí sú fašiangové zvyky dodržiavané dodnes. V obciach v okolí Nového Mesta nad Váhom boli fašiangy pôvodne spájané s novoročnými zabíjačkami. Maškary, ako sa masky v regióne nazývajú, navštevovali okolité domy, aby spríjemnili prácu a rozveselili známych.
V polovici 20. storočia začali byť fašiangy v obciach Stredného Považia organizované a fašiangový sprievod prechádzal celou obcou. V 70. rokoch 20. storočia začali sprievody organizovať folklórne skupiny, ktoré nadväzovali na miestnu tradíciu maskovaných sprievodov. Postupom času sa fašiangy stali celospoločenskou zábavou, kde sa o priebeh staral organizátor sprievodu.
V druhej polovici 20. storočia organizované sprievody masiek prechádzali obcami v sobotu alebo v utorok pred Popolcovou stredou. Často sa pochody organizovali v oboch dňoch. Organizátori si na túto príležitosť požičiavali kone a voz z miestneho družstva. Maskovaní členovia sprievodu sa viezli na vyzdobenom voze, alebo šli za ním. Počas obchôdzok dostávali od obyvateľov dary zo zabíjačky, ako sú slanina, klobásy, vajíčka, alkohol, fašiangové šišky a koláče.
Etnologička Katarína Nádaská o fašiangoch
Typy masiek a ich symbolika
Fašiangový maškarný sprievod zvyčajne tvorilo približne päť až sedem osôb. Masky si členovia sprievodu pripravovali doma, niekedy sa o ne postaral organizátor zábavy. Na Strednom Považí sa členovia sprievodu zamaskovali škraboškami a tzv. lárvami, ktoré sa kupovali v obchodoch. Lárva je maska na celú tvár, zatiaľ čo škraboška je polovičná maska so záclonkou pod očami. Masky boli často doplnené klobúkom alebo šatkou, aby nebolo vidno vlasy. Aj keď sú za najstaršie masky na Slovensku všeobecne považované zvieracie motívy, na Strednom Považí sa už začiatkom 20. storočia s nimi nestretávame.
Masky zobrazovali „svet naopak“ a mali navodiť neviazanú a veselú atmosféru. „Svet naopak“ symbolizovalo napríklad prezliekanie mužov za ženy a žien za mužov. Medzi najpoužívanejšie motívy masiek v tomto regióne patrili kominár, striga, železničiar, cigánka, nevesta, ženích a neskôr aj kočík s dieťaťom. Neviazanosť a „svet naopak“ sa prejavovali aj v správaní členov sprievodu - boli hluční, tancovali, poťahovali obyvateľov a niekedy si čiernili tváre sadzami.
Hudba vo fašiangových sprievodoch
Súčasťou sprievodu bola vždy hudba. Základ hudobných nástrojov tvoril akordeón, ku ktorému sa pridávali rôzne dychové nástroje a bubon. V niektorých obciach, ako napríklad v Modrovej, organizáciu fašiangov prebrala miestna dychová kapela, ktorá organizovala sprievod v sobotu. Už v druhej polovici 20. storočia sa v Modrovej masky prestali používať a dychová kapela dodnes obchádza domy v dedine, kde hrá piesne na želanie obyvateľov.
Pochovávanie basy - záver fašiangov
Fašiangové obdobie končí symbolickým pochovávaním basy. Táto tradícia je ľudovou hrou parodizujúcou skutočný pohreb a jej základným motívom je zákaz zábav počas nasledujúceho pôstu. Pôvodne sa tento symbolický pohreb spravidla odohrával v utorok pred Popolcovou stredou, pričom fašiangy končili presne o polnoci a následne začínalo pôstne obdobie.
Predstavitelia farností však považovali utorkové ukončenie fašiangov s neviazanou zábavou za nevhodné, nakoľko sa zábava často pretiahla do stredy po polnoci, kedy už platil prísny pôst. Z tohto dôvodu sa koncom 20. storočia pochovávanie basy začalo presúvať z utorka na sobotu a často sa konalo v priestoroch kultúrnych domov obcí, pričom nadobúdalo formu zábavy a veselice s tancom. Hudobnú zábavu spojenú s tancom viedli platené dychové kapely.
Na konci zábavy sa predvádza improvizovaný pohreb basy, ktorý predstavuje symbolické ukončenie veselého obdobia a pripomenutie prichádzajúceho pôstu. Pochovávanie basy prebieha podľa vzoru skutočného pohrebu v maskách cirkevných hodnostárov, pričom veselú atmosféru dopĺňajú plačky v maskách cigánok. O polnoci nastáva slávnostné skladanie masiek. V posledných rokoch nadobúda pochovávanie basy formu ľudového divadla, ktoré prináša momenty dobrej zábavy a humoru.
tags: #fasiangy #pochovavanie #basy