Vianoce dokážu opantať všetky naše zmysly. Postupne sa zažínajú vianočné svetielka, vôňa čečiny sa mieša s vôňou škorice, medu a vanilky, tradičné sviatočné jedlá šteklia naše chute. A neodmysliteľnou zvukovou kulisou sú nádherné melódie vianočných kolied. Vianočné obdobie je neodmysliteľne späté s melódiami, ktoré nás sprevádzajú počas sviatočných dní. Tieto piesne, známe ako koledy, majú fascinujúcu históriu a každá z nich rozpráva svoj jedinečný príbeh. Vianočné koledy sú jedným z najvýznamnejších symbolov vianočných sviatkov. Sú nielen hudobným sprievodom sviatočnej atmosféry, ale aj nositeľmi tradícií a duchovného posolstva Vianoc. Ich melódie a texty sú zakorenené v histórii, náboženstve a kultúre.
Pôvod a história kolied
Tradícia vianočných piesní siaha hlboko do minulosti, ďaleko pred kresťanskú éru. Koledovanie v období Vianoc je obradom hlboko zakoreneným v celej Európe. Pôvod slova „koleda“ možno hľadať v latinskom výraze calendae, čo znamenalo začiatok mesiaca a súviselo s rímskymi oslavami Nového roka. Tento výraz sa postupne rozšíril aj do slovanských jazykov, kde sa slovo „koleda“ začalo spájať so sviatočnými piesňami spievanými počas zimných sviatkov. Pre starých Slovanov bolo typické, že merali dĺžku dní, pričom ten najkratší z celého roka - 21. december, deň zimného slnovratu - pre nich znamenal nový začiatok v živote a aj v hospodárstve. Príchodom kresťanstva bol tento staroslovanský sviatok, nazývaný Kračún, nahradený Vianocami. Kračún, Dohviezdny večer, Svjaty večur či Vilija bol sprevádzaný niekoľkými obradmi, počas ktorých sa pálili kmene či dokonca sa celú noc nespalo. Veľkým slnovratovým obradom bol Oseň, sprevádzaný veršovanými prianiami (koledami) bohatého hospodárskeho roka. Ďalším obradom bola slnovratová hra - obradná obchôdzka ducha predkov so štyrmi strážcami slnečných strán a so slnečným dieťaťom. Mladí koledníci chodievali od domu k domu a hospodárstvam vinšovali bohatý rok. Do domov roznášali halúzky z liesky. Posledným obradom boli plesy, teda veselice, na ktorých sa hralo, tancovalo, spievalo a hodovalo.
Koledy, ako ich poznáme dnes, majú pohanský aj kresťanský pôvod. Pred príchodom kresťanstva sa počas zimného slnovratu oslavovali pohanské sviatky, ktoré zahŕňali spev a hudbu na oslavu príchodu nového slnka a svetla. Pohanské piesne sa často spievali počas slávností v prírode, na oslavu prírody a jej cyklov. S príchodom kresťanstva sa obsah týchto piesní postupne menil. Začali sa v nich objavovať motívy narodenia Ježiša Krista a oslavy Vianoc. Legenda hovorí, že autorom prvej kresťanskej koledy bol svätý František z Assisi, ktorý žil v 13. storočí. Od tohto obdobia sa koledy začali šíriť po celej Európe, často vďaka potulným študentom, remeselníkom a pútnikom.
Význam slova Koleda
Pomenovanie koleda má starodávny pôvod a znamená ohlasovanie niečoho nového. Ak dnes koledami nazývame najmä vianočné piesne, v minulosti malo toto slovo širší význam. Koledou boli aj hovorené vinše so želaním šťastia, zdravia, hojnosti a prosperity. Slovo koleda má viacero významov. Koledou sa nazývala tiež obchôdzka spojená so spevom a vinšovaním, ale aj odmena, ktorú koledníci dostávali od navštívených rodín (napr. Koledovanie, polazovanie, vinšovanie, chodenie s hviezdou, s betlehemom). Koleda je osobitný piesňový žáner viažúci sa k Vianociam a vianočnému obdobiu. Koledy stoja „na rozhraní ľudovej, poloľudovej a umeleckej, ale i duchovnej alebo svetskej piesne“. V koledách sa prelínajú kresťanské a ľudové (typicky pastierske) motívy, pričom spravidla prevládajú témy narodenia Ježiška v chudobnej maštali, zvestovania radostnej správy pastierom, príprava pastierov na cestu do Betlehema či chystanie darov Ježiškovi. V niektorých koledách sa objavujú žartovné a parodické prvky, typicky žiadanie odmeny za koledovanie.
Tradície koledovania na Slovensku
Koledovanie, polazovanie, vinšovanie, chodenie s hviezdou, s betlehemom, je hlbokou súčasťou slovenskej kultúry. Tradícia vianočného koledovania v našom prostredí siaha do stredoveku. Tento zvyk sa z miest postupne rozšíril na vidiek a práve v dedinskom prostredí nabralo koledovanie na bohatosti, rozmanitosti a nesmiernej malebnosti. V stredovekej Európe boli koledy často spájané s ľudovými oslavami a mali prevažne náboženský charakter. Speváci chodili od domu k domu a spievali piesne o narodení Krista. V stredoveku mali koledy často aj výzvu k pohostinnosti a štedrosti. Speváci často očakávali, že po prednesení koledy dostanú odmenu vo forme jedla, pitia alebo iných darov.
VIANOCE na Slovensku!
Forma a priebeh koledovania
Koledovanie malo vždy formu obchôdzky s vinšovaním. Skupinky ľudí chodili po domoch, po rodinách, alebo aj po celej obci. Niekde zvykli prísť zavinšovať aj z druhej dediny. Koledníci chodili, často v kostýmoch a s rekvizitami, priamo do domácností, aby predviedli scénky z vianočného príbehu. Hry ľudového divadla, predvádzané po domoch v období od Štedrého večera do Troch kráľov. Historickými predchodcami sú trópus Quem queritis in praesepe, pastores (Koho hľadáte v jasliach, pastieri) z 11. storočia. U nás sú najstaršie správy o vianočných hrách z 15. storočia v Bratislave, Banskej Štiavnici a Bardejove. V ľudových hrách sa zobrazenie témy narodenia Ježiša miešalo so staršími obradmi zimného slnovratu (koledovanie, vinšovanie, obdarúvanie) a obohacovalo miestnymi folklórnymi tradíciami (hudobno-spevnými, tanečnými). K vianočným hrám patria obchôdzky betlehemcov, chodenie s kolískou, hviezdou a hadom. Dôležitým momentom koledovania bolo prijatie koledníkov vo vlastnom dome. Návšteva bola totiž vnímaná ako posvätenie priestoru.
Kto koledoval?
Počiatočná predstava, že s vinšom majú chodiť len mladí muži, aby do domu priniesli zdravie, silu a prosperitu, sa postupne menila. S koledou tak chodili aj malé deti, starší muži či skupinky mladých dievčat. Skupiny koledníkov vznikali v minulosti prirodzene - združili sa kamaráti, spolužiaci, obecní pracovníci či rodinní známi. Táto úloha však náležala mužom, väčšinou mladým chlapcom. Dievčatá v úlohe koledníkov neboli vítané - s výnimkou koledovania na Luciu. Ľudia verili čaru nielen slov, ale aj vlastností koledníkov, ich zdraviu a mladosti. Prvý ranný koledník bol nazývaný polazník. Hovorilo sa, že tento zdravý a čisto oblečený mládenec má prísť zdola, proti prúdu rieky, aby šťastie neutieklo ako voda. Obchôdzky koledníkov sa odjakživa spájali s pocitom nádeje v lepšie časy. Preto keď koledníci zaklopali s prianím dobrej úrody, šťastia, zdravia a požehnania rodiny, dočkali sa vrelého uvítania s miskou koláčov, prípitkom, dokonca aj peniazmi.
Časové obdobie koledovania
Koledy boli výsadou vianočných sviatkov, spievali sa od Štedrého večera do Troch kráľov. Koledy v rôznych podobách boli zvykom na Ondreja (30. novembra), Luciu (13. decembra), na Štedrý deň (24. decembra), Božie narodenie (25. decembra), Nový rok (1. januára), na Troch kráľov (6. januára). Vianočné piesne vo všeobecnosti tešia veľkej obľube už od začiatku decembra.
Motívy kolied
V koledách a vianočných piesňach sa prelínajú náboženské motívy s ľudovými. U iných slovanských národov sú známe aj svetské koledy, ľúbostné či novoročné piesne. V koledách sa vyspievali aj želania a vinše tým, ku ktorým koledníci zavítali. Mladým rodinám želali na dietočkách potešenia, ženám abstinujúcich mužov, chlapom prívetivé gazdiné, bohatých mládencov pre dievky a mládencom pekné frajerky. Veršami vysmiali tých, čo ich nechceli pustiť dnu. Ale všetkým priali šťastlivé sviatky, božie požehnanie, pevné zdravie, bohatú úrodu a plné stodoly. Prevláda v nich pôvabná naivita a láskavý humor. Dnes už spievame menej, koledy nám doma viac znejú z nosičov a vonku pri horúcom punči na vianočných trhoch. Predstavivosť našich predkov bola živená tým, čo poznali v chráme, kde býval betlehem umiestnený často na tom mieste, kde boží hrob.
Regionálne rozdiely
Koledovanie, tak ako iné tradície, sú vždy viazané na danú komunitu a región a preto majú v každom kultúrnom priestore svoje špecifiká. Táto jedinečnosť sa odrazila aj v koledovaní. V niektorých obciach sa zameriavajú na pastiersku tematiku, niekde na trojkráľovú, inde rozvíjajú biblické príbehy Adama a Evy, Herodesa či príbeh sv. Doroty. Tieto vedomosti a pravidlá koledovania v jednotlivých obciach boli dôležitým znakom identity obyvateľov. Každý ich poznal a očakávalo sa ich dodržiavanie. Konkrétne témy sa však v závislosti od obce líšili. V niektorých sa zameriavali na pastiersku tematiku ohlasovania Božieho narodenia pred Vianocami, inde bolo zvykom trojkráľové koledovanie po Novom roku. Nájdete dokonca aj obce, kde sa v scénkach objavujú Adam a Eva, príbeh sv. Doroty a Herodesa. Aj vinše boli plné prianí Božieho požehnania a milosti.
Trojkráľové koledovanie
Zvláštnym druhom obchôdzok je koledovanie troch kráľov, ktorých Biblia nazýva „mudrci od východu“ (Mt 2, 1). Azda ani niet človeka, ktorý by si pod koledovaním hneď nepredstavil troch mudrcov z východu, ako ich Biblia nazýva. Jednoznačne najtypickejšou vianočnou obchôdzkou je koledovanie na Zvestovanie Pána, resp. na Troch kráľov. Príbeh o nich, ktorý pochádza ešte z 3. storočia. Na trojkráľových sprievodoch sa najskôr zúčastňovali len dospelí, až neskôr sa pridali aj deti. Koledníci prichádzajúci do domu píšu na dvere začiatočné písmená žehnajúceho výroku Christus mansionem benedicat - Kristus žehnaj tento dom. Mená vznikli v 5. storočí a každý z jeho nositeľov predstavoval jednu časť vtedy známeho sveta - Afriku, Áziu a Európu resp. čas mladosti, dospelosti a staroby. Okrem vinšovania, spievania a hrania divadelných scénok nechávali po sebe koledníci aj fyzické prianie. Dvere domu zvykli označiť kriedovým nápisom G + M + B, ktorý býva chybne vykladaný ako začiatočné písmená mien kráľov: Gašpar, Melichar a Baltazár.
Svetoznáme a slovenské vianočné melódie
Počas renesancie sa hudba, vrátane kolied, začala meniť. Nové hudobné formy a harmónie viedli k vzniku zložitejších melódií. Koledy boli čoraz častejšie súčasťou nielen kostolných bohoslužieb, ale aj dvorných osláv. Renesančné koledy často obsahovali biblické príbehy o narodení Ježiša, ako napríklad návšteva troch mudrcov či anjelské oznámenie o narodení Krista pastierom. Na Slovensku sú v dnešnej podobe známe od 17. storočia. Koledy bývajú označované aj ako „migrujúci žáner“, respektíve „putujúce piesne“, pretože putovali (často ústnym podaním) z miesta na miesto v podobe textov a melódií. Vplyv na ich šírení mali kňazi, cirkevné rády (osobitne františkáni), hudobní rektori, ale aj pastieri, mestská či dedinská chudoba, Cigáni či baníci. Slovenské ľudové koledy spravidla nemajú refrén. Naopak u Ukrajincov, Bielorusov či Poliakov sú ľudové koledové piesne s refrénom častejšie a dokonca sa delia do žánrov: koljadky, ovseni, ščedrovky. Refrény, ktoré majú podobu pokriku (napr. Hej, koleda!, Na ten Nový rok! či Oj daj Bože!) predstavovali pôvodne akési magické formuly a patria k najstarším častiam kolied. V hudobnej zložke kolied „prevládajú jednoduché harmonické melódie staršieho typu v rozsahu sexty až oktávy, ale vyskytujú sa aj archaické recitatívne nápevy a najmä kvinttonálna a kvintakordálna melodika. Veľký počet starších slovenských vianočných piesní a kolied zachytil v 60. rokoch 19. storočia Andrej Kmeť. Pastierske koledy sa tešili veľkej obľube. Prevláda v nich pôvabná naivita a láskavý humor.
Najznámejšie svetové koledy
- Tichá noc: Jedna z najznámejších a najpopulárnejších vianočných kolied. Prvýkrát zaspievaná v roku 1818 v Rakúsku, v dedinke Oberndorf pri Salzburgu. Text napísal kňaz Joseph Mohr a melódiu zložil učiteľ a organista Franz Xaver Gruber. Zaujímavosťou je, že pôvodne bola napísaná pre gitaru, pretože miestne organy boli pokazené. Je preložená do viac ako 300 jazykov a stala sa symbolom pokory a duchovnosti.
- Adeste Fideles (O Come All Ye Faithful): Jedna z najstarších a najpopulárnejších latinských kolied. Hoci jej presný pôvod nie je úplne jasný, najčastejšie sa spája s anglickým skladateľom Johnom Francisom Wadeom z 18. storočia.
- The First Noel: Anglická koleda z 18. storočia, ktorá opisuje príbeh narodenia Krista.
- White Christmas: Jedna z najznámejších moderných vianočných piesní, ktorú napísal americký skladateľ Irving Berlin v roku 1942. Opisuje nostalgickú túžbu po bielych Vianociach a tradičnej sviatočnej atmosfére.
- Jingle Bells: Hoci nie je typickou koledou, stala sa neodmysliteľnou súčasťou vianočného repertoáru. Pôvodne bola napísaná pre Deň vďakyvzdania Jamesom Lordom Pierpontom v roku 1857. Bola prvou melódiou zahranou vo vesmíre.
- We Wish You a Merry Christmas
- O Christmas Tree
- Deck the Halls
- Joy to the World
- The Twelve Days of Christmas
Najznámejšie slovenské koledy
- Narodil sa Kristus Pán: Táto slovenská koleda, ktorá patrí medzi najstaršie a najznámejšie vianočné piesne v strednej Európe, má svoj pôvod v 13. alebo 14. storočí. Je jednou z najpopulárnejších piesní spievaných počas Vianoc na Slovensku, v Česku a v ďalších krajinách strednej Európy. Koleda vyjadruje radosť z narodenia Spasiteľa.
- Do hory, do lesa, valasi: Táto koleda pochádza z oblasti stredného Slovenska a je spojená s pastierskymi tradíciami. Vznikla pravdepodobne v 18. storočí a odráža život valašských pastierov.
- Búvaj dieťa krásne: Táto nežná uspávanka je jednou z najobľúbenejších slovenských kolied. Jej pôvod siaha do 19. storočia a je spojený s ľudovou tradíciou. Text vyjadruje lásku a starostlivosť Panny Márie o malého Ježiška.
- Daj Boh šťastia tejto zemi: Táto koleda má korene v ľudovej slovesnosti a vznikla pravdepodobne v 19. storočí. Je to modlitba za blaho krajiny a jej obyvateľov.
- Nesiem vám noviny, počúvajte!
- Rolničky, rolničky
- Poďme bratia do Betléma
- Keď tá jasná hviezda
- Dobrý pastier sa narodil
- Jak si krásne jezuliatko
Vianočné básničky a vinše pre deti
Aj vaše deti milujú spievanie a rady sa učia nové básničky? Práve vianočné obdobie je tým najlepším spôsobom, kedy sa s našimi najmenšími naučiť niečo nové. Je to tradícia a je zapísaná hlboko do našej kultúry. Posolstvom vianočných kolied je rozdávanie radosti, pokory, úcty a nádeje.
Básničky
- Vianočné jabĺčko
Vianočný stromček v izbičke stojí,
mamička pri stole jabĺčko krojí.
Keď ho rozkrojí, uvidím hviezdičku,
čo bola schovaná v červenom jabĺčku. - Vianoce mám najradšej
Vianoce mám najradšej, keď sme všetci spolu,
nikto sa nemračí, nikto nemá smolu.
Spoločne sa hráme, potom rozprávame,
máme čas si povedať, že sa radi máme.
Keby som bol kúzelník, šepkal by som zľahka,
nech má na mňa stále čas, môj ocko i mamka. - Padá sniežik, cupi, lupi
Padá sniežik, cupi, lupi, pri peci je iba hlúpy.
Aj keď nechce slnko hriať, my sa vieme pekne hrať.
My sme malí snehuľkovia, my sme malé snehuľky,
zbierame sneh pre zábavu, zbierame sneh na guľky.
Frnk, frnk, guľôčka, neleť deťom do očka.
Sadni iba pekne zticha, lebo sniežik v očku pichá. - Vianočný strom
Vianočný strom je krásny strom,
nikto, nikto neporáta, koľko jabĺk, fíg, cukríkov
visí na ňom zo zlata.
Ligoce sa v svetle sviečok ako poklad rozprávkový.
Že ťa máme, stromček krásny, ďakujeme Ježiškovi. - Zvoní zvonček malý
Zvoní, zvoní zvonček malý, Vianoce sú pred dverami,
rozvoniava celý dom, vianočný je plný stôl.
A keď sa sviečočka slávnostne zapáli,
nie v jedných očičkách iskrička zažiari.
Iskrička radosti po líčku sa zgúľa,
mamičkine rúčky nežne ma pritúlia. - Jedlička
Máme doma jedličku, na jedličke hviezdičku.
Hviezdička sa ligoce, už sú zase Vianoce. - Letí anjel
Letí anjel s nádielkou, pritom vrtí prdelkou.
Letí, letí, hádaj kam? K dobrým ľudom- predsa k vám! - Na Vianoce
Na Vianoce deti, však, všeličo je naopak:
jedle rastú po izbách, vtáčik nemá z mačky strach,
muchotrávky - pestré hlávky kolíšu sa na vetvách.
Zlatá reťaz nerinčí, rybka pláva v ihličí,
hviezdička sa vo dne jagá, krajšie ako za noci
a dedo Mráz neštípe nás na nosy. - Vianoce
Vianoce Vianoce sú, keď sme spolu,
keď rodina sadá k stolu. Mamka, ocko, detičky,
dedkovia a babičky. Vianoce sú od Ježiška,
dal nám lásku do balíčka. Bolo jej dosť, dostal každý,
rozdelil ju raz a navždy. Medzi ľudí, kvietočky,
zvieratká aj včeličky. Kúsok lásky zo srdiečka,
ukry aj ty do balíčka. - Stromček zelený
Máme stromček zelený, máme stromček z lesa.
Bambuľkami pokrytý, celý ligoce sa.
Veselo je pod stromčekom, všetko žiari, ligoce sa.
Zasa prišli, zasa sú tu, naše Vianoce. - Zima, zima tu je
Zima, zima tu je, sniežik poletuje.
Stromy, domy, stromy, domy bielym zahaľuje.
Vezmeme si sane, sadneme si na ne.
Hore brehom, dolu brehom na nich poletíme. - Tam rástla krásna jedlička
Tam rástla krásna jedlička, kde šumel hustý háj,
či kvitol kvet, či padal sneh, vždy bola zelená.
Jej metelica nôtila do sníčkov častokrát
a mráz ju snehom ukrúcal, by nezamrzla snáď.
A zajko bojko ušatý si rád skákal pod ňou
a kde-tu sivý zlostný vlk sa mihol čistinou. - Urobím si snehuliaka
Urobím si snehuliaka na najbližšom brehu.
Urobím si snehuliaka z bielučkého snehu.
Jedna guľa, druhá guľa, tretiu na vrch dám
a už stojí snehuliačik a už stojí tam.
Košieľku má snehuliačik čistučkú a svetlú.
Nos má z mrkvy, oči z uhlia, miesto ruky metlu.
A keď deti uvidia ho, povedia si tak:
„Pozrite sa, aký je to krásny snehuliak!“ - Svieť nám, stromček jagavý
Svieť nám, stromček jagavý, už sme všetci zvedaví,
čí je ten darček a čo je v ňom, cingi, lingi, cingi, lingi, bom.
Svieť nám, vločka veselá, svet sa odel do biela,
bláznivé vrabce škriepia sa s ním, čimčarara, čimčarara, čim.
Svieť nám, stromček bielučký, chytíme sa za rúčky,
nech naším spevom znie celý dom, fidli-tidli, fidli-tidli, bom! - Padá sniežik
Padá sniežik bielučký, na polia i na lúčky,
na záhrady, na lesy, vtáčik malý kdeže si?
Tu na dvore bývam, pod strechou sa skrývam,
zima mi je chuchuchu, vám teplúčko v kožuchu.
Neboj sa ty vtáčatko, každé dobré dieťatko
postará sa o teba. Dá ti zrna aj chleba. - Jedlička
Na zelenej jedličke tisíc ozdôb svieti.
Okolo tej pesničky, zvučia piesne detí.
Jedlička žiarivá ako pochodeň veselo vítame novoročný deň.
Aj zvieratká z horičky majú dobrú vôľu.
Tam okolo jedličky krepčia s deťmi spolu.
Jedlička žiarivá ako pochodeň veselo vítame novoročný deň. - Sniežik sa nám chumelí
Sniežik sa nám chumelí, zima je zimička.
Polia, lúky vybieli, zapadne cestička.
Zakry svojou perinkou celý kraj náš milý.
Veď sme sa už na teba tak veľmi tešili.
Padaj sniežik, padaj nám, tešia sa ti deti.
Naša pieseň radostná v ústrety ti letí. - Bude zima, bude mráz
Bude zima, bude mráz, kam sa vtáčku, kam schováš?
Schovám sa do javora, tam je moja komora.
Bude zima, bude mráz, kam sa vtáčku, kam schováš?
Schovám sa do chvojiny, tam sú moje periny.
Vinše
- Vianočná vinšovačka
Vinšujem vám Vianoce, aby ste mali štyri ovce.
A tie štyri ovce, štyri barany, to je kŕdeľ neslýchaný.
Vinšujem vám smele všetkým veselé:
sedliakom vrece, plné na pece, pastierom kaše a kravám paše,
sviniam žaluďu, nech tučné budú.
Vinšujem vám všetkým vinše, na môj pravdu, neviem inšie.
Na Vianoce hoj, po Vianociach joj. - Šťastie, zdravie, pokoj svätý
Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme vám.
Či ste starí, lebo deti, nezáleží nám.
Zďaleka sa berieme, novinu vám nesieme,
čo sa stalo dnešnej noci v meste Betléme.
Narodil sa chlapček malý, posiela nás k vám,
aby ste mu niečo dali, zaniesť mu to mám.
Chlebík, ten už nechce brať, nakŕmila ho už mať,
radšej toliar, lebo dukát ráčte mu poslať.
Prosím pekne, odbavte nás, nieto času stáť.
Veď nám treba do Betléma ísť ho kolísať.
On je veľmi bohatý, všetko štedro odplatí,
uložte si k nemu poklad, tam sa nestratí.
Súčasnosť koledovania
Koledovanie - rovnako ako mnohé iné zvyky a tradície - ustupuje. Napriek tomu si predovšetkým v posledných rokoch čoraz viac Slovákov uvedomuje dôležitosť uchovávania ľudového a historického odkazu. Zatiaľ čo vo väčších mestách pretrváva koleda len vo forme jednoduchých rýmovaných vinšov počas Štedrého večera v kruhu rodiny, mnohé obce si dodnes udržiavajú typické hrané obchôdzky počas rôznych vianočných sviatkov. Koledovanie ako forma ohlasovania dobrej zvesti mimo chrámového priestoru bolo počas socializmu neželané. Napriek tomu sa u nás udržalo, ba v posledných rokoch ešte zosilnelo. Veľkú zásluhu na tom má kolednícka akcia Dobrá novina. Hoci hudba je najkrajším nehmotným darom, ktorý koledníci prinášajú do ľudských príbytkov, bola by škoda ustúpiť od dramatického stvárnenia témy, lebo ono dáva koledovaniu dôležité dimenzie. V trojkráľových sprievodoch pôvodne vystupovali dospelí, a len neskôr deti. Tvorivý princíp treba uprednostniť pred uniformitou, aby koledovanie bolo obohatením aj pre koledníkov, ktorí sa ho účastnia po viac rokov. Jasličky alebo kostolík kládli v navštívenom dome na stôl - tam, kam sa kladie chlieb. Tým, že rodina otvorila koledníkom, búchajúcim na dvere, vnútro izby nadobudlo nový význam. Návšteva bola vnímaná ako posvätenie priestoru. Chudobná materiálna kultúra našich predkov viedla k vynaliezavosti, a tak aj k hĺbke, pretože používanie jedného predmetu vo viacerých situáciách rozširuje významy. Hravosť, nápaditosť pri výrobe rekvizít vidno aj na forme hada. Rekvizitou je tu bežne používaný predmet, vtiahnutý do hry. Človek hľadá svetlo, ale na Epifániu svetlo prichádza k nemu. Divák chodí do divadla, no trojkráľové divadlo prichádza k nemu - do jeho príbytku. Preto je pri trojkráľovom koledovaní dôležité zachovať formu navštevovania ľudských obydlí. Aj divadelné postupy tomu môžu napomôcť. Netreba sa ich predstavovať ako niečo zbytočne pompézne. Veď už samo putovanie koledníkov, na čo ich poslucháči, či diváci odpovedajú otváraním dverí je zárodkom divadelnej komunikácie. Prevlek do kostýmu posilňuje rozmer sviatku a v situácii, kde niet vymedzeného javiska a hľadiska, pomáha identifikovať hráčov. Títo nebojujú o loptu, ale o priestor pre nesené jasličky.
Okrem biblického posolstva koledovanie prináša radosť, súdržnosť, utužuje spoločenstvo a otvára dvere domácností, ktoré sa čoraz viac odcudzujú okoliu. Či už ste veriaci, alebo nie, koledovanie hovorí o ľudskej prajnosti a láske. Vianočné koledy predstavujú kultúrny a duchovný fenomén, ktorý sa neustále vyvíjal a prispôsoboval meniacim sa časom a kultúrnym vplyvom. Od pohanských piesní oslavujúcich zimný slnovrat, cez stredoveké náboženské koledy až po moderné sviatočné piesne, koledy sú neoddeliteľnou súčasťou vianočnej tradície. Koledy dnes nielen oslavujú narodenie Krista, ale aj spájajú generácie, ktoré ich spievajú a zdieľajú v rámci rodín, komunít a cirkví.
tags: #vianocne #piesne #na #koledovanie