Adventná doba je za nami, je to obdobie očakávania Vianoc, ktoré predstavujú jedny z najdôležitejších sviatkov všetkých kresťanov. Vianočné sviatky sa oslavujú už od 4. storočia n.l., no spôsob ich osláv sa s odstupom času značne zmenil. Dnes už Vianoce dávno nie sú tým, čím bývali v minulosti, kedy boli sviatkom pokoja, no teraz sú často sviatkom preháňania. Nákupy, plné obchody, hojné stoly a výzdoba, ktorá môže symbolizovať iba pýchu, sa stali hlavnými záležitosťami, zatiaľ čo pravý zmysel Vianoc zostáva v úzadí. Etnologička Anna Séčová Pintírová k tomu dodáva: „Symboly a zvyky vianočných sviatkov sú pre všetkých kresťanov rovnaké. To, v čom sa rozlišujú, je spôsob ich zachovávania.“ Hovorí, že aj keď ideme s dobou, pridržiavame sa tradičnej kultúry.
Rozdiely v slávení Vianoc: Juliánsky kalendár a pôst
Kresťanstvo na Slovensku reprezentujú tri hlavné smery: katolícky (rímsky a grécky), protestantský a pravoslávny. Kým rímskokatolícka cirkev slávi pobožnosti latinským obradom, pravoslávie aj gréckokatolícka cirkev vedie liturgie v byzantskom obrade. Pravoslávie, na rozdiel od gréckokatolíckej cirkvi, neuznáva autoritu pápeža a odmieta jeho neomylnosť.
Pravoslávni veriaci sviatkujú Narodenie Isusa Christa podľa juliánskeho kalendára, ktorý je oproti gregoriánskemu posunutý o 13 dní. Preto ich Vianoce pripadajú na 6. a 7. januára. Vianoce v pravoslávnej cirkvi začínajú 40-dňovým pôstom, ktorý vyvrcholí na Štedrý deň, 6. januára. Pravoslávni považujú Vianoce za veľký rodinný sviatok, ktorý vyžaduje dodržiavanie obradov a svätého pôstu. Štedrý deň u nich sprevádza prísny pôst a večera pozostáva z dvanástich jedál, symbolizujúcich apoštolov. Jedlá sú výlučne bezmäsité, medzi nimi napríklad fazuľová polievka so slivkami, tzv. slivčanka
.
Peter Soroka, pravoslávny kňaz, kriticky vníma najmä to, že sa z Vianoc vytráca podstata - oslava narodenia Krista. Podľa neho je nelogické, keď pravoslávni pôst prerušia 24. decembra a doprajú si u príbuzných Štedrú večeru. „Samozrejme, je dobré, keď sa rodina stretáva, mali by ale platiť pravidlá. Tiež som bol na Vianoce u známych, ktorí sú katolíci, no rešpektovali, že mám pôst. Posedeli sme si, porozprávali sme sa. Ja sviatky naplno oslávim až v januári. Hlavne životom bohoslužobným,“ hovorí.
Geografické rozšírenie a moderné výzvy
Na Slovensku slávi vianočné sviatky 6. a 7. januára takmer 50-tisíc pravoslávnych kresťanov. Pravoslávie sa dnes koncentruje najmä v regiónoch severovýchodného Slovenska, ale komunity žijú aj v Bratislave, Trnave, Košiciach či v Komárne. V niektorých prípadoch však pravoslávni veriaci slávia sviatky podľa súčasného Gregoriánskeho kalendára. Podľa tajomníka Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku Milana Gerku je to tak z praktických dôvodov. Na území východného Slovenska, kde je najviac pravoslávnych veriacich, sa Juliánskeho kalendára viac pridržiavajú v Prešovskej pravoslávnej eparchii, zatiaľ čo v Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchii sa začínajú prikláňať ku Gregoriánskemu kalendáru.
Najmä v mestách však do sviatkov výrazne zasahujú zvyklosti katolíkov. Časť pravoslávnych veriacich sa správa pragmaticky a Vianoce má, takpovediac, dvakrát. Najprv si sviatok užijú 24. decembra v meste a potom, často so starými rodičmi, na dedine - 6. januára. „Je to tak trošku rozpoltenosť. Každé jedno sviatkovanie nie je folklór, ide o duchovné prežívanie,“ povie Peter Soroka. Pravoslávny kňaz Peter Savčák si povzdychne nad tým, že „sviatky už nie sú také, aké bývali“ a dodáva, že „žijeme také zvláštne časy. Vieme, čo sa deje v Guatemale, ale nevieme, ako žije sused.“
Štedrý deň v pravoslávnej domácnosti
Na Štedrý deň, 6. januára, pravoslávni ako aj gréckokatolíci pripravujú dvanásť pôstnych jedál. Štedrovečerná večera v Rusínskych rodinách je aj dnes pôstna, napriek niekoľkým chodom. Patrí k nej chlieb, cesnak, med, zemiaky, kapusta, hríby, fazuľa, bobaľky
s makom a pirohy. Pri Svidníku nájdete mačanku, v Osadnom sa varí polievka, do ktorej sa melie kapusta spolu s hríbmi. Večera má množstvo symbolických prvkov - reťaz omotaná okolo stola symbolizuje pevnosť rodiny, a nič zo štedrovečerného stola sa nevyhadzuje.
Na stôl obyčajne kladú biely obrus a slamu, ktorá je symbolom narodenia Ježiša Krista. V strede má byť zapálená sviečka. Dodnes je zaužívaným zvykom, že rodina si k štedrovečernému stolu sadá s prvou hviezdou, ktorá sa zjaví po západe slnka. Členov rodiny zvyknú pomazávať
medom. Pred večerou sa ľudia niekedy chodievali umývať do potoka (odriekali popritom rôzne básničky), a keď nebol nablízku potok, umývali sa snehom. Niekde si narodenie Krista pripomínali slamou uloženou pod stolom.
Starí ľudia si ešte pamätajú na časy, keď sa pred Štedrou večerou chodievalo do stajní a ako prví pozdravom Christos Raždajetsja
(Kristus sa rodí) sa zdravili kravičky a ovečky. Až potom sa medzi sebou zdravili ľudia. Ako posledné pred večerou idú na cintorín zapaľovať sviečky zosnulým. Veria, že keď prvým hosťom bude muž, tak to prinesie jeho majiteľom šťastie. Skoro ráno domáca pani miesi koláč s názvom česnica
a vloží doň mincu. Aj k pravoslávnym Vianociam patrí zdobenie vianočného stromčeka, pečenie medovníčkov a darčeky. Na Vianoce deti chodia aj koledovať.
Cirkevné obrady a duchovný význam
Vianoce sa začínajú návštevou cirkvi, kde sa navzájom pozdravujú slovami: Christos sa narodil
a lúčia sa skutočne sa narodil
. Po večeri sa ľudia stretávajú v chrámoch, kde sa koná Veľké povečerie - bohoslužba. Spievajú sa nádherné, veľkolepé oslavujúce piesne. Niekde sa Povečerie začne slúžiť o polnoci a trvá až do rána. Liturgia je vrcholom osláv, ktoré sa v chrámovom živote slávia naplno 7. januára. Súčasťou tradície pravoslávnej cirkvi sú aj ikony, ktoré sú, ako povedal Derco, oknom do neba
. Ide o zobrazenie svätých alebo sviatku, ktoré má v sebe zakomponované aj kánonickú podstatu. Ikona narodenia Spasiteľa Isusa Christa sa postupne vyvíjala.
Pôvod niektorých vianočných zvykov
Niektoré prvky vianočných sviatkov majú korene ešte v predkresťanskej dobe. Napríklad adventný veniec a vianočný stromček sú novodobejšie prvky. Adventný veniec, ktorý je symbolom Vianoc, kresťania začali uplatňovať v 19. storočí. Uviedol ho evanjelický kňaz do jedného sirotinca a chcel tak deťom priblížiť dobu Vianoc. Pôvodne postavil na veniec 24 sviec, tak ako to dnes poznáme cez adventný kalendár, a postupne sa to zredukovalo na štyri sviece, ktoré symbolizujú štyri adventné nedele.
Stromček siaha ešte z predkresťanskej doby, rovnako ako samotné Vianoce, ktoré nahradili pohanské zvyky. Podľa slov kysáčskeho kňaza Lovása sa dosť prvkov prebralo z pohanských zvykov, keď ľudia ešte uctievali stromy a zdobili ich na nejaký spôsob. „Kresťanstvo mnoho prvkov prevzalo preto, že sa ich ľudia nevedeli zbaviť, chceli si to zachovať a dali tomu kresťanský nádych, aj keď v skutočnosti nemá základ v Písme svätom.“ Prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc., vysvetľuje dôvod zachovávania tradícií počas Vianoc a ich prenášania z generácie na generáciu: „Tradícia je súčasťou každej kultúry, pretože znamená stabilitu.“
Vianočné pozdravy a ich význam
Starobilý pozdrav Christos raždajetsja!
vychádza zo staroslovienčiny a používali ho aj naši dávni predkovia. Ak vás teda nejaký Rusín pozdraví Christos raždajetsja!
, mali by ste mu odpovedať Slavime Jeho!
, čo znamená Oslavujme Ho!
Niekedy v písomnej forme alebo pri výzve v súvislosti so sviatkami sa používa tvar: Christos raždajetsja!
Tento pozdrav sa používa v pravoslávnom svete, minimálne na Ukrajine, v Rusku a v Bielorusku.
Ďalšie pozdravy v čase vianočnom (od Štedrého Večera do 31. decembra) sú: CHRISTOS RAŽDAJETSJA - SLAVITE JEHO! KRISTUS SA NARODIL - OSLAVUJTE HO!
Pri návšteve domu je zvykom povedať: Pokoj tomuto domu! - I všetkým, ktorí v ňom bývajú!