Štedrý deň predstavuje najdôležitejší moment celého vianočného obdobia na Slovensku. Má hlboký duchovný aj kultúrny význam. Je to posledný deň adventného pôstu, deň príprav na oslavu narodenia Ježiša Krista a zároveň príležitosť na spojenie celej rodiny pri spoločnom stole. Historicky sa Štedrý deň považoval za magický čas, keď sa otvárali brány medzi svetmi a keď mali rituály najväčšiu moc.
Pôst a jeho význam
Pôst na Štedrý deň predstavuje jednu z najvýznamnejších tradícií, ktorá má hlboký duchovný aj symbolický význam. Naši predkovia dodržiavali prísny pôst od rána až do večera, keď sa na oblohe objavila prvá hviezda. Bezmäsitá večera symbolizovala očistu tela i duše pred narodením Ježiša Krista. Pôst vás pripravoval na slávnostný moment stretnutia s rodinou pri štedrovečernom stole. Vianočná večera zvyky spojené s pôstom vám mali zabezpečiť zdravie počas celého nasledujúceho roka. Pôst na Štedrý deň symbolizuje očistu tela i duše pred narodením Ježiša Krista a pripravuje človeka na slávnostnú večeru.
Štedrovečerný stôl a jeho symbolika
Štedrovečerný stôl predstavuje srdce vianočných osláv a jeho úprava má hlboký duchovný i praktický význam. Biely obrus pokrýva stôl ako symbol čistoty a novej nádeje. Pod tento obrus tradične vkladáte seno alebo slamu, ktorá pripomína jasle, v ktorých sa narodil Ježiš Kristus. Na obrus kladiete sviecu symbolizujúcu svetlo viery, Bibliu alebo spevník, peniaze pre finančnú prosperitu a obilie ako znak hojnosti. Počet miest pri stole má tiež svoj význam. Pripravujete vždy o jedno miesto viac pre nečakaného hosťa alebo blúdiaceho pútnika.
Tradičné jedlá štedrovečernej večere
Oblátky s medom a cesnakom otvárali štedrovečernú večeru ako prvé jedlo. Oblátky symbolizujú Kristovo telo a spoločenstvo veriacich. Med predstavuje sladkosť života a cesnak má ochranné vlastnosti proti chorobám a zlým silám. Keď si podávate oblátky s medom, želáte si navzájom zdravie, šťastie a Božie požehnanie. Nasleduje kapustnica, ktorú pripravujete z kyslej kapusty, údeného mäsa a húb. Kapustnica je symbolom hojnosti a bohatstva, pretože obsahuje rôzne ingrediencie, ktoré sú znakom prosperity. Kapustnica z kyslej kapusty, údeného mäsa a húb predstavuje hojnosť a bohatstvo. Ďalším tradičným jedlom je ryba, ktorá sa podáva ako hlavný chod. Ryba je symbolom pokoja a harmónie v rodine. Na záver sa podáva koláč, ktorý je sladkým zakončením štedrovečernej večere. Koláč predstavuje radosť a šťastie v rodine. Tento spôsob prípravy jedál na štedrovečer má nielen chuťový rozmer, ale aj hlboký duchovný význam.
Sladkosti a ich symbolika
Štedrovečerný stôl nie je kompletný bez tradičných sladkostí, ktoré majú v symbolike Vianoc hlboký význam. Kysnuté koláče plnené makom alebo tvarohom predstavujú jeden z najdôležitejších prvkov večere, pretože symbolizujú radosť, hojnosť a prosperitu pre celú rodinu. Opekance patria medzi najstaršie slovenské vianočné sladkosti. Pripravujete ich z kúskov chleba namočených v mlieku, posypaných makom a cukrom. Medovníky nemôžu chýbať na žiadnom štedrovečernom stole. Med v nich použitý má liečivé účinky a symbolizuje sladký život. Oblátky s medom a cesnakom symbolizujú Kristovo telo, sladkosť života a ochranu pred chorobami a zlými silami, opekance majú chrániť rodinu pred nedostatkom, medovníky so symbolickými tvarmi prinášajú ochranu a blahobyt a ovocie ako jablká, orechy, sušené slivky a hrušky predstavuje zdravie, finančnú stabilitu a plodnosť. Tieto sladkosti a ovocie dopĺňajú duchovný aj magický rozmer štedrej večere.
Magické rituály a povery Štedrého dňa
Štedrý deň je presiaknutý magickými rituálmi, ktoré mali našim predkom zabezpečiť prosperitu a ochranu počas celého nasledujúceho roka. Na zabezpečenie peňazí sa pod obrus dávajú rybie šupiny, ktoré si potom členovia rodiny nosia v peňaženke.
- Pred večerou si každý člen rodiny uloží jednu šupinu pod obrus na miesto, kde bude sedieť. Tento rituál má zabezpečiť finančnú istotu a hojnosť peňazí v peňaženke počas celého roka.
- Keď jablko prekrojíte naprieč, objaví sa v jeho jadrinku päťcípa hviezda. Táto hviezdička symbolizuje ochranu pred zlými duchmi a negatívnymi vplyvmi.
- Ak orech zostal celý, čakalo vás zdravie. Rozbité orechy naznačovali možné problémy.
Niektoré rodiny navyše hádžu topánku smerom k dverám, aby zistili možný odchod z domu, napríklad sobáš.
Duchovná dimenzia a rodinné tradície
Po štedrovečernej večeri nastáva čas, keď sa rodiny spájajú v spoločnom spievaní kolied. Tento zvyk predstavuje hlboký prejav radosti z narodenia Ježiša Krista a zároveň upevňuje rodinné väzby. Tradičné slovenské koledy majú niekoľko storočí starú históriu a ich texty často obsahujú biblické príbehy o narodení Spasiteľa. Spievali sa pri stromčeku, ktorý bol zdobený slamenými ozdobami, jabĺčkami a orechmi. Polnočná omša predstavuje vrchol duchovného prežívania Štedrého dňa. Návšteva kostola o polnoci bola pre mnohé rodiny povinným rituálom, ktorý spájal celú komunitu vo viere. Počas tejto slávnostnej omše sa veriacim pripomínal zázrak narodenia Ježiša Krista v Betleheme. Vianočné tradície a zvyky: čo nesmie chýbať na štedrý deň, aby ste mali šťastie a zdravie zahŕňajú práve túto duchovnú dimenziu sviatkov. Dedičstvo predkov nie je len súborom pravidiel a rituálov - je to živé spojenie medzi generáciami, ktoré prenáša hodnoty, vieru a kultúrnu identitu. Každý oblátok s medom, každá kapustnica a každá koleda sú mostom medzi minulosťou a budúcnosťou. Spoločné spievanie kolied po večeri posilňuje radosť z narodenia Ježiša Krista a upevňuje rodinné väzby, pričom tradičné slovenské koledy nesú biblické príbehy.
Radostná zvesť
Pôvod Vianoc a vianočné symboly
Vianoce majú fascinujúcu históriu plnú tradícií a folklóru, ktoré sa vyvíjali v priebehu rokov a vytvorili to, čo dnes poznáme. Vianoce majú korene v starovekých oslavách zimného slnovratu. Rôzne kultúry v tom období slávili najkratší deň v roku hostinami a rituálmi, aby privítali návrat dlhších dní a slnečného svetla. S šírením kresťanstva rímska ríša prijala tieto zimné oslavy a skombinovala ich s kresťanskými vierami. Pomaly sa Vianoce stali oslavou narodenia Ježiša Krista. V 4. storočí pápež Július I. vyhlásil 25. december za oficiálny dátum oslavy Kristovho narodenia. Dnes sú Vianoce zmiešaním náboženstva, tradícií a univerzálnych pocitov, pričom zavádzajú zvyky ako zdobenie stromčekov, výmena darčekov a iné.
Vianočný stromček
Vianočný stromček, jeden z najznámejších symbolov Vianoc, má svoje korene hlboko v dávnych zvykoch. Pohanské kultúry si cez zimu vystavovali zelené vetvičky ako pripomienku, že jar sa vráti a s ňou aj úroda. V 16. storočí však začali nemeckí kresťania prinášať celé stromčeky do svojich domovov ako symbol večného života. Súčasná popularita ozdobeného stromčeka sa prekvapivo pripisuje kráľovnej Viktórii. O prvenstvo prvého ozdobeného vianočného stromčeka sa dodnes sporia Tallinn (Estónsko) a Riga (Lotyšsko). Vianočný stromček je jedným z najdôležitejších symbolov Vianoc. Tradícia stromčeka v domácnostiach znamená moment rodinnej jednoty a začiatok koncoročných osláv. Vianočné stromčeky kedysi nemali takú podobu ako dnes. Pôvodné vianočné stromčeky boli zdobené veľmi jednoducho a skromne. Vianočný stromček priviedol do Anglicka manžel kráľovnej Viktórie, princ Albert, ktorý doviezol tannenbaum alebo inak vianočný stromček zo svojho rodného Bavorska. Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne, no postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách. Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc. Vianočný strom patrí nespochybniteľne k tým najkrajším symbolom Vianoc. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov. Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Klasické vianočné stromčeky ponúkame v rôznych farebných variáciách a niektoré druhy sú doplnené o realistické šišky. Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Tradične mnohé rodiny označujú začiatok vianočného obdobia tým, že postavia svoj stromček a dekorácie v posledných dňoch novembra alebo na začiatku decembra. V Taliansku a iných katolíckych krajinách je to napríklad 8. december, počas slávnosti Nepoškvrneného počatia. Iní začínajú zdobiť stromček už po Halloweene, zatiaľ čo iní preferujú čakať až bližšie k Štedrému dňu. Mnoho ľudí odstraňuje vianočný stromček a dekorácie po dvanástich nociach Vianoc, teda 6. januára, čo je deň Epifánie alebo Deň troch kráľov. Niektorí však preferujú zabaliť vianočné dekorácie na Nový rok, symbolizujúc nový začiatok, zatiaľ čo iní odkladajú rozoberanie až do konca januára.
História a symbolika ozdôb
Spočiatku boli vianočné stromčeky zdobené červenými jablkami, ktoré predstavovali hriechy a pokušenia Adama a Evy, a sviečkami, ktoré symbolizovali Kristovo svetlo. Vešanie jabĺk a sviečok však nebol najlepší nápad. Ovocie sa pokazilo a zapálené sviečky predstavovali latentné nebezpečenstvo požiaru. S príchodom sklenených vianočných gúľ ich výrobcovia začali vyrábať aj v iných farbách ako v červenej, ako je zelená, biela, strieborná, zlatá a modrá. Červené gule predstavujú prvotný hriech, ako aj lásku a štedrosť. Zelené gule symbolizujú nádej, prírodu a život. Strieborné gule zase vďačnosť. Biele gule predstavujú čistotu, radosť a vieru, a modré gule ľútosť. Hviezda na vianočnom stromčeku predstavuje betlehemskú hviezdu, ktorá bola podľa Nového zákona Biblie hviezdou, ktorá viedla troch mudrcov do miesta narodenia Ježiša. Tento prvok tiež symbolizuje svetlo, nádej a vieru, ktorá vedie veriacich, rovnako ako betlehemská hviezda viedla troch mudrcov. Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne, no postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi.
Vianočné osvetlenie
Dnes je vysvietený stromček akousi stálicou v našich domácnostiach. No nebolo tomu tak vždy. Tento zvyk začal v 16. storočí teológ Martin Luther, ktorý údajne počas nočnej prechádzky lesom obdivoval svetlo hviezd, ktoré presvitalo cez koruny stromov. Po návrate domov chcel rodine ukázať, čo videl. Svetielka na stromček dnes vešiame aj vďaka teológovi Martinovi Lutherovi. Vianočné osvetlenie je tým čarovným základom nášho vianočného stromčeka. Čo by to bol za vianočný stromček, keby nesvietil? Na začiatku to boli klasické sviečky, ktoré sú symbolom svetla a čistoty a v ľudovej kultúre mali význam ako ochrana pred nebezpečnými silami. Neskôr sa objavili prskavky a v 19. storočí elektrické vianočné osvetlenie, ktoré bolo prvýkrát predvedené v roku 1882 v USA. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. V roku 1871 inžinier Edward Hibberd Johnson, neohrozený mladý muž z Philadelphie, ktorý viedol Automatic Telegraph Company, najal 24-ročného vynálezcu, ktorého meno sa zapísalo do histórie ako Thomas Alva Edison. Práve Edison si nechal patentovať elektrickú žiarovku. O dva roky neskôr, počas vianočnej sezóny, dostal Johnson nápad za milión. Vzal 80 modrých, červených a bielych žiaroviek, zapojil ich do série s elektrickým drôtom, namontoval ich na svoj vianočný stromček a pripojil ich ku generátoru. V roku 1894 prezident Grover Cleveland ako prvý postavil vianočný stromček s elektrickými svetlami. V roku 1914 bola cena vianočných svetiel 2 doláre a v 30. rokoch 20. storočia už boli cenovo dostupnejšie.
Ďalšie vianočné symboly a tradície
Snehuliaci
Úplne prvý zdokumentovaný snehuliak sa objavil už v roku 1380. Historici však predpokladajú, že ľudia ich stavali dávno predtým. Tento zimný zvyk bol obzvlášť obľúbený v stredoveku, keď boli tradičné materiály na umeleckú tvorbu drahé a často nedostupné. Snehuliaci sa začali čoraz častejšie objavovať ako vianočná dekorácia.
Zvončeky
Roľničky, kostolné zvony, zvončeky na saniach - najmä počas sviatkov ich vidíme všade, kde sa pozrieme. V pohanských aj kresťanských tradíciách sa zvončeky dlho používali na odohnanie zlých duchov. V našej kultúre si zvuk zvončeka nesie so sebou ešte jeden milý význam. Najmenší členovia rodiny na neho netrpezlivo vyčkávajú počas vianočnej večere.
Adventné vence
Tvorenie vencov začalo svoju tradíciu v 16. storočí v Nemecku - ako prakticky využiť opadané vetvičky zo stromčeka. Tento symbol nekonečného kolobehu bol pre pohanov aj prísľubom jarného znovuzrodenia počas osláv slnovratu. Neskôr z neho kresťania spravili symbol Vianoc. Vence doplnili o sviečky a odpočítavali týždne do narodenia Ježiša. Podľa tradícií by sa vetvičky na vianočnom venci mali ukladať v smere hodinových ručičiek - ako symbolika večného kolobehu či večného života. Skutočný pôvod adventného venca nie je presne známy. Veniec so sviečkami sa totiž objavuje v rôznych častiach sveta. Predkresťanské germánske národy počas chladných a tmavých decembrových dní vyjadrovali pomocou venca so zapálenými sviečkami nádej túžobne očakávaných dlhších a teplejších jarných dní. V Škandinávii boli počas zimy zapálené sviečky umiestnené do kruhu a ľudia sa modlili k bohu svetla, aby otočil Zem späť k Slnku, predĺžil dni a vrátil na Zem teplo. Jeden z príbehov vzniku adventného venca sa odohráva až v 19. storočí v Nemecku, keď sa istého učiteľa deti v škole vypytovali na Vianoce a nevedeli sa ich dočkať. A tak vzal koleso z voza a ozdobil ho sviecami, ktorých počet zodpovedal počtu dní do Vianoc. Každé ráno po príchode do školy si spoločne zapálili jednu z nich a čakali na príchod Štedrého dňa.
Mikuláš a sladkosti v čižme
Asi každý z nás v detstve zažil to nadšenie, keď sme si 6. decembra našli v čižme či ponožke sladké prekvapenie. Podľa legendy sa skutočný svätý Mikuláš dopočul o chudobnom vdovcovi, ktorého dcéry sa pre chýbajúce veno nemohli vydať. V noci sa preto spustil cez komín do ich domu a pančuchy zavesené nad krbom naplnil zlatom. Týmto skutkom dievčatám zabezpečil budúcnosť. Drobnosti v čižmách sú pripomienkou dobročinnosti svätého Mikuláša.
Červeno-zelená kombinácia
Vždyzelené rastliny a stromy už po stáročia predstavovali prísľub jari a večného života, a preto si zelená farba našla miesto aj v súčasných tradíciách. Často sa popularita tejto farebnej dvojice pripisovala cezmíne, ktorá sa dodnes využíva na vence a dekorácie. Skutočný dôvod, prečo je červená farba spájaná s Vianocami, je však jednoduchší - vďaka Santa Clausovi. Presnejšie umelcovi menom Haddon Sundblom, ktorý sa v 20. storočí podieľal na výrobe reklamy pre Coca-Colu.
Imelo
Zavesiť imelo nad dvere malo už od nepamäti priniesť do domu šťastie a požehnanie. Pôvod tohto zvyku siaha do nórskej mytológie, kde podľa legendy bohovia použili imelo na oživenie Baldura, syna boha Ódina. V 18. storočí v Anglicku mohli muži počas Vianoc pobozkať každú ženu, ktorá stála pod imelom. Pôvod bozku pod imelom siaha do nórskej mytológie. Imelo je ďalším symbolom Vianoc. Pred stáročiami bolo imelo považované rôznymi kultúrami za posvätnú rastlinu s mystickými silami. Drúdi ho používali v obradoch a bolo spojené s plodnosťou a ochranou. Ako sa kresťanstvo šírilo, tradícia zavesenia imela počas Vianoc získala nový význam. Avšak obľúbená tradícia bozkávania pod imelom sa údajne zrodila z nórskej mytológie. Postupom času sa táto prax premenila na hravú sviatočnú tradíciu, kde páry kradnú bozká pod imelom.
Vianočná ruža (Poinsettia)
Prýštec najkrajší (poinsettia), známy najmä ako vianočná ruža, k nám prišiel až z Mexika. Jeho sýta červená farba sa už od pohľadu môže spájať s Vianocami, no jeho história ako vianočnej dekorácie je omnoho zaujímavejšia. Svoje meno poinsettia dostala však po americkom veľvyslancovi v Mexiku, Joelovi Robertsovi Poinsettovi, ktorý ju priniesol so sebou do Ameriky.
Symbolika svetla
Symbolika svetla vo vianočnom období má omnoho väčší význam než len svetielka na stromčeku. Počas najtemnejších dní v roku predstavovali sviečky a oheň nádej, teplo a znovuzrodenie pri oslavách zimného slnovratu. Napríklad v Škandinávii 13. decembra slávia deň svätej Lucie, kedy dievčatá v bielych šatách s korunou sviečok na hlave nesú svetlo do temných rán. V Novom Mexiku sa tradične počas Vianoc zapaľujú tzv. luminarias - sviečky uložené v papierových taškách, ktoré osvetľujú chodníky. Počas najtemnejších dní v roku predstavovali sviečky a oheň nádej, teplo a znovuzrodenie.
Vianočná hviezda
Ďalším symbolom svetla je vianočná hviezda, ktorá podľa kresťanskej viery doviedla troch kráľov do Betlehema. Zaujímavé však je, že aj vedci sa zhodujú, že pôvodná betlehemská hviezda mohla byť skutočná. Každých niekoľko sto rokov sa vďaka tzv. konjunkcii Jupiteru a Saturnu objaví na oblohe výrazne žiarivá „hviezda“. Hoci k tomuto javu dochádza približne raz za 20 rokov, len zriedka sú planéty dostatočne blízko, aby sa pri pozorovaní voľným okom javili ako jeden útvar. Naposledy sa tak stalo v decembri 2020 (predtým ešte v roku 1623).
Adventné kalendáre
Adventné kalendáre vznikli zo staršieho kresťanského zvyku - odpočítavania štyroch nedieľ do Vianoc. Technicky môže advent v niektorých rokoch začínať už 27. novembra, avšak moderné kalendáre najčastejšie začínajú 1. decembra. Za vznik adventného kalendára, ako ho poznáme dnes, sa zaslúžil nemecký vydavateľ Gerhard Lang na začiatku 20. storočia. Pre svoje deti pripravil krabicu s vrecúškami, v ktorých boli zašité sušienky - na každý deň adventu. Neskôr vznikol nápad s otváracími okienkami a malými prekvapeniami.
Vianočné piesne a koledy
Okrem zimných symbolov patria k Vianociam aj piesne, ktoré poznáme celé generácie. V čase, keď kresťania začali nahrádzať pohanské oslavy zimného slnovratu Vianocami, biskupi naprieč Európou vyžadovali počas vianočných omší spev akýchsi hymien. Mnohí skladatelia sa chceli na tomto zvyku podieľať a tvorili vlastné koledy. Zlom nastal až v roku 1233, keď František z Assisi založil tradíciu betlehemských hier. Zakomponoval do nich chválospevy rozprávajúce príbeh narodenia Ježiša Krista - zvyčajne v jazyku, ktorému publikum dobre rozumelo. Netrvalo dlho a ľudia si ich začali pospevovať. Predpokladá sa, že samotné koledy ako oslavné piesne majú pôvod v Rímskej ríši - oslavách nového roka - calendae. Odtiaľ pochádza aj používanie tohto slova u rôznych národov. In Dulci Jubilo patrí medzi najstaršie doteraz spievané koledy. Vznikla v prvej polovici 14. storočia a jej pôvodný text je latinsko-nemecký. Asi najznámejšou vianočnou skladbou je Tichá Noc - Stille Nacht, ktorá bola preložená snáď do všetkých jazykov na svete. Vznikla v roku 1818.
Vianočné darčeky
Zvyk vianočných darčekov siaha až do stredoveku. Symbolika vychádza z biblického príbehu. Narodením Ježiša dostalo ľudstvo dar Božieho Syna. Dary priniesli aj Traja králi. Zo začiatku sa obdarovávali hlavne deti, obľúbené boli hračky, drevené, maľované, plátenné. Tradícia vianočných darčekov sa zachovala až dodnes, a mnohí ju kritizujú ako príliš konzumnú. U nás nosí deťom darčeky Ježiško.
Vianočné pohľadnice
V dnešnej digitálnej dobe, sú Vianoce asi jediným sviatkom, keď ešte siahneme po papierovej pohľadnici. Klasické vianočné pozdravy majú stále svoje čaro a rozhodne patria k vianočným tradíciám. Prvá vianočná pohľadnica bola odoslaná v roku 1843. Pohľadnicu navrhol známy maliar John Callcott Horsley, ktorý ju vytvoril na objednávku sira Henryho Cola, riaditeľa Victoria and Albert Museum. Ten pohľadnice využil na osobné pozdravy a tie, čo mu zvýšili predal vo svojom obchode za cenu 1 šiling.
Santa Claus
Ikonická postava, ktorú dnes poznáme ako Santa Clausa, sa vyvinula počas stáročí a stala sa symbolom darovania darčekov a sviatkov. Korene Santa Clausa možno sledovať až k svätému Mikulášovi, uznávanému kresťanskému biskupovi známeho svojimi skutkami lásky a štedrosti voči menej šťastným. Jeho povesť sa rozšírila ďaleko a široko a spojila sa s vianočnými oslavami. V priebehu rokov rôzne tradície, príbehy a zvyky z rôznych kultúr prispeli k vývoju Santa Clausa, ktorý sa stal milým mužom v červenom obleku, s bielym bradou a saniach plných darčekov. Hovorí sa, že Santa Claus prebýva v kúzelnom Severnom póle. Aj keď presné miesto môže zostať záhadou, duch Santa Clausovho domova na Severnom póle prináša radosť srdciam mladým aj starým po celom svete. Santa Claus zdieľa svoj útulný dom s pani Clausovou a komunitou usilovných elfov. Santa Clausovi verní sobi hrajú kľúčovú úlohu v šírení vianočnej tradície darovania darčekov. Ťahajú Santa Clausove sane nočnou oblohou, nesúc ho na jeho ceste, aby doručil vianočné darčeky deťom po celom svete. Mená Santa Clausových sobov sú: Rudolf (slávny sob s červeným nosom), Dasher, Dancer, Prancer, Vixen, Comet, Cupid, Donner a Blitzen. Vek Santa Clausa je, a pravdepodobne navždy zostane, čarovnou záhadou. Podľa nadčasových príbehov a folklóru sa hovorí, že Santa je starý ako čas sám.