Periodikum Monument revue pokračuje v tradícii tematickej špecializácie svojho obsahu, pričom sa tentoraz zameriava na oblasť výtvarných pamiatok. Medzi ne patria pamiatky sochárstva, maliarstva či umeleckých remesiel, vrátane ich väzby na architektonické nosiče. Napriek tomu, že výtvarné pamiatky môžu pôsobiť dojmom, že stoja „v ústraní“ v porovnaní s častejšie riešenými nehnuteľnými, urbanisticko-architektonickými pamiatkami a archeologickým dedičstvom, tvoria rovnocennú súčasť pamiatkového fondu. Svojím spôsobom bývali, a aj sú, najohrozenejšie, najmä z dôvodu ich mobility, zraniteľnosti a vĺn scudzení v období deväťdesiatych rokov.
Tematický okruh výtvarných pamiatok je otvorený príspevkami o najnovších výskumoch a reštaurovaní výnimočných stredovekých pamiatok, ako je oltár v Spišskej Kapitule a nástenné maľby z Gemera a Malohontu. Špecifický pohľad technológa na problematiku pigmentu gotických výtvarných diel podáva Jana Želinská. Obdobie renesancie zastupuje monografický pohľad na pamätník individuálnej osobnosti, zachovaný neďaleko Bardejova. Taktiež sa venuje reštaurovaniu gréckokatolíckych pamiatok v severovýchodnom Slovensku, napríklad z cerkvi sv. Michala Archanjela v šarišskej Fričke. Pokračujúci výskum barokových pamiatok stredoslovenských banských miest, ako je Kremnica, priniesol objavy, napríklad zaradenie anonymného obrazu na hlavnom oltári farského kostola vo Vyhniach. K obdobiu historizmov druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia prináša Patrik Baxa novozistené podrobnosti o premenách bočných oltárov Dómu sv. Martina v Bratislave, čo je jeden z našich najvýznamnejších príkladov rekonštrukčných prístupov v uvedenom období. Digitálizácia kultúrneho dedičstva a hnuteľných kultúrnych pamiatok je ďalšou aktuálnou témou.
Čipkárska škola v Hodruši-Hámroch (1929 - 1952)
V baníckych lokalitách Slovenska predstavovalo čipkárstvo dôležitú doplňujúcu ženskú činnosť. Táto štúdia dokumentuje výrobu čipiek v baníckej obci Hodruša-Hámre v období rokov 1929 - 1952, ktoré je zároveň obdobím pôsobenia čipkárskej školy v obci.
Pôsobenie a organizácia školy
Na základe archívnych materiálov sa podarilo zdokumentovať systém fungovania školy, vrátane jej zriaďovateľa a financovania. Zaznamenané boli aj početné zmeny sídla, pričom posledné sídlo bolo v takzvanom Duchoňovského dome. Časť štúdie je venovaná učiteľke Adele Lackovej, ktorá viedla školu počas celej doby jej existencie.
Štúdia tiež predstavuje žiačky, charakterizuje ich podľa počtu, veku alebo pracovných úspechov. Nájdete tu aj informácie o organizácii výučby a o ďalšom predaji výrobkov. V štúdii sa nachádza porovnanie fungovania školy pod vedením Pražského štátneho školského ústavu pre domácu výrobu s pôsobením pod Spolkom na podporu domácej výroby.
Význam pre produkciu a propagáciu
Dôležité sú najmä údaje o odbyte čipiek a zabezpečenie nepretržitej produkcie prostredníctvom dodávok vzorov a materiálov. Pre fungovanie školy bola taktiež mimoriadne dôležitá nielen lokálna, ale aj medzinárodná propagácia, o čom svedčí aj zasielanie výrobkov na medzinárodné výstavy.
Analýza čipiek a zbierkový fond
Druhú časť štúdie tvorí analýza čipiek z hodrušskej školy v etnografickom fonde Slovenského banského múzea. Zbierka obsahuje 350 kusov čipiek, ktoré boli prijaté do fondu v 30. rokoch 20. storočia. Samostatne sú spracované čipky pochádzajúce z iných slovenských baníckych lokalít, predovšetkým zo Španej Doliny, obce s rozsiahlymi tradíciami výroby čipiek. Dokumentujú sa tu ozdobné motívy, ich terminológia, autorky čipiek a datovanie. V závere sú predstavené aj čipkárske nástroje zo zbierkového fondu múzea.
Význam štúdie spočíva v spracovaní bohatej zbierky čipiek nášho múzea v súvislosti s tradíciou výroby čipiek v slovenských baníckych lokalitách a zdôraznení úlohy čipkárskej školy v Hodruši.
Zdroje a svedectvá
Ako základné pramene slúžili písomnosti Štátnej čipkárskej školy v Hodruši (1929 - 1950), ktoré sa nachádzajú v Štátnom archíve Banská Bystrica - pobočka Banská Štiavnica, a zbierka čipiek z etnografického múzejného fondu. Pre pochopenie atmosféry v škole mali veľký význam predovšetkým spomienky jej poslednej žijúcej žiačky - pani Evy Trenčanovej.
Čipkovanie v Chorvátsku
Propagácia baníctva v 20. storočí
Príspevok tiež prináša pohľad na nástroje, ktoré štát využíval vo svojom úsilí o potlačenie historického vedomia. Poukazuje najmä na úlohu propagandy v tomto procese a špeciálne sa venuje jednej časti ekonomickej propagandy - takzvanej baníckej propagande. Diskutuje sa o jej účinku v kontexte teórie propagandy J. A. C. Browna.
Text opisuje budovanie nového obrazu baníka, ktorý by dodal jeho profesii väčšiu príťažlivosť. Analytická časť tejto štúdie sa venuje výskytu baníckej propagandy v dobových celoštátnych a lokálnych novinách a odborných časopisoch. Z časového hľadiska je príspevok venovaný koncu 40. rokov, 50. a 60. rokom 20. storočia, pretože v tomto období bola banícka propaganda najsilnejšia.
Novinové články boli následne porovnané s výpoveďami zamestnancov Banského závodu Banská Štiavnica a s písomnou agendou podnikovej odborovej organizácie, ktorá sa uchováva v Slovenskom banskom archíve v Banskej Štiavnici. Z dôvodu prehľadnosti príspevku a opakujúcich sa posolstiev v analyzovaných článkoch bola štruktúra vytvorená podľa tém baníckej propagandy, ktorá postupne formovala plastický obraz takzvaného nového baníka, a nie podľa jednotlivých novín.
tags: #vianocna #pohladnica #agricola