V týchto dňoch si spoločnosť v Českej republike a na Slovensku pripomína 30. výročie novembrových udalostí 1989, ktoré zásadným spôsobom zmenili politické, ekonomické, kultúrne a sociálne pomery v oboch krajinách bývalej Československej socialistickej republiky.
Procesy súvisiace s tzv. nežnou alebo zamatovou revolúciou a ich dopady na dnešnú spoločnosť hodnotia odborníci z rôznych oblastí - ekonómovia, politológovia, sociológovia a historici. Ak by sme chceli hierarchizovať historické udalosti novodobých slovenských, respektíve česko-slovenských dejín, kde by sa umiestnil November ’89?
30. Výročie Nežnej revolúcie (November 1989)
Hodnotenie udalostí a ich význam
„Na túto otázku nejestvuje, podľa môjho názoru, ani jednoduchá ani jednoznačná odborná odpoveď,“ reagoval historik prof. PaedDr. Martin Pekár, PhD., prorektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pre vysokoškolské vzdelávanie, akademické tradície a obrady, vedúci Katedry histórie Filozofickej fakulty UPJŠ a člen Správnej rady Ústavu pamäti národa. „Žiada sa povedať, že dnes nemáme k dispozícii adekvátny výskum historického vedomia spoločnosti na Slovensku, ktorý by takú otázku postavil. Môže sa zdať, že tridsať rokov po Novembri 1989 je už dostatočný odstup. Samozrejme, historici, politológovia a ďalší experti sa tejto udalosti venujú.“
Profesor Pekár tiež konštatoval, že blížiace sa jubileum v kombinácii s dnešnou spoločensko-politickou realitou ukazuje, aký je November ’89 a jeho odkaz stále pre ľudí aktuálny a ako rozdielne dokážu túto udalosť aj jej kontext interpretovať, neraz, žiaľ, z extrémnych pozícií. S Novembrom ’89 je to podľa neho ako so vzduchom - neuvedomujeme si v každej chvíli jeho dôležitosť pre život, kým nie je znečistený, alebo kým sa nezačneme dusiť.
November ’89 bol podľa historika Martina Pekára udalosťou, počas ktorej sa ľudia napriek strachu a neistote zomkli vo vidine lepšieho života. Výsledkom bol pád komunistickej totality a zmena režimu. „Táto zmena priniesla najdlhšie obdobie demokracie, aké naša spoločnosť zažila. Na otázku, ako každý z nás naložil s nadobudnutou slobodou a zodpovednosťou, čo pre túto spoločnosť a jej rozvoj urobil, si musí každý občan odpovedať sám. V odpovedi je možno ukrytý kľúč k lepšej budúcnosti.“
Sociologické prieskumy a interpretácie
Zo sociologického prieskumu, ktorý realizovali v Českej republike a v Slovenskej republike pri príležitosti 30. výročia pádu komunizmu, vyplýva, že Česi vnímajú zmeny po roku 1989 pozitívnejšie ako obyvatelia SR. Až takmer 40 percent Slovákov si totiž myslí, že za socializmu bolo lepšie. Sociológovia to pripisujú nepriaznivej životnej situácii, najmä staršej generácie, ktorá aktívne zažila obdobie pred rokom 1989, ale aj stále silnému príklonu k myšlienke silného vodcu a autoritárskym metódam vládnutia.
Martin Pekár k výsledkom prieskumu poznamenáva: „Základná informácia a tento priestor nepostačujú na hlbšiu interpretáciu takej komplexnej a živej témy. V prvom rade by som ako historik konštatoval fakt, známy aj z iných súvislostí, že prieskum potvrdzuje rozdielny charakter spoločnosti v Česku a na Slovensku a že v spoločnom štáte sa ani totalitnému režimu nepodarilo preklenúť tieto vnútorné rozdiely - politické, národnostné, ekonomické či kultúrne.“ Z nich pramení rôzne prežívanie a následne spomínanie na obdobie pred Novembrom ’89, ktoré môže byť aj dnes spájané, okrem iného, napríklad s pocitom sociálnej istoty či (socialistickej) modernizácie. Do úzadia pritom ide totalitný charakter komunistického režimu a jeho represívne opatrenia, ktoré sa dotkli relatívne úzkej skupiny ľudí, pretože v Československu nejestvovalo masové opozičné hnutie podobné napríklad poľskej Solidarite. „A ako sa hovorí: Čo oči nevidia, to srdce nebolí...“ dodáva historik.
Nežná revolúcia 1989 – zábery z Bratislavy [Digitalizované video]
Diskusia o Nežnej revolúcii a občianska oslava v Martine
Zámerom neformálneho diskusného stretnutia pod názvom „Dnes nás učia, v ’89 boli študentmi“, s podtitulom „Rozhovory o nehe, moci a politike“, sú reflexie revolučných udalostí z Novembra ’89 z perspektívy tých, ktorí boli pred tridsiatimi rokmi sami študentkami a študentmi. Podujatie sa koná v rámci Dňa košických študentov pri príležitosti osláv 30. výročia Nežnej revolúcie. Pedagógovia a vedeckovýskumní pracovníci z Katedry filozofie a dejín filozofie FF UPJŠ, Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie FF UPJŠ a Matematického ústavu SAV v Košiciach budú diskutovať so študentmi o tom, ako začali byť občanmi, a budú hľadať odpovede na to, či môže nežný odpor zmietnuť totalitný režim a aké je miesto jednotlivcov v toku dejinných udalostí.
Martin pripravuje na dnešný podvečer občiansku oslavu slobody a demokracie. Symbolicky o 17:11 sa pri múzeu uskutoční podujatie, ktoré organizuje iniciatíva Martin za demokraciu. Organizátori sú súčasťou celoslovenskej siete občianskych podujatí Platformy pre demokraciu - NEŽNÁ, do ktorej sa zapojilo vyše 40 miest. Program ponúkne hudobné vystúpenia aj sprievodné príhovory, vrátane voľného slamu minuloročnej majsterky Slovenska v slam poetry Frey. Gratulácie pripravia študenti z Parlamentu mladých Martin, zástupcovia učiteľov a pozdrav pošle aj Michal Beňadik, niekdajší šéfredaktor Života Turca z roku 1989. Súčasťou podujatia budú aj historické vydania Života Turca, vrátane mimoriadnych čísiel vydaných po novembrovej revolúcii.
100. Výročie Martinskej deklarácie (Október 1918)
Martin bol v utorok centrom celoslovenských osláv 100. výročia prijatia Deklarácie slovenského národa, známej ako Martinská deklarácia, 30. októbra 1918. Touto deklaráciou sa Slováci prihlásili k samourčovaciemu právu česko-slovenského národa, čím vyjadrili požiadavku vytvorenia spoločného štátu.
Význam a kontext vzniku ČSR
Slávnosť, na ktorej sa zúčastnili najvyšší predstavitelia SR i ČR, nadviazala na víkendové podujatia, ktoré si v českých i slovenských mestách a obciach pripomenuli 100. výročie vzniku ČSR, prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov. Prezident SR Andrej Kiska vo svojom príhovore počas slávnostného programu zdôraznil, že za vznikom Československa boli stovky osobností, ktorým patrí uznanie a vďaka za ich odvahu a odhodlanie. Kiska pripomenul tŕnistú cestu ku vzniku prvého samostatného štátu Čechov a Slovákov, jednotlivé dejinné udalosti, ktoré tvorili mozaiku historického projektu. Zvlášť zvýraznil práve udalosť z 30. októbra 1918, keď sa v Martine stretlo približne 200 osobností, aby v Deklarácii slovenského národa deklarovali právo na sebaurčenie slovenského národa a vôľu žiť v spoločnom štáte s českým národom. Pripomenul aj cestu Slovákov a Čechov od roku 1918 až po rozchod a vznik samostatných štátov v roku 1993, pričom dodal: „Možno to bolo vtedy aj nostalgické, ale aj sprevádzané nádejou, že sa opäť stretneme.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS) vo svojom prejave uviedol, že Československá republika významným spôsobom podnietila všestranný rozvoj slovenského národa. „Po sto rokoch môžeme úprimne vyhlásiť, že vznik spoločného štátu bol výrazným medzníkom,“ dodal. Danko pripomenul udalosti spred sto rokov, osobnosti a ich myšlienky, ktoré mierili k prijatiu Deklarácie slovenského národa. „V Uhorsku pre nás už nebola budúcnosť, museli sme ísť ďalej,“ povedal Danko o ceste, ktorú slovenský národ nastúpil na sklonku októbra 1918. V súvislosti s prvou republikou a ďalším trvaním spolužitia Čechov a Slovákov v jednom štáte poznamenal, že československý národ síce nevznikol, zato sa však zrodili úžasné spoločné rodinné väzby a priateľstvá na život a na smrť. „Dodnes sú naše vzťahy nadštandardné, práve tieto vzťahy i náš pokojný rozchod na začiatku 90. rokov ukázali, že sme sa toho od seba veľa naučili,“ zdôraznil. Odkaz udalostí z októbra 1918 v kontexte ich 100. výročia využil Danko i na výzvu k ohľaduplnosti, vzájomnej úcte a k patričnému sebavedomiu, ktoré i v budúcnosti preukážu, že Česi a Slováci sú životaschopné národy.
Odkaz Matúša Dulu
Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) v príhovore k 100. výročiu Martinskej deklarácie uviedol, že práve v Martine vznikli politické iniciatívy, ktoré zásadne zmenili osudy slovenského národa a vytvorili predpoklady, aby sme mohli samostatne žiť a samostatne niesť zodpovednosť za svoju budúcnosť. „Osobnostiam, ktoré sa o to pričinili, patrí náš veľký rešpekt a veľká vďaka," zdôraznil premiér. „Boli to ľudia, ktorí chceli slúžiť slovenskému národu. Bez ich politickej odvahy a ochoty bojovať by sme tu dnes nestáli.“ Aj preto je podľa neho nevyhnutné, aby osobnosti, ktoré sa pričinili o prijatie Deklarácie slovenského národa, boli považované za historických hrdinov s patrične preukazovanou úctou. To isté platí podľa Pellegriniho aj o samotnej slovenskej štátnosti.
Pellegrini je presvedčený, že odkaz Martinskej deklarácie má aj iný, pre súčasnosť nemenej podstatný kontext. „Musíme si uvedomiť, že môžeme mať akýkoľvek politický projekt či ideu, ak nezískame podporu verejnosti, nemôže sa nám tento projekt podariť,“ upozornil. „Svet sa mení, prichádzajú nové výzvy. Bez spoločného zomknutia sa pre štát a národ a jeho budúcnosť sa nikdy nepohneme ďalej,“ vyhlásil. Vyzval k ukončeniu politických hádok, ktoré prerastajú do nevraživosti a z vecnej roviny sa presúvajú do medziľudských konfliktov. Premiér dodal, že aj keď sa Česko a Slovensko v minulosti rozišli, stretli sa opäť v Európskej únii, ktorá je skvelým projektom.
Prezident ČR Miloš Zeman pripomenul, že v čase novembrovej revolúcie znela celým Slovenskom pieseň Iva Hoffmana „Sľúbili sme si lásku“. „A ja som sem prišiel, aby som vám v mene českého národa sľúbil priateľstvo,“ povedal Zeman za potlesku zhromaždených. Pripomenul, že obom národom hrozilo odnárodnenie - Čechom germanizácia, Slovákom maďarizácia. „Nie sú na svete bližšie národy ako český a slovenský. A nejde iba o jazykovú podobnosť. Preto verím, že v rámci Európskej únie (EÚ) budeme spolu dlhé roky. Podobne, ako som pred dvoma dňami zaželal na Pražskom hrade českému národu šťastnú budúcnosť, to isté želám aj vám.“ Český premiér Andrej Babiš zdôraznil, že Slováci sa za jedno storočie stali z utláčaného národa Rakúsko-Uhorska sebavedomým a nezávislým štátom, členom EÚ a NATO, ktorý prosperuje, na ktorého by boli signatári Martinskej deklarácie bezpochyby hrdí. Bez spojenia našich dvoch národov by podľa neho na vlastné sebaurčenie v povojnových rokoch nedosiahol ani jeden. „Spoločne sme to ale dokázali. Spoločnú minulosť, ktorá trvala úctyhodných 75 rokov, chápem ako záväzok voči občanom Českej aj Slovenskej republiky. Nie sú lepšie vzťahy v Európe ani vo svete, než medzi Českou a Slovenskou republikou, medzi našimi národmi.“
Bustu Matúša Dulu, bývalého predsedu Slovenskej národnej rady a Matice slovenskej, odhalili v utorok pred druhou budovou Matice slovenskej v Martine pri príležitosti osláv storočnice prijatia Deklarácie slovenského národa a vzniku prvej Československej republiky. Dula bol podľa predsedu Národnej rady SR Andreja Danka (SNS) jedným z najvýznamnejších slovenských politikov. „Je pre mňa neskutočná česť, že som mohol byť na odhalení busty, ktorú si právom zaslúži. Úžasnú vetu, ktorú povedal: 'Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo, musíme ísť svojou cestou', by sme si mali všetci pamätať. Bez ľudí ako Matúš Dula by nebolo ani dnešné slobodné Slovensko.“
Predseda Matice slovenskej Marián Gešper doplnil, že práve Dula zvolal v máji 1918 do Martina slovenských politikov, ktorí schválili uznesenie o sebaurčovacom práve Slovákov a vytvorení spoločného štátu s Čechmi. „Aj vďaka nemu bola 30. októbra 1918 Slovenskou národnou radou prijatá Deklarácia slovenského národa. Bol skutočne výnimočnou postavou našich národných dejín.“ Odhalenie busty Matúša Dulu v Parku sv. Cyrila a Metoda má podľa neho aj inú symboliku. Po oživotvorení Matice slovenskej v roku 1919 sa stal jej spolupredsedom. Bol tiež jedným z iniciátorov postavenia druhej matičnej budovy v Martine v rokoch 1924 - 1926. Jeho cesta ako národne orientovaného politika sa začala na zakladajúcom valnom zhromaždení Matice slovenskej v roku 1863. Neskôr ako inšpektor sučianskej evanjelickej cirkvi bojoval proti zatvoreniu Matice slovenskej uhorským režimom.
Oslobodenie Martina a Slovenské národné povstanie (1940. roky)
Martin si pripomenul 71. výročie oslobodenia mesta. Pri tejto príležitosti sa uskutočnil pietny akt kladenia vencov. Martin bol oslobodený 1. česko-slovenským armádnym zborom generála s rumunskou armádou, čo zároveň znamenalo dotyk 2. a 4. ukrajinského frontu. Z východu pôsobili vojaci 1. česko-slovenského armádneho zboru.
Martin bol v tomto období ladený silno pro-československy. Pôsobili tu ilegálne skupiny, francúzski a sovietski partizáni či utečenci zo zajateckých táborov, medzi ktorých patril aj Viliam Žingor. Tieto skupiny zlikvidovali nemeckú jednotku poľných žandárov vo Vrútkach. Vojaci obsadili všetky dôležité budovy a inštitúcie v Martine. Situácia sa vyhrotila 27. augusta, čo viedlo k vypuknutiu povstania v nevýhodnom defenzívnom variante zo Strečnianskeho priesmyku a Dubnej skaly. Došlo aj k masovým popravám v lokalitách ako Stráne, pri Turčianskych Tepliciach alebo v Turčeku. S povstaním sa začala druhá etapa boja, v ktorej boli postupnými nemeckými útokmi decimovaní povstalci. Napriek tomu tieto udalosti zostali symbolom spolupatričnosti, odvahy a statočnosti.
