Vianočná koleda od Charlesa Dickensa je nadčasová klasika, ktorá oslovuje čitateľov po celom svete už takmer 200 rokov. Hoci po prvý raz vyšla 19. decembra 1843 a prvé vydanie sa vypredalo už za niekoľko dní, jej posolstvo zostáva prekvapivo aktuálne aj v dnešnej dobe. Kniha bola prvýkrát vydaná 19. decembra 1843 nakladateľstvom Chapman & Hall s ilustráciami Johna Leecha a stretla sa rýchlo s vrelým prijatím. Londýnčania dokonca hodiny čakali v nekonečných radoch, len aby si ju mohli vypočuť v podaní samotného autora. Čitatelia boli z príbehu nadšení a hovorí sa, že vo viktoriánskej spoločnosti nanovo prebudil záujem o vianočné tradície. Hoci Charles Dickens dielo pôvodne zamýšľal ako kritiku kapitalistických vykorisťovateľov, dnes patrí k vianočným stáliciam. Táto kúzelná kniha neprestáva byť aktuálna ani po takom dlhom čase.
Hlavná postava: Ebenezer Scrooge
Ústrednou postavou príbehu je Ebenezer Scrooge, lakomý a chladný londýnsky obchodník, ktorý miluje peniaze a Vianoce doslova nenávidí. Scrooge si nič necenil natoľko, ako peniaze a o ľudí neprejavoval ani najmenší záujem. Bol stelesnením toho, čo Dickens najviac nenávidel na duchu svojej doby. Svojím chladným prístupom a lakomosťou si vytvoril okolo seba múr a nedával sa do reči ani s ľuďmi. Jeho okoliu bol na smiech, o to viac, keď vyhlásil, že Vianoce sú iba humbug. Pochádzal z chudobnej rodiny. Najskôr bol nesmelým učňom, postupne však nadobudol sebavedomie, ktoré prerástlo na povrchnosť. S priateľom Marleym spravoval obchodnú firmu MARLEY & SCROOGE. Scrooge bol vysoký, štíhly štyridsiatnik, ktorý nosieval čierne oblečenie. Dával dôraz na materiálne hodnoty, zaujímali ho ľudia s veľkým majetkom. Bol až taký chamtivý, že v zime nekúril, hoci chlad v jeho izbe by sa dal prirovnať k bodu mrazu. Flegmatický a pesimistický postoj zaujímal aj k chudobným ľuďom. Nemal veľa priateľov, ba nemal žiadnych. Ľudia ho považovali za zlého človeka bez štipky citu. Ak ho stretli na ulici, radšej mu vyhli, než by sa mu mali pozdraviť alebo sa ho niečo opýtať. Ak sa aj stalo, že sa mu niekto prihovoril, bol k nemu chladný, priamy až ostrý. Navyše bol nepriateľský aj voči vlastnému synovcovi, zosnulej sestry. Synovcovo pozvanie na návštevu v Štedrý večer s iróniou odmietol. Tento človek ešte aj počas Vianoc trval na presnosti. Neveril v Boha, veril sám sebe a jediné, o čo sa snáď bál, boli peniaze. Neustále ich počítal a šetril na všetkom - nedoprial ani sebe, ani iným.
Počas celého príbehu Ebenezer Scrooge sedáva sám vo svojom veľkom chladnom dome a mrzuto pozoruje rozsvietené okná okolitých domov, kde si ľudia v kruhu rodín pochutnávajú na sviatočnej hostine. Jeho doterajší život sa začne prehodnocovať až po varovaní ducha Marleyho a návšteve troch duchov Vianoc, s ktorými precestuje šťastnú i menej šťastnú minulosť, neblahú prítomnosť a hrozivú budúcnosť. Vďaka nim zistí, že na svete sú aj iné a dôležitejšie hodnoty, ako peniaze. Pán Scrooge je známy ako lakomec a jeho chamtivosť nepozná hraníc. Dokonca ani na Vianoce sa jeho tvrdé srdce neobmäkčí, len podráždene a s kyslým výrazom na tvári sleduje predvianočný zhon.
Duchovia Vianoc a Scroogeova premena
Kľúčovými postavami v Scroogeovej premene sú štyria duchovia, ktorí ho navštívia počas Štedrého večera. Ich príchod predznamená Jacob Marley, zosnulý obchodný partner, po ktorom prídu ešte traja duchovia, aby mu ukázali, čo všetko môže jeho chamtivosť spôsobiť. Traja duchovia sú protikladmi Scroogeovho sebectva - predstavujú posolstvo Vianoc, čiže lásku, radosť a záujem o druhých - a sú zároveň aj Dickensovým liekom na rozdiely a nespravodlivosti v krajine.
Duch Jacoba Marleyho
Dej sa začína v pracovni Ebenezera Scroogea, je tu zima. Jeho spolupracovník, Bob Cratchit sa ho bojí spýtať sa, či môže priložiť do ohňa, a tak sa radšej tuhšie zabalí do kabáta. Vtom do dverí vpadne Ebenezerov usmievavý synovec Fred a srdečne ho pozve na sviatočnú hostinu, čo Scrooge hrubo odmietne. Podobne sa zachová aj o chvíľu neskôr, keď ho dvaja muži vyberajúci peniaze pre chudobných a potrebných požiadajú o finančný príspevok. Keď sa deň nachýli ku koncu, neochotne dá svojmu biedne platenému a prepracovanému zamestnancovi Bobovi Cratchitovi platené voľno na Boží hod. Po osamotenej večeri v hostinci sa Ebenezer vydáva domov. Akonáhle odomyká dvere svojho domu, klopadlo sa na okamih premení v hlavu jeho spoločníka Jacoba Marleyho. Racionálny Scrooge neverí vlastným očiam, aj napriek tomu radšej zamkne na dva západy. Vtom sa mu zjaví Marleyho duch, ktorý má k sebe pripútanú dlhú reťaz skladajúcu sa zo všetkých ukradnutých truhiel a mešcov. Marley varuje Scroogea, že jeho reťaz hriechov je už teraz oveľa dlhšia a ťažšia ako tá, ktorá spočíva na ňom samom.
Duch minulých Vianoc
Prvý z duchov, Duch minulých Vianoc, na seba nenechá dlho čakať. Malá postavička s tvárou dieťaťa a vlasmi starca pôsobí príjemne a pozitívne. Snaží sa Scroogeovi pomôcť spomenúť si na pekné chvíle minulých Vianoc. Bola to podivná postava - takmer detská, ale skôr než dieťa pripomínala niečím starca. Vlasy jej siahali pozdĺž ramien až na chrbát a boli ako vlasy starcov. Jej tvár bola bez jedinej vrásky, ruky a nohy mala obnažené a bola bosá. Táto žiariaca prízračná postava ukáže Ebenezerovi, ako slávil Vianoce v detstve a mladosti, kedy bol ďaleko láskavejší. Najprv ho zavedie do malomesta, kde Scrooge navštevoval školu a cítil sa tu osamelý. Úsmev na tvári mu vyčaroval až príchod jeho milovanej mladšej sestry Fan, už dávno zosnulej matky synovca Freda, ktorá si ho prišla odviezť na Vianoce domov. Scroogeova negatívna premena charakteru je prvýkrát zreteľná v okamihu, keď sa s ním rozhodne rozísť jeho opomínaná snúbenica Belle, lebo si uvedomí, že ju nikdy nebude milovať tak, ako miluje peniaze. Nakoniec duch zavedie lakomého obchodníka do domácnosti už šťastne vydatej Belle, ktorá spolu so svojím manželom vyjadruje opovrhnutie nad osudom Scroogea.
Duch súčasných Vianoc
Druhý duch, Duch súčasných Vianoc, sa zjaví v podobe hodujúceho obra, ktorý Ebenezerovi ukáže, ako sa zástupcovia všetkých spoločenských tried na rôznych miestach tešia z Vianoc. Najprv ho prevedie vianočným Londýnom, kde sa veriaci schádzajú k sviatočnej bohoslužbe, obchody žiaria prvotriednym tovarom a všetci ľudia sú k sebe vlídnejší ako kedykoľvek inokedy. Duch ďalej Scroogeovi ukáže, že tieto sviatky slávia aj umorení baníci, osamelí strážcovia majáku či námorníci brázdiaci rozbúrený oceán. Značná časť tejto slohy sa odohráva v skromnom obydlí Boba Cratchita v Camden Towne. Tu sa celá rodina chystá na skromnú slávnostnú večeru, lebo viac si kvôli Cratchitovej núdznej výplate nemôžu dovoliť. Aj napriek tomu sa radujú z toho, že majú jeden druhého, a to najmä keď domov dorazí Bob aj so svojím najmilším synom, chorľavým Tiny Timom. Duch oznámi Ebenezerovi, že ak sa nezmení osud tejto rodiny, Tiny Tim čoskoro zomrie.
Duch budúcich Vianoc
Posledný duch, Duch budúcich Vianoc, ukáže Ebenezerovi Scroogeovi desivé udalosti nadchádzajúcich sviatkov, ak sa lakomec nezmení. Táto temná a tichá postava v kápi ho zavedie k situáciám, z ktorých vyplýva, že nedávno zomrela veľmi neobľúbená osoba, na ktorej pohreb nikto netúži doraziť. Ďalej vyjde najavo, že hrobár so slúžkou a pradlenou tohto muža mu odcudzili osobné veci, aby ich mohli predať. Scrooge pochopí, že by jedného dňa mohol skončiť podobne ako onen nebožtík, a preto požiada ducha, aby odhalil nejakú osobu, ktorá smúti kvôli tomuto mužovi. Duch ešte Ebenezerovi ukáže rodinu Cratchitovu, ktorá oplakáva smrť Tiny Tima. Zároveň mu dovolí nahliadnuť na náhrobný kameň zarasteného hrobu onoho všetkými nenávideného muža. Na ňom je napísané meno Ebenezer Scrooge.
Scroogeova premena a ostatné postavy
Ebenezer Scrooge sa prebudí do mrazivého rána ako úplne iný človek. S radosťou zisťuje, že je ešte len Boží hod, čo znamená, že duchovia ho stihli napraviť za jedinú noc. Okamžite nechá poslať Bobovi Cratchitovi najväčšieho a najchutnejšieho moriaka v celom mäsiarstve a prispeje tučným finančným obnosom mužom, ktorých o deň skôr tak hrubo vypudil. Jeho príchod na Fredovu vianočnú hostinu všetkých hostí aj samotného synovca nevýslovne prekvapí. Ebenezer však v ich spoločnosti prežije nádherný večer. Nasledujúceho dňa Scrooge výrazne navýši Cratchitovi plat a pre Tiny Tima, ktorý sa nakoniec uzdraví, sa postupne stane druhým otcom. Od tej doby jedná Ebenezer Scrooge s každým človekom láskavo, štedro a empaticky. Vďaka jeho pomoci malý Tim prežije. Belle, pôvabná a vľúdna žena, ktorú kedysi mladý Scrooge hlboko miloval a bol s ňou aj zasnúbený, reprezentuje stratenú lásku a morálne hodnoty, ktoré Scrooge v minulosti zradil v prospech bohatstva.
Analýza postavy Ebenezera Scroogea (animovaný film): Vianočná koleda
Posolstvo a vplyv diela
Autor ukazuje typické znaky rozprávky: zlý človek urobí chyby, poučí sa z nich a stane sa dobrým človekom. Kniha má povedať, že každý sa môže zmeniť bez ohľadu na to, aký je. Hovorí, že každý rozhoduje sám o tom, aký bude. Dickens, podobne ako sa duchovia usilovali obmäkčiť Scroogea, aby sa stal láskavým, sa usiloval obmäkčiť svojich čitateľov a presvedčiť ich, aby vnášali do života ducha Vianoc nielen na Vianoce, ale počas celého roka. Idylické vianočné scény, ktoré Dickens vykreslil, sú veľmi odlišné od tých, aké poznala väčšina ľudí, boli také očarujúce, že sa stali všeobecne platným návodom na to, ako by Vianoce mali vyzerať. Kniha redefinovala ducha a význam Vianoc a vyvolala znovuzrodenie sviatočného veselia potom, čo puritánske autority v 17. storočí zakázali oslavy Vianoc.
Podľa historika Ronalda Huttona je dnešná podoba slávenia Vianoc z veľkej časti výsledkom viktoriánskeho obnovenia sviatkov propagovaných Vianočnou koledou. Hutton argumentuje, že Dickens videl Vianoce ako najmä rodinnú oslavu veľkorysosti, v kontraste k spoločenským a cirkevným oslavám v 18. a 19. storočí. Svojou laickou predstavou sviatkov Dickens ovplyvnil rad aspektov osláv Vianoc v dnešnej západnej kultúre, akými sú rodinné stretnutia, sviatočné jedlo a pitie, tanec, hry a slávnostná veľkorysá ústretovosť. Príbeh tiež spopularizoval frázu „Merry Christmas“ a meno Scrooge sa v angličtine stalo synonymom lakomca.
Dickensova motivácia
K napísaniu Vianočnej koledy Dickensa viedli hlboko ponižujúce skúsenosti z vlastného detstva, jeho sympatie k chudobným počas 30. a 40. rokov 19. storočia, najmä deťom, a ďalej príbehy Washingtona Irvinga o tradičných anglických Vianociach. V roku 1824 bol v Marshalsea kvôli veľkým dlhom zatknutý a uväznený Dickensov otec John Dickens. Rodina sa presťahovala do väzenia, ale dvanásťročný Charles bol nútený presťahovať sa do neďalekej nocľahárne, zastaviť svoju zbierku kníh, opustiť školu a manuálne pracovať v továrni na výrobu černe. Necítil sa dobre v prítomnosti ostatných zamestnancov továrne, ktorí o ňom hovorili ako o „mladom gentlemanovi“. Potom, čo bol jeho otec po troch mesiacoch väzenia prepustený, bol mladý Dickens nútený ďalej pracovať v továrni, čo ho ešte hlbšie frustrovalo. Zúfal si, či vôbec niekedy znova dosiahne predošlý šťastný život. Toto obdobie na neho malo zdrvujúci psychický dopad, zafarbilo jeho dielo a zlé spomienky ho prenasledovali po celý život. V roku 1843 podnikol cestu ku cornwallským cínovým baniam, kde uvidel deti pracujúce v otrasných podmienkach. Dojmy z utrpenia, ktoré videl, boli umocnené návštevou Field Lane Ragged School, jednej z londýnskych škôl založenej na vzdelávanie hladných a negramotných detí z ulice.
Vydanie a prijatie diela
Dickens začal písať Vianočnú koledu v októbri 1843 a dokončil ju počas šiestich týždňov, pričom posledné stránky dopísal na začiatku novembra. Po hádke s vydavateľom ohľadom nízkeho zisku poviedky Martin Chuzzlewit, Dickens odmietol jednorazovú výplatu za knihu a vybral si zisk v percentách v nádeji, že tak dostane viac peňazí. Vianočnú koledu potom vydal na vlastné náklady. Kvôli vysokým výrobným nákladom získal iba 230 namiesto tisíce libier, ktoré očakával a potreboval, keďže jeho žena bola znovu tehotná. Knihu vydalo nakladateľstvo Chapman and Hall 19. novembra 1843. Text doprevádzali štyri nákladné, rukou maľované rytiny a štyri čiernobiele drevené rytiny od Johna Leecha. Prvých 6 tisíc kópií knihy za miernu cenu 5 šilingov sa vypredalo na Štedrý večer a kniha sa dobre predávala aj v ďalšom roku. Od svojho prvého vydania mala Vianočná koleda hlboký účinok na svojich čitateľov. Napríklad Mr. Fairbanks ju čítal na Štedrý večer v Bostone v roku 1867 a bol tak pohnutý, že svoju továreň na Boží hod zavrel a všetkým svojim zamestnancom poslal moriaka.