Vianoce patria k najobľúbenejším sviatkom v roku, ktorým naši predkovia pripisovali veľký význam. S týmto obdobím sa spájalo množstvo zvykov a tradícií, ktoré majú hlboký symbolický význam a pramenia zo skúseností minulých generácií. Štedrý deň bol považovaný za deň zázrakov a dodržiavanie tradícií je dôležité aj v súčasnosti, aby sme si pripomenuli podstatu týchto sviatkov.
Význam vianočných zvykov a tradícií
Všetky vianočné zvyky a tradície, ktoré počas sviatkov väčšina z nás dodržiava, majú svoj význam a väčšinou pramenia zo skúseností našich predkov. Títo považovali Štedrý deň za deň zázrakov.
Preto by všetci tí, ktorí slávia Vianoce v kruhu svojich najbližších, nemali zabúdať na tradície a zvyky, ktoré nám tu zanechali naši predkovia. Ponorte sa spolu s nami do vianočnej atmosféry a zaspomínajte si, odkiaľ pramenia všetky tieto zvyky.
Symbolika na štedrovečernom stole
Na štedrovečernom stole by nikomu nemal chýbať cesnak pre zdravie, bochník čerstvého chleba, šupina z kapra či peňaženka a ovocie a orechy pre hojnosť a dostatok peňazí po celý rok.
Večer by sa mala začínať spoločnou modlitbou a poďakovaním za jedlo. Na úvod večere by sa mala podávať oblátka s medom. Hlava rodiny by mala pri rozdávaní pokrmu urobiť na čelo každého člena rodiny medový krížik. Tento krok má symbolizovať požehnanie.
Z misy s ovocím si členovia rodiny náhodne vyberú jablko, ktoré následne priečne prekroja. Z tvaru jadrovníka sa dá predpovedať šťastie a zdravie v rodine. Ak má tvar hviezdy, je to dobré znamenie, ak má tvar kríža, znamená to chorobu či v tom najhoršom prípade až smrť.
Stôl by sa mal prestierať s jedným tanierom navyše. Tento zvyk sa robí pre náhodného hosťa či okoloidúceho, ktorý by mohol navštíviť rodinu.
Čo sa jedávalo v minulosti?
V minulosti sme mohli na vianočnom stole nájsť pečené a varené cestoviny, varený hrach, zriedka šošovicu, voňavú kapustnicu s hríbmi, polievku z repy a koreňovej zeleniny.
Na sviatočnom stole sa malo objaviť všetko, čo sa na hospodárstve dopestovalo a vyrobilo. V mnohých prípadoch sa varievala napríklad kaša z prosa alebo prívarok z hrušiek či sliviek. Aj tu však platí staré známe: „Iný kraj, iný mrav“ a jedlo sa mení v závislosti od kraja.
Viaceré rodiny pripravujú počas dňa vianočnú rybu. Tá je symbolom kresťanstva. Na Štedrovečerný stôl sa dostala až v 20. storočí.
Regionálne rozdiely vo vianočných tradíciách na Slovensku
Slovensko je krásna krajina a v každom jeho kúte sa Vianoce slávia inak. Tieto najväčšie a zároveň najkrajšie kresťanské sviatky v roku sa v mnohých krajinách slávia inak. Vianoce sú sviatkami pokoja, radosti a hojnosti. Na Vianoce sa stretávame s našimi najbližšími, celé rodiny spolu trávia vzácne chvíle. Je to tiež čas, kedy sa náš celý svet akoby spomalí.
Západné Slovensko
Táto časť Slovenska je o niečo menej ovplyvnená kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tiež tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Na úvod večere sa tiež zvykne krájať jabĺčko. Ak v ňom nájdeme typickú hviezdu, budeme zdraví. Bohatstvo zas symbolizuje kapria šupina na stole.
Stredné Slovensko
Stredné Slovensko je veľmi pestrá oblasť, čo sa premieta aj do vianočných tradícií. Prežíva ich tu o čosi viac ako na západe. V niektorých kútoch Oravy možno ešte dodnes nájdeme aj najstaršie zvyky, ktoré môžu pôsobiť trochu nezvyčajne. Niektorí ľudia napríklad zvykli sedieť za štedrovečerným stolom bosí, pričom jednu nohu museli mať položenú na sekere. V mnohých rodinách sa pred večerou tradične modlia a deťom robia medový krížik na čelo, aby boli „dobré ako med“. Na štedrovečernom stole má svoje miesto najmä poctivá kapustnica, ktorú tu nájdeme v mnohých podobách. Ako hlavný chod sa podáva vyprážaná ryba s majonézovým zemiakovým šalátom, no často je nahradená aj vyprážanými rezňami.
V okolí Oravy sa hlavne vo viacgeneračných rodinách zachovalo mnoho z pôvodných zvykov. Čo sa týka polievok, už tradičnou polievkou je na strednom Slovensku kapustnica - tak ako inde na mnoho spôsobov, napr. s hubami (v okolí Liptova), rybacia kapustnica (hlavne v okolí Žiliny) alebo hríbová či slivková polievka (oblasť okolo Rimavskej Soboty). Ryba: tak ako skoro všade podáva sa vyprážaná (najčastejšie kapor alebo pstruh) a klasický zemiakový majonézový šalát. V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek.
Východné Slovensko
Východné Slovensko je najviac ovplyvnené kresťanstvom, preto sa tu zvykne dodržiavať pôst počas adventu. Pred večerou sa spoločne modlia za celú rodinu. Ani v tomto kúte Slovenska si neodpustia tradičnú oblátku s medom a cesnakom. Odlišnosti nájdeme pri hlavnom chode, kedy sa často podávajú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, a tiež šošovicový alebo fazuľový prívarok.
Na východnom Slovensku zas pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého by sa mali vzdať akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa aj ťažkým jedlám a venovať sa hlavne modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na Štedrý deň je až do večere prísny pôst.
Štedrá večera: Zvyky: Vianočný stromček zvyknú ozdobovať až v tento deň. Zvyčajne sa zdobí tradičnými dekoráciami, ktoré sa v rodinách dedia z generácie na generáciu. V niektorých rodinách sa však stromčeky zdobia aj moderným spôsobom podľa súčasných trendov. Pred štedrou večerou sa tiež spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných, ktorí tu už bohužiaľ nie sú medzi nimi. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel. Potom nasleduje oblátka s medom a cesnakom, v niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom. Nesmú na stole chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti. Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyjú vo vode, do ktorej bola hodená minca - aby boli zdraví a bohatí. V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. januára.
Bohatosťou zvykov a tradícií sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce. Štedrá večera: Na Štedrý deň: Svjatyj večur sa všetci tešia. Všetci sa mimo iného pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba). Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode. Všetky jedlá majú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemuseli odbiehať od stola. Ak niekto z rodiny nie je prítomný, odložia mu na stôl tanier.
Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Následne sa prítomní začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého jedla aspoň trošku okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oblátkami, chlebom a soľou. Potom sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky. Po absolvovaní večere sa členovia rodiny pomodlia, idú sa pozrieť pod vianočný stromček a vyberú sa na bohoslužbu.
Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!
Advent - príprava na Vianoce
Na Slovensku sa na Vianoce - sviatky narodenia Ježiška - pripravujeme už štyri týždne dopredu. Toto obdobie sa nazýva Advent. Predzvesťou Vianoc je advent, ktorý začína štyri týždne pred Štedrým dňom. Advent je prípravou na Vianoce. Pre niekoho je to obdobím upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. V každom prípade je to magické obdobie očakávania tých najkrajších sviatkov roka.
Práve v tomto období chodíme častejšie do kostola, kupujeme alebo pripravujeme darčeky pre našich najbližších či si zdobíme svoje príbytky vianočnými dekoráciami alebo ozdobami. Adventný veniec je v mnohých západných kresťanských cirkvách symbol Vianoc a jeho kruh predstavuje kolobeh života. Štyri sviečky, ktoré majú vlastnú symboliku, sa zapaľujú každú nedeľu a približujú nás k Prvému sviatku vianočnému.
Určite všetci máme v tomto čase na stole adventný veniec - so 4 sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ. Položený býva väčšinou na jedálenskom stole a znamená nádej a slávu tomu, ktorý prichádza. U tých našich drobcov je zas veľmi obľúbený adventný kalendár. Každý deň od 1.12 si otvoria jedno okienko a v ňom nájdu nejaký malý darček - či už mlsnotku, alebo malú hračku...
Dnes vence ladíme do farieb interiéru, kedysi mali fialovú farbu s jednou výnimkou. Tretia svieca bola ružovej farby a vychádzala z farby rúcha kňaza, predstavovala radosť.
Štedrý deň a večera
Štedrý deň - 24. decembra. V tento deň na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Najväčším sviatkom Vianoc je však 1. sviatok vianočný - 25. decembra - deň Kristovho narodenia. Na Štedrý deň sa zvykne dodržiavať pôst, ktorý končí presne o polnoci. Určite si aj vy pamätáte, a používate to aj pri svojich detičkách, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlaté prasiatko.
Vianočné jedlá
Medovníčky či iné vianočné pečivo už máme napečené niekoľko dní dopredu. Jedlá, ktoré sa podávajú, sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance, koláče, ovocie.
Na úvod samozrejme nesmú chýbať oblátky, ktoré sa jedia s medom a cesnakom (tradičný zvyk, aby bola rodina zdravá a silná po celý rok). V niektorých domácnostiach sa oblátky jedia iba čisté, alebo iba s medom. Ryba - najčastejšie kapor alebo filé - sa vypráža alebo pripravuje na masle. Neodmysliteľnou a dá sa povedať najdôležitejšou prílohou, bez ktorej si Vianoce nevieme predstaviť, je majonézový zemiakový šalát.
Čo sa týka vianočných koláčikov, tak okrem klasických lineckých koláčikov, medovníkov, medvedích labiek, vanilkových rožkov atď. sú tu veľmi obľúbené záviny plnené makom, mletými orechmi alebo tvarohom.
Vianočné zvyky
Vo veľa rodinách sa stále dodržiava zvyk jedného taniera navyše pre náhodného hosťa alebo tuláka. Niektorí si zas dávajú pod obrus peniaze na zabezpečenie bohatstva a cesnak na stôl ako symbol zdravia pre všetkých členov rodiny. Štedrá večera začína ako skoro v každej časti Slovenska krátkym príhovorom hlavy rodiny. Potom nasleduje modlitba najstaršieho člena za celú rodinu. Ďalej nasledujú oblátky s medom a cesnakom.
Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.
Vianočné povery a symboly
Počas Štedrej večere sa hádžu orechy do kútov v byte alebo v dome. Táto vianočná tradícia má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok. Ak omotáme okolo štedrovečerného stola niť, domu sa v nasledujúcom roku vyhnú zlodeji.
Kto vydrží dodržiavať celý deň pôst, večer zazrie zlaté prasiatko. Na Vianoce sa nekonzumujú jedlá z hydiny, pretože by s ňou odletelo z domu šťastie.
Najvýznamnejšie symboly Vianoc
- Adventný veniec: Symbolizuje očakávanie príchodu Krista.
- Vianočný stromček: Predstavuje život a svetlo.
- Betlehem: Pripomína narodenie Ježiša Krista.
Podstata Vianoc
V ľudovom prostredí boli darčeky skromné - knižka, nové topánky, hračky, ktoré zmajstroval otec, bábiku ušila mamka. V mestskom a šľachtickom prostredí boli, samozrejme, darčeky oveľa vyberanejšie: hračky od výmyslu sveta, pre mamy kožuchy či šperky. Naše tradičné Vianoce už pomaly zanikajú, pritom sú bohaté i plné múdrosti a z vianočných zvykov našich predkov sa môžeme veľa naučiť aj dnes.
Žijeme rýchlym spôsobom života. Je ťažké povedať, aké zvyky z minulosti ešte pretrvajú. Čo však zostalo, sú najmä niektoré typy tradičných jedál. No aj to sa môže postupom času úplne zmeniť. Kaše alebo strukoviny, ktoré sa varili na Štedrý večer na storaký spôsob, už na stoloch nevidíme. Dnes nenájdete rodinu, ktorá by si na Vianoce dala tanier ovsenej kaše. Mnohé tradičné jedlá už zanikajú. Taký je však život. Bude dobré, ak si vôbec nejaký ten zvyk rodiny uchovajú. Minimálne to, že sa ľudia budú snažiť na Štedrý deň vrátiť domov, aby bola rodina spolu. Veľa ľudí totiž momentálne pracuje mimo svojich domovov.
Všetko sa mení a život ide dopredu. Myslím si však, že niektoré zvyky ako koledovanie alebo jeden typ tradičného sviatočného jedla, napríklad opekance, lámance, vianočné polievky (hríbová, šošovicová, rybacia či kapustnica), tu ešte ostanú. Bolo by dobré, aby deti poznali, čo sú Vianoce, nielen to, kto je Santa Claus.
Vianočné rituály a symboly majú ochrániť naše zdravie a zabezpečiť hojnosť a prosperitu. Ako sa zmenil náš životný štýl a ľudia sa začali sťahovať do miest, mnohé z týchto zvykov upadli do zabudnutia. Aby sme si ich vedeli lepšie predstaviť, prenesme sa do minulosti, keď naši predkovia bývali na dedinách, boli úzko spätí so zemou, nemali elektriku a dlhé zimné večery trávili spolu na priadkách, kde si rozprávali rôzne príbehy, veľký význam mali povery i symboly.
Cesnak patrí medzi obradné potraviny aj na Štedrý večer, prináša zdravie po celý rok. Na štedrovečernom stole mali svoje miesto aj orechy. Keď sa orech rozlúpol a jadro bolo zdravé, zdravie malo sprevádzať celú rodinu. Zdravie sa veštilo aj z rozkrojeného jabĺčka. Keď z jadierok bola pekná hviezdička, pre rodinu to znamenalo zdravie, šťastie a hojnosť.
Pod obrusom na štedrovečernom stole bola porozsýpaná pšenica, proso, mak, strukoviny, aby priniesli hojnosť. V iných regiónoch zas na stole nesmela chýbať miska s naklíčeným obilím. Ráno, na Božie narodenie (1. sviatok vianočný), sa dospelí i deti umývali vo vode, v ktorej boli vložené drobné mince.