Advent: Očakávanie Spasiteľa a Jeho Dvojaký Príchod

Vianoce sú krásne obdobie roka, ktoré každému z nás vyčaruje pocit radosti a pokoja na duši. Toto obdobie nás privádza k najkrajším sviatkom v roku, ktoré mnohí očakávajú po celý rok. Už prvá adventná sviečka v našich domovoch ohlasuje, že Vianoce sú za dverami. Advent však nie je len poslednou šancou dokúpiť a doupratovať, čo je treba, má predovšetkým hlboký duchovný význam.

Pôvod a Význam Adventu

Slovo „advent“ je odvodené z latinského slovíčka adventus, ktoré možno preložiť ako príchod alebo očakávanie, v danom prípade príchod Spasiteľa na svet. V teologickom zmysle ide o dvojaké očakávanie: očakávanie narodenia Ježiša Krista a očakávanie druhého príchodu Ježiša Krista na konci časov.

Adventné obdobie sa spravidla vždy začína najbližšou nedeľou k 30. novembru, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Končí po západe slnka na Štedrý večer. Počiatky adventu siahajú do doby pápeža Gregora Veľkého, ktorý ho zaviedol okolo roku 600. Jeho trvanie nebolo vždy rovnaké, pohybovalo sa od štyroch do ôsmich týždňov. Prvé zachované a doložené zmienky o adventných bohoslužbách možno nájsť už v 5. storočí v talianskom mestečku Ravenna, či v 6. storočí priamo v Ríme. Počet štyroch nedieľ stanovil až pápež Gregor Veľký, ktoré mali symbolizovať 4000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja. Advent však svoju konečnú podobu nadobudol až medzi 8. a 9. storočím.

V kresťanskom chápaní bol advent časom pokánia a zamyslenia sa nad sebou. Práve počas tejto doby ľudia najväčmi žili tajomstvom očakávania príchodu vykupiteľa. Toto obdobie sa často nazývalo aj malým pôstom, kedy sa nekonali žiadne verejné zábavy. Nastalo akési posvätné ticho, ktoré vypĺňali predvianočné prípravy. Hoci adventné obdobie symbolizuje čas pokoja, dobročinnosti a rozjímania, v dnešnom svete sa z neho veľmi ľahko môže stať obdobie zhonu a nervozity, poznačené zháňaním vianočných darčekov, upratovaním a zdobením príbytkov či pečením koláčikov.

Štyri Adventné Nedele

Advent začína štyri nedele pred Vianocami. Každá zo slávených nedieľ mala svoje osobitné ľudové označenie a špecifický duchovný význam. Veriaci ich poznali pod menami: železná, bronzová, strieborná a zlatá.

• Prvá adventná nedeľa - Nádej (Železná): Otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, aby očakávali Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie Mesiáša. Je v znamení ostražitosti a vyzýva k zamysleniu nad dôležitými hodnotami v živote.
• Druhá adventná nedeľa - Pokoj (Bronzová): Kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Táto nedeľa vyzýva k pokániu.
• Tretia adventná nedeľa - Radosť (Strieborná): Nazýva sa aj Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Je to radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje.
• Štvrtá adventná nedeľa - Láska (Zlatá): Sústreďuje sa na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Táto nedeľa hovorí o udalostiach, ktoré sa odohrali bezprostredne pred narodením Ježiša.

Symboly Adventu: Veniec a Kalendár

Adventný veniec

Jednou z najvýznamnejších tradícií adventu je adventný veniec. Doma ho na stole má takmer každý, kto tento čas oslavuje. Môže byť kupovaný či doma vyrobený, tradičný alebo moderný. Veniec je hlboký duchovný symbol, ktorý nesie mnoho významov dôležitých pre kresťanskú vieru. Vždyzelené vetvičky na venci symbolizujú večnosť, život a nádej. Aj v chladných zimných mesiacoch nám pripomínajú, že život pokračuje a nádej nikdy neumiera. Kruh venca znázorňuje cyklus rokov, kolobeh života bez počiatku i konca, zosobňuje víťazstvo, radosť a kráľovskú dôstojnosť. Svetlo sviec rozháňa temnotu a kresťanom symbolizuje skorý príchod Spasiteľa na tento svet. Adventný veniec je prejavom úcty a uznania tomu, kto je očakávaný a zároveň prichádza ako víťaz, ako kráľ a osloboditeľ, Ježiš Kristus.

Tradíciu adventného venca masovo rozšíril v 19. storočí nemecký protestantský teológ Johann Hinrich Wichern. V roku 1860 si zavesil vo svojom dome na strop obrovský čečinový veniec a pripevnil naň 24 sviečok - na každý adventný deň jednu. Dnes do venca vkladáme obyčajne štyri väčšie sviečky, podľa počtu adventných nedieľ.

Najdôležitejšia súčasť adventného venca sú neodmysliteľné štyri sviečky. Tradície hovoria, že tri zo sviečok by mali byť fialové (prípadne modré), jedna ružová. Fialová farba je od nepamäti spájaná so symbolom pokoja a pokánia, pričom ružová je farbou šťastia a radosti.

Adventný kalendár

K symbolom adventu patrí aj adventný kalendár. Jeho pôvod siaha už do 19. storočia, kedy sa v kresťanských rodinách robili kriedou čiarky každý decembrový deň až do Štedrého večera. Adventný kalendár v podobe, v akej ho poznáme dnes, sa rozšíril až koncom 50. rokov minulého storočia z Nemecka. Jeho autorkou bola spisovateľka Elisa Averdiecková, ktorá ich svetu predstavila vo svojej rozprávkovej knihe v roku 1851, kde dievčatko každý deň v decembri počúvalo časť vianočného príbehu a lepilo obrázok za obrázkom. Kým v minulosti adventné okienka ukrývali obrázky biblických postáv, dnes je to často čokoláda. Kalendár tak slúži ako zábavný spôsob odpočítavania zostávajúcich decembrových dní do Vianoc.

Duchovná Príprava a Očakávanie Spasiteľa

Pre kresťanov je advent obdobím nového začiatku, keďže ním začína nový liturgický rok. Sú to dni očakávania a duchovnej prípravy nielen na Vianoce, ale aj na eschatologický Druhý Kristov príchod. V minulosti bol advent dobou pôstu, stíšenia sa a odriekania si a snahy stať sa o niečo lepším. Hoci od predveľkonočného pôstu býval adventný pôst o čosi miernejší, dodnes ho poznáme pod pojmom Filipovka, najmä u východných kresťanov a gréckokatolíkov, kde trvá štyridsať dní od 15. novembra do 24. decembra.

Celý náš život má byť adventom, bdelým očakávaním nového, konečného príchodu Krista. Opravdivé očakávanie je vždy spojené s dôkladnou prípravou. V adventnom období sú veriaci vyzvaní k trojakému príchodu Krista:

1. Prvý príchod: Spomienka na narodenie Božieho Syna v Betleheme.
2. Tretí príchod (aktuálny): Kristov príchod v Eucharistii, pod podobami chleba a vína počas svätej omše.
3. Druhý príchod (konečný): Slávny príchod na konci časov, keď príde ako sudca živých i mŕtvych.

Kresťan musí žiť v očakávaní a túžobne prosiť o príchod nebeského kráľovstva. Príprava na tento príchod zahŕňa:

• Modlitba: Osobná aj spoločná modlitba, najmä v rodinách, pri adventnom venci.
• Čítanie Svätého písma: Rozjímanie nad evanjeliom dňa alebo denné čítanie.
• Sviatosti: Časté prijímanie Eucharistie a dôkladná spoveď, vrátane generálnej spovede.
• Pôst a odriekanie: Vzdať sa pozemských dobier pre otvorenie sa duchovným.
• Skutky milosrdenstva: Preukazovanie lásky a pomoci blížnym.

Rorátne omše

Zvláštnosťou adventu v prostredí rímskych katolíkov sú tzv. rorátne omše. Konajú sa zrána, ešte za tmy, s výnimkou nedieľ a cirkevných sviatkov. Chrám vtedy osvecuje len svetlo sviec. Ich názov odkazuje na úvodnú antifónu Rorate Caeli - Roste nebesia. Votívne mariánske roráty majú pripomínať Izaiášovo mesiášske proroctvo započaté zvestovaním Panne Márii. Roráty symbolizujú kresťanské učenie, že kým Kristus neprišiel na túto Zem, ľudstvo kráčalo v tmách. On priniesol svetlo vykúpenia, a práve v tomto má svoju úlohu aj jeho Matka, Panna Mária. Na týchto omšiach Cirkev velebí postavu Panny Márie ako radosť Izraela a vznešenú dcéru Siona.

Ľudové Zvyky a Tradície Adventného Obdobia

S adventným obdobím sa spájalo čoraz viac ľudových zvykov. V ľudovej kultúre Slovenska má advent magický charakter začiatku, kedy môžu budúcnosť človeka pozitívne či negatívne ovplyvniť nadprirodzené sily. S tým súvisia rôzne ľudové obyčaje, povery, veštenie a vinšovanie.

• Imelo: Tradícia vešania imela bola v minulosti neoddeliteľnou súčasťou adventu. Imelo v domácnosti malo rodine priniesť šťastie a požehnanie. Podľa starej keltskej tradície pomáhalo aj s plodnosťou. Najznámejšou poverou je, že dvojica, ktorá sa pod imelom pobozká, má svoju lásku istú minimálne do budúcich Vianoc.
• Medovníky: Pre mnohých sa advent spája s pečením tradičných vianočných medovníkov. Ich tradícia siaha až do 12. storočia, pričom v minulosti sa bežne používali na zdobenie vianočného stromčeka. Odporúča sa začať s ich pečením už počas prvého adventného týždňa, aby mali do Vianoc čas príjemne zmäknúť.
• Sviatok sv. Ondreja (30. novembra): Obľúbené ľudové zvyky predvianočného obdobia začínali už na Ondreja. S týmto dňom je spojené liatie olova slobodnými dievkami do studenej vody. Podľa jeho tvaru sa vydajachtivé dievčatá mali dozvedieť, koho si zoberú za muža.
• Sviatok sv. Barbory (4. decembra): Na Barboru kedysi vydajachtivé dievčatá dávali do vázy vetvičky z čerešne, resp. jablone - tzv. barborky. Keď im do Vianoc rozkvitli, podľa povier sa mali dievčatá do roka vydať.
• Mikulášska tradícia (6. decembra): Je asi najznámejšia a dodnes udržiavaná, i keď s úpravami.
• Sviatok sv. Lucie (13. decembra): Podľa ľudových zvykov našich prarodičov Lucia ochraňuje aj pred čarodejnicami a zlými silami. Na svätú Luciu by mal byť dom či byt už dokonale uprataný. Lucie boli v tento deň oblečené v bielom, na tvári s bielym závojom, v jednej ruke niesli košík so sladkosťami a v druhej metličku zhotovenú z peria, ktorou symbolicky vymetali z obydlí prach a zlé sily.
• Stridžie dni: Na Luciu - 13. decembra, keď bola najdlhšia noc v roku, sa podľa ľudových povier na krížnych cestách stretávali všetky bosorky. Tento deň nazývali aj Stridžie dni. Na Luciu mládenci strúhali drevené stolčeky, ktoré mali mať zázračnú moc.
• Sviatok sv. Tomáša (21. decembra): Chodili po dedine deti po vinšovaní, nosili oceľ a rýmovali: „Doniesli sme Vám ocele, aby ste mali hrnce celé. Aby sa Vám reťaze netrhali, kolesá nelámali.“

Počas adventného obdobia sa dodržiaval zákaz tanečných zábav a svadieb, obmedzili sa hlučné večerné pochôdzky mládeže. Nastala posvätná tichosť, muzikanti odložili svoje nástroje a chlapci schovali štrngajúce podkovy. Ani deti nesmeli vziať do rúk cengajúce zvončeky. V ľudských príbytkoch ubudlo hádok, hnevu a nedorozumení, čo vytváralo atmosféru ticha a zamyslenia.

Tradície Štedrého Dňa a Vianoc

Štedrý deň, 24. december, bol najväčším a najočakávanejším vianočným sviatkom. Dodržiavalo sa mnoho zvykov. Do domu nesmela vstúpiť cudzia žena, lebo by to znamenalo nešťastie, a nesmela sa ani vešať opraná bielizeň. Verilo sa, že ten, koho bola, čoskoro umrie. Kto v tento deň ráno, ešte pred jedlom kýchol, mal sa dožiť vysokého veku. Kým na nebi vyšla prvá hviezda, jedli sa iba pôstne jedlá. Na východnom a strednom Slovensku sa tento deň zvykne nazývať vilija alebo vigília - predvečer sviatku.

Pre dobytok a hydinu sa z každého jedla odložila jedna lyžica, aby zvieratá boli po celý rok sýte. Zo štedrovečerného stola sa nesmelo nič vyhadzovať, odložiť sa museli aj omrvinky. Po večeri sa chodilo koledovať a po koledníkoch prišli do domu betlehemci a hrali betlehemské divadlo.

V niektorých kresťanských domácnostiach sa Štedrá večera začínala tým, že otec zaklopal na dvere a zvolal: „Otvorte!“ Mama sa spýtala: „Čo nesiete?“ Otec: „Zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnutie!“ Mama vpustila otca dnu. Tým maminina úloha končila, ďalej viedol vinšovanie a dej Štedrej večere otec. Tesne pred začatím štedrej večere hlava rodiny rozdelila medzi členov domácnosti domáce oblátky, ktoré sa zvyknú robiť niekoľko týždňov vopred.

Vianočné sviatky sú jedným z najdôležitejších a najkrajších sviatkov roka. Slovo Vianoce označuje nielen samotný Štedrý deň, ale aj celé obdobie sviatkov a dní, ktoré sa k nemu viažu. Na rozdiel od Veľkej noci nejde o pohyblivý sviatok.

• 1. sviatok vianočný (25. december): Oslavujeme deň Kristovho narodenia.
• 2. sviatok vianočný (26. december): Na Slovensku sa na sviatok svätého Štefana konali vinšovačky či spievali koledy. V tento deň sa taktiež konala zábava, prvá tancovačka po období adventu, ktorá sa nazývala Štefanská.

Vianoce, to je celý mesiac príprav na najväčší cirkevný sviatok roka. Ich duchovný význam je hlboko zakorenený v kresťanstve, no mnoho tradícií a zvykov pochádza ešte z predkresťanských čias. V dnešnej dobe plnej stresu je to čas spomalenia, pripomenutia si tradícií a prežitia čarovných chvíľ. Vianoce nie sú len pre kresťanov; sú to sviatky lásky, pokoja a trávenia času s rodinou a priateľmi, obohatené o vôňu vanilky, škorice, vianočného punču, medovníčkov a iných dobrôt.

tags: #vianoce #ocakavanie #spasitela #prichod #druhy